Zákon Slovenskej národnej rady o pravidlách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Slovenskej socialistickej republiky (rozpočtové pravidlá)

(1) Rozpočtový výhľad Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „rozpočtový výhľad republiky“) je základný nástroj finančnej a rozpočtovej politiky na päťročné obdobie; nadväzuje na základné úlohy a ciele komplexného štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny plán“).

(2) Rozpočtový výhľad republiky vychádza zo schválených základných ukazovateľov rozpočtového výhľadu federácie.¹)

(1) Finančné hospodárenie Slovenskej socialistickej republiky sa v jednotlivých rokoch riadi štátnym rozpočtom republiky.

(2) Štátny rozpočet republiky konkretizuje finančnú a rozpočtovú politiku, ciele a úlohy rozpočtového výhľadu republiky podľa ekonomických podmienok príslušného rozpočtového roku; plní funkciu nástroja usmerňovania vývoja ekonomiky.

(3) Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

(4) Štátny rozpočet republiky vychádza

(1) Štátny rozpočet republiky obsahuje

(2) Súčasťou štátneho rozpočtu republiky sú finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov a k rozpočtom štátnych fondov.

(1) Príjmy štátneho rozpočtu republiky sú

(2) Štátny rozpočet republiky môže v etape svojho plnenia získať na krytie nevyhnutných potrieb úver. Rozsah, formu prijatia a postup splácania úveru bude koordinovať Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo financií, cien a miezd“) s Federálnym ministerstvom financií. O týchto opatreniach informuje vláda Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda“) Slovenskú národnú radu.

(1) Zo štátneho rozpočtu republiky sa uhrádzajú výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte republiky alebo osobitnými predpismi.

(2) Účelové dotácie sa poskytujú na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb a za podmienok určených zásadami dotačnej politiky. Môžu byť použité len na určené účely a podliehajú ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom republiky.

(3) Zo štátneho rozpočtu republiky sa môžu poskytovať

(4) Ak to vyžaduje rozsah a charakter dotácií, najmä v prípade štátnych objednávok, predloží vláda pri prerokovaní štátneho rozpočtu republiky návrh na ich poskytnutie na menovité schválenie Slovenskej národnej rade, ktorej sa tiež podáva správa o tom, ako bola dotácia použitá.

(5) Výška dotácií na päťročné obdobie sa určuje rozpočtovým výhľadom republiky a každoročne sa upresňuje zákonom o štátnom rozpočte republiky.

(1) Návrh rozpočtového výhľadu republiky vypracúva ministerstvo financií, cien a miezd v spolupráci so Slovenskou komisiou pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj a v súčinnosti s ústrednými orgánmi, národnými výbormi a orgánmi vykonávajúcimi správu štátnych fondov a predkladá ho vláde súčasne s návrhom štátneho plánu.

(2) Základné ukazovatele rozpočtového výhľadu republiky predkladá vláda na schválenie Slovenskej národnej rade.

(1) Návrh štátneho rozpočtu republiky vypracúva ministerstvo financií, cien a miezd v súčinnosti s ústrednými orgánmi, národnými výbormi a orgánmi vykonávajúcimi správu štátnych fondov a predkladá ho vláde. Spolu s ním predkladá aj rozpočtové a finančné ukazovatele za Slovenskú socialistickú republiku v územnom priereze vypracované po dohode s Federálnym ministerstvom financií. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu republiky tvoria návrhy rozpočtov štátnych fondov.

(2) Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu republiky na schválenie Slovenskej národnej rade.

(3) Štátny rozpočet republiky sa schvaľuje až po schválení štátneho rozpočtu federácie.

(1) Ministerstvo financií, cien a miezd riadi práce na vypracúvaní návrhu rozpočtového výhľadu republiky a návrhu štátneho rozpočtu republiky.

(2) Ústredné orgány, národné výbory a orgány vykonávajúce správu štátnych fondov sú povinné predložiť ministerstvu financií, cien a miezd údaje potrebné na vypracovanie návrhu rozpočtového výhľadu republiky a návrhu štátneho rozpočtu republiky. Rozsah podkladov a spôsob ich predkladania ustanoví vykonávací predpis.

(3) Ministerstvo financií, cien a miezd v súčinnosti so Slovenskou komisiou pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj a so Štátnou bankou československou koordinuje vypracúvanie návrhu rozpočtového výhľadu republiky a návrhu štátneho rozpočtu republiky so štátnym plánom a menovým plánom.

(4) Ministerstvo financií, cien a miezd usmerňuje práce na vypracúvaní rozpočtov ústredných orgánov a štátnych fondov.

(1) Ak nebude zákon o štátnom rozpočte republiky na príslušný rok schválený pred 1. januárom rozpočtového roka, riadi sa rozpočtové hospodárenie v čase od 1. januára rozpočtového roka do vyhlásenia zákona o štátnom rozpočte republiky na tento rok (ďalej len „rozpočtové provizórium“) podľa návrhu štátneho rozpočtu republiky prerokovaného vládou.

(2) Ak vláda neprerokuje návrh štátneho rozpočtu republiky do 1. januára rozpočtového roka, urobí vláda s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej národnej rady nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia v čase rozpočtového provizória.

(3) Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené v čase rozpočtového provizória sa zúčtujú na štátny rozpočet republiky po jeho vyhlásení.

(1) Rozpočty ústredných orgánov sú súčasťou štátneho rozpočtu republiky.

(2) Rozpočty ústredných orgánov obsahujú

(3) Ústredné orgány prikladajú k návrhom svojich rozpočtov, k správam o ich plnení a k svojim záverečným účtom prehľad o celkových finančných vzťahoch socialistických organizácií v ich pôsobnosti k štátnemu rozpočtu republiky.

(4) Ústredné orgány prerokujú návrhy svojich rozpočtov v príslušných orgánoch Slovenskej národnej rady.

(5) Ústredné orgány sú povinné

(1) Vláda zodpovedá Slovenskej národnej rade za plnenie štátneho rozpočtu republiky a podáva jej správy o jeho plnení.

(2) Ministri, vedúci ostatných ústredných orgánov a orgány vykonávajúce správu štátnych fondov zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti za plnenie štátneho rozpočtu republiky a prerokúvajú správy o plnení svojich rozpočtov v príslušných orgánoch Slovenskej národnej rady.

(3) Vláda môže v priebehu roka, ak to vyžaduje zabezpečenie cieľov hospodárskej politiky, viazať rozpočtové prostriedky republiky. Tieto prostriedky možno uvoľniť iba s jej súhlasom.

(4) Finančné dôsledky dodatočných rozhodnutí vlády nad rámec štátneho rozpočtu republiky sa riešia v štátnom rozpočte republiky. O týchto opatreniach informuje vláda Slovenskú národnú radu.

(5) Vláda alebo na základe jej poverenia minister financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister financií, cien a miezd“) môže povoliť realizáciu výdavkov nezabezpečených v štátnom rozpočte republiky, len ak zabezpečí úhradu vyššími príjmami alebo úsporami na iných výdavkoch štátneho rozpočtu republiky alebo odsunutím iného, menej naliehavého výdavku. Vláda alebo na základe jej poverenia minister financií, cien a miezd môže povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu republiky, ak toto zníženie vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu republiky alebo znížením jeho výdavkov. O týchto opatreniach informuje vláda Slovenskú národnú radu v správach o plnení štátneho rozpočtu republiky, alebo ak o to požiada Slovenská národná rada, v priebehu roka.

(1) Rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli štátnym rozpočtom republiky určené.

(2) Ústredné orgány a organizácie sú povinné dbať, aby rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne.

(3) Vykonávací predpis ustanoví podmienky, za ktorých môžu ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti použiť svoje rozpočtové prostriedky na iný účel, než na ktorý boli rozpočtom určené; môže tiež ustanoviť odchýlky od časového použitia rozpočtových prostriedkov potrebné na zabezpečenie plynulého hospodárenia a riadneho plnenia záväzkov organizáciami.

(1) Rozpočtové opatrenia sú

(2) Vykonávací predpis ustanoví spôsob vykonávania rozpočtových opatrení pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, najmä ktoré opatrenia môže organizácia vykonávať vo vlastnej právomoci, ktoré so súhlasom ústredného orgánu a ktoré so súhlasom ministerstva financií, cien a miezd.

(1) Ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti, národné výbory a organizácie nimi založené, riadené alebo spravované a orgány vykonávajúce správu štátnych fondov, ktoré neoprávnene použijú alebo zadržia prostriedky štátneho rozpočtu republiky alebo štátnych fondov, a ak ide o národné výbory, tiež prostriedky ich rozpočtov, sú povinné ich odviesť v plnej výške do štátneho rozpočtu republiky alebo do štátneho fondu a zároveň zaplatiť za každý deň omeškania s odvodom tejto sumy alebo za každý deň neoprávneného použitia prostriedkov penále vo výške 1 promile zo zadržanej alebo neoprávnene použitej sumy, najviac však do výšky tejto sumy.

(2) Národné výbory postupujú pri hospodárení s prostriedkami svojich rozpočtov obdobne; pritom nesprávne použité, prípadne zadržané prostriedky sa odvedú do ich rozpočtov.

(3) Odvedenie neoprávnene použitých alebo zadržaných súm a penále uloží rozpočtovej a príspevkovej organizácii nadriadený orgán, ústrednému orgánu alebo národnému výboru, ktorému bola poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu republiky, ministerstvo financií, cien a miezd, organizácii založenej, riadenej alebo spravovanej národným výborom tento národný výbor, národnému výboru nižšieho stupňa národný výbor vyššieho stupňa a ostatným organizáciám príslušná finančná správa.

(4) Ak sa porušenie rozpočtovej disciplíny podľa odsekov 1 a 2 zistilo v orgánoch alebo organizáciách ich vnútornou kontrolou a oznámilo príslušnému orgánu uvedenému v odseku 3, penále sa zníži o polovicu.

(5) Penále podľa odsekov 1, 2 a 4, ktoré v jednotlivých prípadoch neprevýši sumu 100,– Kčs, sa neplatí.

(6) Penále podľa odsekov 1, 2 a 4 nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny podľa odsekov 1 a 2.

(7) Ministerstvo financií, cien a miezd môže povoliť z dôvodu zamedzenia tvrdosti úľavy z odseku 1 a národný výbor môže povoliť úľavy z odseku 2.

(1) Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte republiky rezervy, ktoré tiež slúžia na krytie zníženia rozpočtových príjmov. Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje Slovenská národná rada.

(2) S rozpočtovými rezervami disponuje vláda a v ňou určenom rozsahu minister financií, cien a miezd.

(3) O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu Slovenskej národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu republiky.

(1) Ministerstvo financií, cien a miezd priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu republiky, rozpočtov národných výborov a rozpočtov štátnych fondov a o výsledkoch podáva správy vláde.

(2) Ministerstvo financií, cien a miezd vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky v ústredných orgánoch, národných výboroch a v štátnych fondoch.

(3) Kontrolu a revízie platieb, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, a správu a revízie dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu republiky organizáciám v pôsobnosti ústredných orgánov a národných výborov vykonávajú miestne príslušné finančné správy. V prípade potreby môže tieto kontroly a revízie vykonávať ministerstvo financií, cien a miezd.

(1) Výsledky ročného hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky sú obsiahnuté v štátnom záverečnom účte Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny záverečný účet republiky“). Prílohou štátneho záverečného účtu republiky sú záverečné účty štátnych fondov a údaje o záverečných účtoch národných výborov.

(2) Ústredné orgány a národné výbory zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárstva záverečný účet. Ústredné orgány ho prerokúvajú v príslušných orgánoch Slovenskej národnej rady.

(3) Návrh štátneho záverečného účtu republiky v súčinnosti s ústrednými orgánmi, národnými výbormi a orgánmi vykonávajúcimi správu štátnych fondov zostavuje a vláde predkladá ministerstvo financií, cien a miezd s návrhom na použitie prebytku rozpočtového hospodárenia, prípadne na úhradu jeho schodku.

(4) Ústredné orgány, národné výbory a orgány vykonávajúce správu štátnych fondov sú povinné predložiť ministerstvu financií, cien a miezd údaje potrebné na zostavenie návrhu štátneho záverečného účtu republiky. Rozsah podkladov a spôsob ich predkladania ustanoví vykonávací predpis.

(5) Spolu s návrhom štátneho záverečného účtu republiky sa predkladá aj súhrnný prehľad o plnení rozpočtových a finančných ukazovateľov za Slovenskú socialistickú republiku v územnom priereze, ktorý zostavuje ministerstvo financií, cien a miezd po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(6) Štátny záverečný účet republiky schvaľuje na návrh vlády Slovenská národná rada.

(7) Ministerstvo financií, cien a miezd riadi práce na zostavení štátneho záverečného účtu republiky a záverečných účtov ústredných orgánov a usmerňuje práce na zostavení záverečných účtov národných výborov a štátnych fondov.

(8) O použití prebytku štátneho záverečného účtu republiky alebo o spôsobe úhrady jeho schodku rozhoduje na návrh vlády Slovenská národná rada.

(9) Štátny záverečný účet republiky sa schvaľuje až po schválení štátneho záverečného účtu federácie.

(1) Štátne finančné aktíva Slovenskej socialistickej republiky sú prostriedky vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií Slovenskej socialistickej republiky. Štátne finančné pasíva Slovenskej socialistickej republiky sú záväzky Slovenskej socialistickej republiky z minulých rokov.

(2) Evidenciu štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej socialistickej republiky vedie ministerstvo financií, cien a miezd.

(3) Ministerstvo financií, cien a miezd predkladá vláde prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej socialistickej republiky.

(4) Vláda podáva Slovenskej národnej rade spolu so štátnym záverečným účtom republiky správu o stave štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej socialistickej republiky.

(5) Štátne finančné aktíva z výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej socialistickej republiky z minulých rokov sa môžu použiť iba so súhlasom Slovenskej národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií Slovenskej socialistickej republiky sa môžu použiť iba so súhlasom vlády.

(1) Na finančné zabezpečenie osobitne určených úloh a správu prostriedkov pre ne určených môže byť zákonom Slovenskej národnej rady zriadený štátny fond. Rozsah jeho činnosti podrobnejšie určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda. Správu štátneho fondu vykonáva orgán ustanovený zákonom.

(2) Orgán vykonávajúci správu štátneho fondu predkladá ministerstvu financií, cien a miezd na každý rozpočtový rok návrh rozpočtu príjmov a výdavkov, prehľad pohľadávok a záväzkov a záverečný účet štátneho fondu.

(3) Rozpočet štátneho fondu je zapojený na štátny rozpočet republiky finančnými vzťahmi.

(4) Slovenská socialistická republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej socialistickej republiky.

(1) Finančné hospodárenie národného výboru sa riadi jeho rozpočtovým výhľadom, rozpočtom a plánom tvorby a užitia jeho peňažných fondov.

(2) Národný výbor vypracúva rozpočtový výhľad na rovnaké obdobie, na ktoré sa vypracúva rozpočtový výhľad republiky. Jeho obsahom je plán príjmov a výdavkov, ktoré bude národný výbor zabezpečovať vo svojom rozpočte v jednotlivých rokoch.

(3) Národný výbor vypracúva svoj rozpočet na rovnaké obdobie, na ktoré sa vypracúva štátny rozpočet republiky. Rozpočet národného výboru zabezpečuje ciele a úlohy rozpočtového výhľadu národného výboru, záväzné finančné vzťahy, úlohy uložené národnému výboru štátnym plánom, limity a normatívy určené štátnym rozpočtom republiky a povinnosti uložené národnému výboru všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(1) Finančné vzťahy, ktorými je rozpočet národného výboru zapojený na štátny rozpočet republiky, zahrňujú účelové a globálne dotácie, návratné finančné výpomoci, ako aj podiel na príjmoch štátneho rozpočtu republiky ustanovený zákonom o štátnom rozpočte republiky.

(2) Globálne dotácie zabezpečujú vyrovnanosť rozpočtu národného výboru. Poskytujú sa až do výšky schválenej zákonom o štátnom rozpočte republiky.

(3) Finančné vzťahy národného výboru nižšieho stupňa k národnému výboru vyššieho stupňa zahrňujú globálne a účelové dotácie od národného výboru vyššieho stupňa.

(1) Rozpočet národného výboru obsahuje

(2) Odvody a dane vznikajúce podľa osobitných predpisov ako povinnosť organizácií, ktoré národný výbor založil, riadi alebo spravuje, sú príjmom tohto národného výboru, ak nie je zákonom ustanovené inak.

(1) Doplnkové zdroje národného výboru sú jeho vlastné mimorozpočtové peňažné fondy a doplnkové príjmy. Druhy doplnkových príjmov ustanovujú osobitné predpisy.

(2) Výnosy pokút uložených národným výborom patria do jeho doplnkových príjmov.

(3) Pri určení finančných vzťahov národného výboru k štátnemu rozpočtu republiky alebo k rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa sa neprihliada na jeho doplnkové zdroje.

(1) Národný výbor je pri hospodárení podľa svojho rozpočtu povinný zabezpečiť maximálnu tvorbu príjmov a účelné a hospodárne vynakladanie rozpočtových prostriedkov v súlade s právnymi predpismi.

(2) Ak vyplynie z rozhodnutia vlády pre národný výbor alebo pre ním riadenú alebo spravovanú rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu úloha, s ktorej finančným zabezpečením sa pri vymedzení finančných vzťahov národných výborov k štátnemu rozpočtu republiky nepočítalo, poskytnú sa mu prostriedky na zabezpečenie tejto úlohy zo štátneho rozpočtu republiky. Obdobne sa postupuje pri nových úlohách ukladaných národným výborom vyššieho stupňa.

(3) Ak vyplynie zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo z rozhodnutia vlády, že sa národnému výboru zrušuje úloha, s ktorej finančným zabezpečením sa počítalo pri vymedzení jeho finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu republiky, je národný výbor povinný odviesť do štátneho rozpočtu republiky, prípadne vo svojom rozpočte viazať prostriedky poskytnuté na zabezpečenie tejto úlohy zo štátneho rozpočtu republiky. Obdobne sa postupuje pri zrušení úloh uložených národnému výboru nižšieho stupňa národným výborom vyššieho stupňa.

(4) Podrobnosti o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami národných výborov ustanoví vykonávací predpis.

(1) Ak sa národný výbor rozhodne vykonať úlohu, ktorá nie je rozpočtovo zabezpečená, použije na základe zmeny rozpočtu na jej zabezpečenie prostriedky určené na krytie iných úloh alebo doplnkové zdroje. Zmena rozpočtu sa vykoná tiež ako dôsledok zmeny finančných vzťahov, limitov a normatívov, alebo menovitých úloh štátneho plánu, ak majú rozpočtový dopad.

(2) Zmena rozpočtu národného výboru nesmie ohroziť jeho vyrovnanosť. Môže sa vykonať len ak nebudú porušené záväzné finančné vzťahy, limity, normatívy alebo menovité úlohy uložené štátnym plánom alebo finančné vzťahy a menovité úlohy uložené národným výborom vyššieho stupňa.

(1) Po skončení rozpočtového roka národný výbor finančne usporiada svoje hospodárenie a hospodárenie ním založených, riadených alebo spravovaných organizácií. Pritom usporiada počas roka nevyúčtované vzťahy k štátnemu rozpočtu republiky a k štátnym fondom, k rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa i k rozpočtom národných výborov nižšieho stupňa, ako aj vzťahy k všetkým organizáciám, ktoré založil, riadi alebo spravuje.

(2) Finančné usporiadanie národného výboru obsahuje vyúčtovanie všetkých účelových dotácií. Zahrňuje tiež odvody uložené národnému výboru, ak sa nerealizovali počas roka.

(1) Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov získaných zo svojho hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj svojho územného obvodu.

(2) Prostriedky svojich peňažných fondov používa národný výbor v zásade vždy prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu, okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými fondami navzájom a prípadov, keď prostriedky fondov slúžia len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí iným národným výborom alebo organizáciám, ktoré národný výbor založil, riadi alebo spravuje.

(1) Fond rezerv a rozvoja vytvára národný výbor z prebytkov svojho rozpočtového hospodárenia, ktoré sa mu ponechávajú na rozvoj jeho územného obvodu v ďalších rokoch.

(2) Zdrojom fondu rezerv a rozvoja môžu byť tiež odmeny priznané národnému výboru a ďalšie zdroje podľa osobitných predpisov.

(3) Národný výbor používa prostriedky fondu rezerv a rozvoja na financovanie úloh nezabezpečených rozpočtom, na kvalitnejšie a rýchlejšie plnenie úloh rozpočtu, na odstránenie prípadných výkyvov v hospodárení a na posilnenie prostriedkov národných výborov nižšieho stupňa. Z fondu rezerv a rozvoja možno poskytovať odmeny poslancom, členom výboru ľudovej kontroly, členom komisií, občianskych výborov a iných aktívov národného výboru.

(1) Ústredné orgány a národné výbory (ďalej len „zriaďovateľ“) zriaďujú na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtové organizácie²) alebo príspevkové organizácie.³) V prípade, že zriadením a činnosťou týchto organizácií vznikajú nové požiadavky na štátny rozpočet republiky, je na zriadenie potrebný súhlas ministerstva financií, cien a miezd. Ak z tohto dôvodu vznikajú nové požiadavky na rozpočet národného výboru vyššieho stupňa, môže byť organizácia zriadená iba so súhlasom tohto národného výboru.

(2) Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

(3) Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení organizácie na základe príslušnosti podľa sídla organizácie v Ústrednom vestníku Slovenskej socialistickej republiky, a to s uvedením údajov podľa odseku 2. Oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, ak by boli ohrozené záujmy obrany a bezpečnosti štátu.

(4) Odseky 1 až 3 platia, ak osobitný predpis⁴) neustanoví inak.

(5) Zriaďovateľ môže zriaďovať alebo zrušovať rozpočtové alebo príspevkové organizácie a meniť ich podriadenosť a spôsob financovania s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. Minister financií, cien a miezd môže v odôvodnených prípadoch povoliť iný termín, ak ide o rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu zriadenú ústredným orgánom alebo krajským národným výborom. V rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených národnými výbormi nižších stupňov môže odchylný termín povoliť národný výbor vyššieho stupňa. Delimitácia organizácií medzi ústrednými orgánmi a orgánmi federácie a národnými výbormi a medzi národnými výbormi navzájom sa môže uskutočniť len po predchádzajúcej dohode týchto orgánov.

(1) Rozpočtové organizácie hospodária s rozpočtovými prostriedkami, ktoré určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Pre príspevkové organizácie platia finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

(2) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné dbať, aby dosahovali určené príjmy a plnili určené úlohy. Rozpočtové výdavky môžu organizácie používať iba na určené účely a do výšky určenej ich rozpočtom, a to v medziach limitov a záväzných ukazovateľov.

(3) Organizácie nesmú pri svojom hospodárení robiť opatrenia, ktoré nie sú kryté ich rozpočtom, pokiaľ vopred nezabezpečia ich úhradu rozpočtovým opatrením.

(4) Vykonávací predpis ustanoví okruh výdavkov na zdravotnícke, predškolské a ďalšie zariadenia, ktoré uhrádzajú rozpočtové a príspevkové organizácie.

(1) Rozpočtové a príspevkové organizácie sa usilujú pri svojom finančnom hospodárení dosiahnuť spoločensky žiadúce úspory, prípadne prekročiť svoje príjmy.

(2) Na posilnenie hmotnej zainteresovanosti na splnení určených úloh v potrebnej kvalite a na zvýšení záujmu o hospodárnosť môžu rozpočtové a príspevkové organizácie vytvárať osobitné fondy podľa podmienok ustanovených vykonávacím predpisom; zostatky týchto fondov koncom roka neprepadajú.

(1) V návrhoch zákonov, zákonných opatrení Predsedníctva Slovenskej národnej rady, nariadení a uznesení vlády, vyhlášok a iných opatrení ústredných orgánov, v návrhoch všeobecne záväzných nariadení národných výborov a uznesení ich plenárnych zasadnutí a rád, ako aj v návrhoch opatrení štátnych fondov musia navrhovatelia uviesť a zdôvodniť hospodárske dôsledky a finančné dopady týchto návrhov. Ak sa nimi zakladajú viacročné alebo trvalé rozpočtové nároky, v zdôvodnení sa musí uviesť očakávaný finančný dosah i v nasledujúcich rokoch alebo celková finančná náročnosť navrhovaných opatrení alebo programov.

(2) Pri všetkých návrhoch uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy štátneho rozpočtu republiky alebo rozpočtov národných výborov a štátnych fondov, musí byť zároveň navrhnutá úhrada zvýšených výdavkov alebo náhrada úbytku príjmov, a to ako na bežný rok, tak aj na nasledujúce roky.

(3) Navrhovatelia prerokujú návrhy uvedené v odsekoch 1 a 2 vopred s ministerstvom financií, cien a miezd, a ak sa týkajú rozpočtov národných výborov, tiež s týmito národnými výbormi. Stanoviská príslušných orgánov musia byť pripojené k návrhom.

(1) Ministerstvo financií, cien a miezd vydá všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 9 ods. 2, § 13 ods. 3, § 15 ods. 2, § 20 ods. 4, § 27 ods. 4, § 35 ods. 4 a § 36 ods. 2.

(2) Minister financií, cien a miezd sa splnomocňuje, aby