DRUHÝ DIEL
ĎALŠIE VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

Prvý oddiel
Organizácia a riadenie

Druhý oddiel
Špecializačná príprava lekárov a farmaceutov
Všeobecné ustanovenia
Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch

Tretí oddiel
Nástupná prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov

Štvrtý oddiel
Iné formy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

Piaty oddiel
Preskúmavanie spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním

(1) Inštitút, Ústav a krajské ústavy národného zdravia zabezpečujúce ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov navzájom úzko spolupracujú.

(2) Pri plnení úloh na úseku ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov spolupracuje Inštitút aj s lekárskymi fakultami a farmaceutickou fakultou a Ústav s vybranými strednými zdravotníckymi školami.

(1) Špecializačnou prípravou získava lekár a farmaceut špecializáciu I. stupňa určenú na výkon odbornej činnosti. Po jej dosiahnutí môže získať vyššiu špecializáciu (špecializáciu II. stupňa alebo nadstavbovú špecializáciu) určenú na výkon špecializovanej činnosti.

(2) Lekári a farmaceuti môžu získať špecializáciu I. a II. stupňa v odboroch uvedených v prílohe č. 1 a nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 alebo vo zvlášť úzkych odboroch uvedených v prílohe č. 3; prílohy tvoria súčasť tejto vyhlášky.

(3) Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre lekárov a farmaceutov, ktorí vykonávajú činnosť v ustanovených odboroch, povinné. Zaraďovanie do špecializačnej prípravy na získavanie vyššej špecializácie sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia pracovníka s prihliadnutím na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.

(2) Lekárov a farmaceutov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie vo zvlášť úzkych špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 zaraďuje ministerstvo zdravotníctva na základe návrhov krajských národných výborov, ústredne riadených zdravotníckych organizácií alebo príslušných ústredných orgánov. Ministerstvo zdravotníctva môže zaradiť lekára alebo farmaceuta do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie vo zvlášť úzkom odbore, aj keď nie je tento odbor uvedený v prílohe č. 3.

(1) Lekárov a farmaceutov zaraďujú do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie v niektorom z odborov uvedených v prílohe č. 1 a 2 krajská národné výbory, lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je lekár alebo farmaceut v pracovnom pomere.

(2) Do špecializačnej prípravy započítava Inštitút len čas výkonu povolania lekára alebo farmaceuta v Československej socialistickej republike. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu lekára alebo farmaceuta vykonanú v zahraničí.

(1) Špecializačná príprava na špecializáciu I. stupňa trvá dva a pol roka. Špecializačná príprava na vyššiu špecializáciu trvá tri až päť rokov; jej dĺžka je bližšie určená v špecializačných náplniach (§ 25).

(1) Vedomosti lekárov a farmaceutov získané v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu, ktorý určuje miesto, termín a spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.

(2) Lekárov a farmaceutov odporúčajú na kvalifikačné atestácie krajské národné výbory, lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

(3) Po úspešne vykonanej kvalifikačnej atestácii vydáva Inštitút diplom o špecializácii.

e) priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.

a) povoliť zaradenie lekárov alebo farmaceutov priamo do špecializačnej prípravy na nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 a 3, ak krajský národný výbor zabezpečí pred vykonaním kvalifikačnej atestácie na nadstavbovú špecializáciu doplnenie vedomostí zo špecializačnej prípravy a vykonanie kvalifikačnej atestácie na špecializáciu I. stupňa príslušného odboru;

b) zhodnotiť v odôvodnených prípadoch postgraduálne vzdelanie lekárov alebo farmaceutov získané podľa doterajších predpisov a priznať na jeho základe špecializáciu;

c) profesorom a docentom, ktorí získali vedecko-pedagogický titul v odbore zodpovedajúcom niektorému odboru, v ktorom možno získať vyššiu špecializáciu, priznať špecializáciu v tomto odbore; diplom o špecializácii im vydá Inštitút;

d) určiť iný termín alebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie, predovšetkým pri nadstavbových špecializáciách zvlášť úzkych odborov uvedených v prílohe č. 3;

(2) Nástupná prax sa vykonáva na pracoviskách zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov a ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú stredným zdravotníckym pracovníkom možnosť uplatnenia v základnej odbornej činnosti, pre ktorú získali spôsobilosť na výkon povolania.

(1) Ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov začína sa povinnou nástupnou praxou, ktorá umožňuje prehĺbiť a upevniť vedomosti získané štúdiom.

(3) Nástupná prax trvá šesť až dvanásť mesiacov. Jej dĺžku určí vedúci pracoviska individuálne, a to podľa osobných vlastností, školského prospechu a výsledkov práce absolventa v priebehu šesťmesačnej nástupnej praxe.

(1) Pomaturitným špecializačným štúdiom získavajú strední zdravotnícki pracovníci špecializácie, prípadne vyššiu špecializáciu na úsekoch práce uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.

(2) Do pomaturitného špecializačného štúdia môžu sa zaradiť strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania v príslušnom odbore, prípadne môžu pracovať v inom odbore alebo úseku práce za podmienok ustanovených v § 10 ods. 2 a 3, majú trojročnú prax a pracujú na úseku práce, v ktorom hodlajú získať špecializáciu.

(3) Stredných zdravotníckych pracovníkov zaraďujú do pomaturitného špecializačného štúdia krajské národné výbory, stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je stredný zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere.

(1) Pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov trvá jeden až dva roky;¹¹) jeho dĺžku na jednotlivých úsekoch práce bližšie určujú špecializačné náplne (§ 32).

(2) Do pomaturitného špecializačného štúdia započítava Ústav len čas výkonu povolania stredného zdravotníckeho pracovníka v Československej socialistickej republike, a to na úseku práce, ktorý zodpovedá zvolenej špecializácii. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu stredného zdravotníckeho pracovníka vykonanú v zahraničí.

(1) Vedomosti stredných zdravotníckych pracovníkov získané počas pomaturitného špecializačného štúdia sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Ústavu, ktorý určuje miesto, termín a spôsob vykonania špecializačnej skúšky.

(2) Po úspešne vykonanej špecializačnej skúške vydáva Ústav vysvedčenie o špecializácii.

a) výnimočne zaradiť stredných zdravotníckych pracovníkov do pomaturitného špecializačného štúdia vo zvlášť úzkom úseku práce, aj keď nie je uvedený v prílohe č. 4,

b) určiť iný termín alebo spôsob vykonania špecializačnej skúšky,

c) priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.

(2) Príprava na výkon ostatných vedúcich funkcií určených ministerstvom zdravotníctva spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných predpokladov v absolvovaní funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva organizovaného Inštitútom alebo Ústavom, prípadne z ich poverenia krajskými národnými výbormi. Funkčný (doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí pred komisiou menovanou Inštitútom alebo ústavom a o jeho absolvovaní vydáva Inštitút alebo Ústav osvedčenie.

(1) Príprava vedúcich zdravotníckych pracovníkov – organizátorov určených ministerstvom zdravotníctva a ich kádrových rezerv spočíva u lekárov v získaní nadstavbovej špecializácie v odbore sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva, u farmaceutov v získaní nadstavbovej špecializácie v odbore organizácie a riadenia farmácie a u stredných zdravotníckych pracovníkov v získaní vyššej špecializácie na úseku organizácie a riadenia práce stredných zdravotníckych pracovníkov.

(2) Školiace akcie sa zakončujú overením vedomostí. O absolvovaní školiacej akcie vydáva Ústav osvedčenie.

(1) Pre stredných zdravotníckych pracovníkov organizuje Ústav dlhodobé školiace akcie, ktorými sa títo pracovníci pripravujú na špeciálne úseky činnosti a na výkon funkcií určených ministerstvom zdravotníctva.

(1) Na priebežné zvyšovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov usporadúvajú zdravotnícke organizácie pravidelné seminárne školenia. Ich organizáciu, rozsah a obsahové zameranie určí ministerstvo zdravotníctva.

(2) Účasť zdravotníckych pracovníkov na seminárnom školení je súčasťou ich pracovných povinností.

(1) Na zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov sa usporadúvajú krátkodobé školiace akcie, najmä tematické kurzy, funkčné a doplnkové kurzy, školenia na školiacich miestach (stáže) a iné školiace akcie, aby sa pracovníci oboznámili so špeciálnymi a novými metódami práce, s aktuálnymi úlohami v zdravotníckych službách a pripravili na výkon funkcií.

(2) Školiace akcie usporadúva Inštitút alebo Ústav, prípadne krajský ústav národného zdravia spravidla podľa programov schválených Inštitútom alebo Ústavom.

(3) Školiace akcie môže Inštitút alebo Ústav účelne spájať s riadeným a pravidelne overovaným samostatným štúdiom zdravotníckych pracovníkov, pre ktorých sa akcie organizujú.

(1) Odborné vedomosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním preskúmavajú príslušní okresní, krajskí a hlavní odborníci.

(2) Ak zistia okresní, krajskí alebo hlavní odborníci pri preskúmavaní vedomostí závažné nedostatky vo výkone povolania zdravotníckych pracovníkov uvedených v odseku 1, navrhnú doplnenie potrebných vedomostí a prípadne navrhnú krajskému národnému výboru spôsob ich overenia. V prípade potreby možno súčasne preskúmať aj zdravotnú spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov na výkon povolania podľa osobitných predpisov,¹²) ako aj ich morálne a etické vlastnosti.

(1) Návrh na overenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi podávajú príslušní okresní a krajskí odborníci alebo ústavy národného zdravia. Ak títo pracovníci pracujú v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách, takýto návrh podávajú hlavní odborníci alebo tieto organizácie. Pokiaľ pracujú mimo štátnej zdravotníckej správy, môžu návrh podať odborníci určení týmito orgánmi. Obdobné návrhy môžu podať aj znalecké komisie.¹³)

(2) O povinnosti podrobiť sa overeniu potrebných vedomostí rozhoduje u zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi krajský národný výbor, u pracovníkov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a u pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

(2) Overené nedostatky v odborných vedomostiach alebo v iných predpokladoch pre výkon povolania zdravotníckeho pracovníka môžu byť dôvodom na opatrenia podľa osobitných predpisov.¹⁴)

(1) O výsledku overenia odborných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním informuje Inštitút alebo Ústav príslušných navrhovateľov, ako aj organizácie, s ktorými sú títo pracovníci v pracovnom pomere.