1. V § 1 č. 1 suma „20.000 Kčs“ sa nahradzuje sumou „15.000 Kčs“.

2. § 5 ods. 3 znie:
„V sporoch o majetkové práva, v ktorých nejde výhradne o zaplatenie peňažnej sumy, okresný súd i z úradnej povinnosti vyšetrí a uvedie vo svojom rozsudku hodnotu predmetu sporu. Ocenenie predmetu sporu nemožno napadnúť opravným prostriedkom, iba ak na tom je závislá prípustnosť odvolania.“

3. V § 5 ods. 4 suma „5.000 Kčs“ sa nahradzuje sumou „15.000 Kčs“.

4. V § 94 ods. 2 suma „10.000 Kčs“ sa nahradzuje sumou „5.000 Kčs“.

5. § 112 znie:
„Právo chudoby možno priznať zpravidla strane, ktorá nemá väčší dôchodok, než ako je obyčajná nádennícka mzda, obvyklá v jej bydlisku.
Súd však pri uvážení všetkých okolností môže priznať právo chudoby aj strane, ktorá nemôže uhradiť trovy sporu bez skrátenia vlastnej potrebnej výživy a tých jej príslušníkov, o vydržovanie ktorých je povinná sa postarať podľa zákona alebo zákonnej praxe.
Nemožno priznať právo chudoby tomu, o kom už vopred možno predpokladať, že sa bude súdiť celkom bezúspešne.
Právo chudoby nemožno priznať, ak ide o nárok, ktorý strana nadobudla postúpením, a je dôvodné podozrenie, že k postúpeniu došlo preto, aby sa dosiahlo pre spor právo chudoby.
Ak niet osobitných medzinárodných smlúv, súd priznáva cudzincom právo chudoby pri rovnakých podmienkach a v rovnakom rozsahu ako československým štátnym občanom, ak cudzincov domovský štát priznáva právo chudoby československým štátnym občanom rovnako ako svojim. Ak je pochybné, či sa zachováva vzájomnosť, súd si o tom vyžiada vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti; toto vyhlásenie je pre súd záväzné.
Osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalý pobyt na tunajšom štátnom území, právo chudoby sa priznáva pri rovnakých podmienkach ako československým štátnym občanom.
Ak je stranou v spore úradný orgán, súd mu prizná na žiadosť právo chudoby, ak prostriedky potrebné na vedenie sporu nemožno zadovážiť ani zo spravovanej majetkovej podstaty, ani od osôb zúčastnených hospodársky na vedení sporu a neprekážajú tomu ani ustanovenia odsekov 3 a 4. To isté platí primerane, ak je stranou v spore tunajšia právnická osoba a ak by sa priečilo verejnému záujmu, keby sa upustilo od uplatnenia alebo bránenia práva.“

6. § 113 ods. 1 č. 4 znie:
„4. je predbežne oslobodená zaplatiť odmenu a trovy vyslaných sudcov a iných zamestnancov súdu, náhradu poštovného za doručenie súdnych vybavení, patričnosti svedkov a znalcov, ako aj trovy potrebných vyhlášok a opatrovníka a na to poskytne erár preddavok.“

7. § 113 sa doplňuje týmto ďalším odsekom:
„Ak má právo chudoby žalobník, požíva žalovaný v rovnakom rozsahu predbežné oslobodenia uvedené v odseku 1 č. 1 a 4, pokiaľ ide o procesné úkony potrebné na obranu proti žalobe.“

8. V § 115 pred posledný odsek sa zaraďuje tento odsek:
„Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú osobitných predpisov medzinárodných smlúv o zadovážení práva chudoby. Ak niet takých smlúv, u cudzincov postačí vysvedčenie o majetkových pomeroch vydané príslušnými úradmi štátu, kde má cudzinec bydlisko alebo pobyt; ak tam niet úradu oprávneného vydať také vysvedčenie alebo tento úrad odopiera vydať cudzincom také vysvedčenie, postačí vysvedčenie vydané úradmi cudzincovho domovského štátu. Vysvedčenie vydané v cudzine musí byť overené zastupiteľským úradom Československej republiky v štáte, kde vysvedčenie bolo vydané.“

9. § 119 sa doplňuje týmito ďalšími odsekmi:
„Ak strana nie je schopná zaplatiť celé sumy, súd ju môže zaviazať, aby zaplatila iba časť. Po právoplatnom skončení sporu vyriekne tento záväzok súd, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici.
Ak sa žalobník zaviaže platiť podľa odsekov 1 a 2, je žalovaný povinný v rovnakom rozsahu zaplatiť sumy, od ktorých bol predbežne oslobodený podľa § 113 ods. 3. Pokiaľ by však mal nárok na náhradu týchto súm od žalobníka, treba ich vymôcť priamo od žalobníka.
Ak je tu taký záväzok zaplatiť, zaviaže sa strana predovšetkým nahradiť hotové výdavky, ktoré idú na vrub štátnej pokladnice podľa § 113 ods. 1 č. 4, potom zaplatiť odmenu a výdavky advokáta a konečne zaplatiť kolkové a iné poplatky.“

10. § 119 a) sa zrušuje.

11. § 120 znie:
„Ak bol odporca chudobnej strany odsúdený nahradiť trovy sporu alebo ich časť, treba priamo od neho v rovnakom pomere vymôcť aj trovy uvedené v § 113 ods. 1 č. 1 a 4, od ktorých bola chudobná strana predbežne oslobodená. Od odporcu chudobnej strany treba vymôcť aj trovy, od ktorých bol podľa § 113 ods. 3 predbežne oslobodený on sám, ak bol odsúdený nahradiť trovy sporu alebo ich časť, alebo ak trovy sporu boly vzájomne zrušené.
Ak spor bol ukončený pokonávkou, treba od odporcu chudobnej strany vymôcť trovy uvedené v odseku 1 v pomere určenom v pokonávke, najmenej však v pomere, v ktorom by odporca tieto trovy hradil podľa odseku 1, ak by ho súd vo veci samej odsúdil na plnenie rovnakého obsahu ako v pokonávke.
Ak sumy, ktoré podľa odsekov 1 alebo 2 treba vymôcť od odporcu, nie je možné určiť hneď v rozhodnutí, ktorým vec bola konečne vybavená, stanoví tieto sumy súd usnesením. Ináč vymáhanie je upravené nariadením.“

12. § 122 sa doplňuje týmto ďalším odsekom:
„Ak strana v prípadoch, v ktorých sa má pre ňu ustanoviť advokát, podá do troch dní od doručenia žaloby, rozsudku alebo odvolania (dovolania) žiadosť o ustanovenie advokáta ako záštitníka, zákonné a sudcovské lehoty, hoci sa už začaly, ale v čase podania žiadosti ešte neuplynuly, počítajú sa až odo dňa, keď advokátovi bolo doručené rozhodnutie, že bol ustanovený záštitníkom, alebo odo dňa, keď strane bolo doručené právoplatné rozhodnutie, že žiadosti nebolo vyhovené.“

13. § 123 ods. 1 znie:
„Rozhodnutie, ktorým bolo strane priznané právo chudoby, nemôže odporca napadať rekurzom. Rozhodnutie, že sa chudobnej strane ustanovuje advokát, môže byť napadnuté rekurzom len preto, že niet dôvodu, aby bol strane ustanovený advokát. Tento rekurz môže podať odporca chudobnej strany, advokát ustanovený chudobnej strane a výbor tej advokátskej komory, ktorá má advokáta chudobnej strane menovať. Chudobná strana môže podať rekurz proti usneseniu, ktorým bola jej žiadosť o právo chudoby zamietnutá, alebo právo chudoby jej bolo priznané len čiastočne, alebo ktorým jej bolo právo chudoby odňaté; chudobná strana i jej odporca môže podať rekurz proti usneseniu, ktorým bolo im uložené dodatočné platenie trov (§§ 119, 120); tieto rekurzy možno podať i u krajského súdu do protokolu a chudobná strana môže rekurz podať i u okresného súdu svojho bydliska alebo pobytu.“

14. V § 176 ods. 5 suma „200 Kčs“ sa nahradzuje sumou „1.000 Kčs“.

15. V § 415 ods. 1 č. 4 suma „400 Kčs“ sa nahradzuje sumou „500 Kčs“.

16. § 476 znie:
„Proti rozsudkom súdov prvej stolice možno sa odvolať.
Odvolanie proti rozsudkom okresných súdov v sporoch o majetkové práva nie je však prípustné, ak celková hodnota predmetu sporu, o ktorom súd rozhodoval, neprevyšuje na peniazoch alebo na peňažnej hodnote 300 Kčs.“

17. V § 509 ods. 1 suma „2.000 Kčs“ sa nahradzuje sumou „3.000 Kčs“.

18. § 509 ods. 3 znie:
„V sporoch o majetkové práva, v ktorých nejde výhradne o zaplatenie peňažnej sumy, odvolací súd uvedie v rozsudku hodnotu predmetu sporu, o ktorom rozhodoval. Pritom použije obdobne §§ 5 až 8 a ak treba, vypočuje o tom v odvolacom konaní strany. Ocenenie predmetu sporu nemožno napadnúť opravným prostriedkom, iba ak na tom je závislá prípustnosť dovolania.“

19. V § 513 ods. 2 suma „200 Kčs“ sa nahradzuje sumou „1.000 Kčs“ a vynecháva sa druhá veta.

20. § 521 znie:
„Dovolanie v sporoch o majetkové práva nie je prípustné, ak celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprevyšuje na peniazoch alebo na peňažnej hodnote 2.000 Kčs, a ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, 10.000 Kčs. Dovolanie je však v oboch týchto prípadoch prípustné, ak odvolací súd v rozsudkovom výroku vyhlásil dovolanie za prípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného významu.
Ak celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, prevyšuje na peniazoch alebo na peňažnej hodnote 2.000 Kčs, pripúšťa sa dovolanie, keď rozsudok súdu prvej stolice, potvrdený odvolacím súdom, bol vydaný po usnesení odvolacieho súdu, ktoré nemohlo byť rekurzom napadnuté a ktorým bol predchádzajúci rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej stolice so záväzným právnym posudkom (§ 506) a ak v potvrdenom rozsudku bolo rozhodnuté inak, ako v rozsudku predošlom.“

21. V § 525 ods. 2 suma „5.000 Kčs“ sa nahradzuje sumou „15.000 Kčs“.

22. § 545 znie:
„Ak sa napadá rozsudok sborového súdu prvej stolice ako súdu odvolacieho a celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, nepresahuje sumu 5.000 Kčs, ďalej vo všetkých prípadoch, kde odvolací súd rozhodnutie prvej stolice vo veci samej potvrdil, rozhodne dovolací súd o dovolacom návrhu, respektíve o pripojovacom návrhu, v neverejnom zasadnutí. O osvedčení a určení hodnoty sporového predmetu platí tu obdobne § 509 ods. 3.
V prípadoch uvedených v odseku 1 predseda dovolacieho senátu dodá dovolací návrh odporcovi s tým, že môže do 8 dní od jeho doručenia podať na dovolacom súde odpoveď podpísanú advokátom. Ak celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, prevyšuje sumu 5.000 Kčs, odporca sa môže v odpovedi pripojiť k dovolaciemu návrhu.
Ak sa pripojí v prípadoch uvedených v prvom odseku odporca dovolateľa k dovolaciemu návrhu, môže dovolateľ na pripojovací návrh podať na dovolacom súde odpoveď podpísanú advokátom do ôsmich dní od doručenia pripojovacieho návrhu.
Dovolací súd sa môže pred skončením porady usniesť na tom, aby vec, v ktorej celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, sumu 5.000 Kčs presahuje, bola pojednávaná na ústnom pojednávaní; v takomto prípade strany sa upovedomia o termíne podľa § 530.“

23. V § 603 ods. 4 suma „50 Kčs“ sa nahradzuje sumou „150 Kčs“.

24. § 639 znie:
„Ak sú strany alebo jedna z nich československými štátnymi občanmi, zakladá príslušnosť súdu pre spory o vyhlásenie manželstva za neplatné, o napadnutie manželstva a o jeho rozluku ako i o rozvod od stola a a loža posledné spoločné bydlisko manželov.
Ak posledné spoločné bydlisko manželov nebolo v tuzemsku, je príslušný všeobecný súd žalovaného, a ak niet takého súdu, všeobecný súd žalobníka. Ak niet ani takého súdu, je príslušný súd v Bratislave.
Príslušnosť súdu v tomto paragrafe ustanovená je výlučná.“

25. § 640 znie:
„Ak žiadna zo strán nie je československým štátnym občanom, je pre spory uvedené v predošlom paragrafe príslušný súd, v obvode ktorého bolo posledné spoločné bydlisko manželov, a ak niet tu takého súdu, všeobecný súd žalovaného. Okrem prípadu, že o neplatnosť alebo o napadnutie manželstva žaluje štátny zástupca z dôvodu, pre ktorý takú žalobu pripúšťa československé právo, môže však súd vo veci konať len vtedy, ak rozhodnutie možno uznať v domovskom štáte manželov, a ak sú štátnymi občanmi rôznych štátov, v oboch dotyčných štátoch.
Ak žena bola v čase uzavretia manželstva československou štátnou občiankou, môže žalovať o neplatnosť manželstva uzavretého s mužom, ktorý nie je štátnym občanom tohto štátu, alebo také manželstvo napadnúť, ak niet súdu príslušného podľa odseku 1, na tunajšom súde, v obvode ktorého bývala naposledy pred uzavretím manželstva, a ak niet tu takého súdu, na súde v Bratislave.
Príslušnosť súdu v tomto paragrafe ustanovená je výlučná.“

26. § 641 znie:
„Ak medzinárodná smluva vyhlásená v Sbierke zákonov a nariadení ustanovuje niečo iného, platia jej predpisy miesto predpisov § 640.“

27. § 691 znie:
„Osobitným odvolaním možno napadnúť výrokovú časť rozsudku o majetkoprávnej žalobe, alebo vzájomnej žalobe, a ak súd o majetkoprávnej otázke rozhodol osobitne, v tejto veci vynesený rozsudok možno napadnúť odvolaním len vtedy, ak celková hodnota majetkoprávneho sporu prevyšuje 2.000 Kčs.
Toto pravidlo treba použiť na rozsudok odvolacieho súdu tak, že proti tomuto osobitné dovolanie, respektíve dovolanie je prípustné len vtedy, ak celková hodnota predmetu sporu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, prevyšuje 10.000 Kčs.“

28. V § 758 ods. 1 suma „100 Kčs“ sa nahradzuje sumou „300 Kčs“.