Časť I.

(1) Zamestnanci, ktorí boli dňa 1. marca 1945 zamestnaní na pôdohospodárskom majetku, skonfiškovanom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945, č. 104 Sb. n. SNR, o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, v znení nariadení Slovenskej národnej rady zo dňa 14. mája 1946, č. 64 Sb. n. SNR, a zo dňa 19. decembra 1947, č. 89 Sb. n. SNR (ďalej len „nariadenie“), a u ktorých sú splnené ďalšie podmienky podľa § 2, budú prijatí, ak o to požiadajú, do pracovného (služobného) pomeru československým štátom (štátnym podnikom), okresmi, obcami, alebo družstvami, a to v počte, ktorý je úmerný potrebe správy a hospodárenia na pôde spravovanej správou majetkov pre pozemkovú reformu, zriadenou podľa § 20 nariadenia, po prípade na pôde prevzatej, odovzdanej alebo pridelenej (§§ 6 až 9, 11 a 12 nariadenia).

(2) Títo zamestnanci budú prijatí v prednostnom poradí pred všetkými inými uchádzačmi na miesta zodpovedajúce ich predbežnému vzdelaniu a ich schopnostiam za mzdových (platových) a iných pracovných podmienok, určených predpismi platnými pre úpravu pracovného (služobného) pomeru u príslušného zamestnávateľa.

(3) Zamestnancov na skonfiškovanom pôdohospodárskom majetku (odsek 1), ktorí síce nesplňujú podmienky určené v § 2, ods. 1, písm. a) a b), majú však predpísanú odbornú spôsobilosť pre vykonávanie služby, ktorú dosiaľ zastávajú, možno v medziach potreby určenej v odseku 1, ak o to požiadajú, ďalej zamestnávať v službách subjektov tam uvedených, ak môžu byť upotrebení vedľa zamestnancov, ktorí budú prijatí podľa odseku 2.

(1) Zamestnancami podľa § 1, ods. 1 a 2 sa rozumejú len tí zamestnanci, ktorí

a) sú starší 18 rokov,

b) boli ku dňu 1. marca 1945 zamestnaní na skonfiškovanom pôdohospodárskom majetku v hlavnom zamestnaní aspoň dva roky,

c) zostali aj po tomto dni na uvedenom majetku a vykonávajú práce alebo služby pre niektorý zo subjektov uvedených v § 1, ods. 1.

(2) Prerušenie zamestnania pre dokázanú nemoc alebo úraz alebo pre účasť na boji za oslobodenie (§ 1 zákona zo dňa 19. decembra 1946, č. 255 Sb., o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie) alebo vôbec pre zatknutie, väznenie alebo internovanie z dôvodov národného, politického alebo rasového útlaku alebo pre úradné prikázanie do iného zamestnania neprerušuje lehotu určenú v odseku 1, písm. b).

(1) Uchádzači, ktorí nebudú umiestení podľa § 1, budú včlenení do práce Krajinským úradom ochrany práce na podklade soznamov, ktoré mu predložia subjekty uvedené v § 1, ods. 1 prostredníctvom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

(2) Osobám, ktoré budú v konaní podľa odseku 1 včlenené do práce mimo svojho doterajšieho bydliska, poskytne československý štát na žiadosť náhradu preukázaných nutných sťahovacích výdavkov, najviac však čiastkou 6.000 Kčs.

(1) Zamestnancom uvedeným v § 2, ktorí nebudú prijatí podľa § 1, ods. 1, ani nedostanú prídel podľa § 4, a ktorých úrad ochrany práce nebude môcť včleniť do práce (§ 3) pre pokročilý vek alebo z iného dôvodu sníženia pracovnej schopnosti, priznajú nositelia verejnoprávneho poistenia starobný alebo invalidný dôchodok počnúc dňom, ktorým v dôsledku vykonávania nariadenia stratili zamestnanie na skonfiškovanom pôdohospodárskom majetku, ako keby k uvedenému dňu boly splnené podmienky predpísané pre priznanie tohto dôchodku.

(2) Dôchodky poskytnuté podľa odseku 1 za dobu odo dňa ich priznania až do doby, kedy by u zamestnanca boly splnené inak platné podmienky pre vznik nárokov na vyplácenie starobného (invalidného) dôchodku, nahradí nositeľovi poistenia československý štát.

(3) Ustanovenia predošlých odsekov platia aj o zamestnancoch, u ktorých sú dané podmienky uvedené v § 2, ods. 1, písm. a) a b), s ktorými však bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona v dôsledku vykonávania nariadenia pracovný pomer rozviazaný so strany zamestnávateľovej bez ich viny.