(1) Nepretržité vedenie vozidla nesmie trvať dlhšie ako 3 hodiny. Za nepretržité vedenie sa pokladá vedenie vozidla a pobyt vodiča vo vozidle pri zastavení z dôvodov prevádzky alebo vybavovania cestujúcich. Ak je táto doba prerušená na dobu kratšiu než je ustanovená v ďalších odsekoch, doba vedenia sa považuje za nepretržitú.

(2) Vodiči musia prerušiť vedenie vozidla z dôvodov bezpečnosti práce vždy najneskoršie po 3 hodinách nepretržitého vedenia na 30 minút (ďalej len „bezpečnostná prestávka“), v priebehu ktorých nevykonávajú činnosť vyplývajúcu z ich pracovných povinností.

(3) Tridsaťminútové bezpečnostné prestávky môže prevádzateľ rozdeliť, pričom najkratšia na tento cieľ započítateľná doba je 10 minút, s výnimkou diaľkovej dopravy.

(4) Ustanovenie o bezpečnostných prestávkach neplatí, ak sú na vozidle súčasne pridelení dvaja vodiči, ktorí sa striedajú najneskoršie po 3 hodinách nepretržitého vedenia vozidla.⁴)

(5) Prevádzateľ je povinný kontrolovať trvanie vedenia vozidla a iných prác, ako aj trvanie bezpečnostných prestávok a odpočinku podľa tachogramov, výkazov o prevádzke vozidla a ďalších dokladov.

(6) Tachogramy je prevádzateľ povinný uchovávať 3 roky.