DRUHÝ DIEL
OPATRENIA PROTI VZNIKU A ŠÍRENIU PRENOSNÝCH CHORÔB

Prvý oddiel
Preventívne opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb
Očkovanie proti prenosným chorobám
Opatrenia proti prenosným chorobám u osôb vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti a v iných závažných prípadoch
Opatrenia proti šíreniu prenosných chorôb osobami, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky
Ochranná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia

Druhý oddiel
Opatrenia pri vzniku prenosných chorôb
Protiepidemické opatrenia v ohnisku nákazy, lekárske vyšetrenie a liečenie chorých
Hlásenie a evidencia prenosných chorôb

Tretí oddiel
Zaobchádzanie s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky

Štvrtý oddiel
Ochrana štátnych hraníc pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia

(1) Na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných chorôb sa vykonáva v prípadoch určených Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky – hlavným hygienikom Slovenskej socialistickej republiky³) podľa stavu odolnosti obyvateľstva proti prenosným chorobám:

a) pravidelné očkovanie všetkých osôb, ktoré dosiahli určený vek,

c) mimoriadne očkovanie všetkého obyvateľstva alebo určitej skupiny, ak to vyžaduje epidemiologická situácia,

b) osobitné očkovanie osôb, ktoré sú pri svojej povinnej činnosti vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy,

d) očkovanie osôb odchádzajúcich do cudziny a osôb prichádzajúcich z cudziny,

e) očkovanie osôb pri úrazoch, poraneniach a nehojivých ranách,

f) očkovanie osôb v ohnisku nákazy.

(2) Očkovania uvedené v odseku 1 sú povinné; povinnosť podrobiť sa očkovaniu zahŕňa aj povinnosť podrobiť sa v určenej lehote potrebným kontrolným vyšetreniam.

(1) Očkovanie plánuje, organizuje, riadi a kontroluje hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „hlavný hygienik“) a podľa jeho smerníc a pokynov nižšie orgány hygienickej služby. Mimoriadne očkovanie môže so súhlasom hlavného hygienika určiť krajský hygienik.

(2) Očkovanie a potrebné vyšetrenia vykonávajú príslušné zdravotnícke zariadenia.

(1) Každé vykonané očkovanie sa zapíše do zdravotného záznamu očkovanej osoby a do očkovacieho preukazu. Očkovací preukaz je povinný očkovaný (jeho zákonný zástupca) uschovávať a preukázať sa ním na vyzvanie lekára.

(2) Riaditelia predškolských zariadení sú pri prijatí dieťaťa do týchto zariadení povinní vyžiadať si očkovací preukaz a dať ho detskému lekárovi na vykonanie záznamu. Riaditelia škôl sú povinní vyžiadať si očkovací preukaz na začiatku školského roka, v ktorom dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku, a odovzdať ho na vykonanie záznamu lekárovi školskej zdravotnej služby.

(3) Očkovanie proti tetanu sa zapisuje aj do občianskeho preukazu.⁴)

(1) Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení sú povinní hlásiť príslušným lekárom každú osobu, ktorá sa má pred začatím svojej činnosti podľa pokynov orgánov hygienickej služby podrobiť osobitnému alebo mimoriadnemu očkovaniu, a na požiadanie im poslať zoznamy svojich pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov a pod.), ktorí majú byť očkovaní. Rovnakú povinnosť majú výbory spoločenských organizácií podieľajúcich sa na vykonávaní telesnej výchovy. Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení sú na požiadanie vedúceho lekára oddelenia tuberkulózy a respiračných chorôb nemocnice s poliklinikou II. a III. typu povinní poslať mu zoznamy svojich pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov a pod.), ktorých treba očkovať proti tuberkulóze.

(2) Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení sú povinní zabezpečiť účasť pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov a pod.) na očkovaní v určených lehotách a prípadne ich o očkovaní včas upovedomiť; ak je to potrebné, sú povinní poskytnúť na vykonanie očkovania aj vhodné miestnosti.

c) podrobiť sa bez meškania mimoriadnym lekárskym vyšetreniam,

(1) Osoby, ktoré majú natrvalo alebo krátkodobe pracovať v potravinárstve, v úpravovniach vôd, pri obsluhe vodovodných zariadení, pri výrobe liečiv, kozmetických výrobkov, kožných čistiacich prostriedkov a potrieb osobnej hygieny, pri starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach, v mimoškolských výchovných zariadeniach alebo pri zotavovacích akciách, v ubytovacích zariadeniach, v prevádzkárňach holičstva a kaderníctva, starostlivosti o pleť, v manikúre, pedikúre a očistných kúpeľoch (ďalej len „pracovníci“) sú povinné:

1. ak sú postihnuté hnačkovým, hnisavým alebo horúčkovým ochorením alebo prenosnou chorobou alebo ak sú podozrivé z ochorenia na prenosnú chorobu,

2. ak sa na pracovisku alebo v domácnosti, prípadne v mieste pobytu vyskytuje hnačkové ochorenie,

b) osvojiť si základné znalosti z hygienického minima a pracovať podľa nich,

a) podrobiť sa preventívnej lekárskej prehliadke pred nastúpením do práce (ďalej len „vstupná lekárska prehliadka“),

d) podrobiť sa mimoriadnym lekárskym vyšetreniam aj v iných prípadoch, ak to určí orgán hygienickej služby alebo ošetrujúci lekár.

(2) Vstupnej lekárskej prehliadke sú povinní podrobiť sa aj žiaci, ktorí sa pripravujú na povolanie v zamestnaniach uvedených v odseku 1.

(3) V pochybnostiach, či ide o zamestnania uvedené v odseku 1, rozhodne orgán hygienickej služby.

(1) Lekárske prehliadky plánujú, organizujú a vykonávajú zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Vykonávanie týchto prehliadok kontrolujú orgány hygienickej služby.

(2) Pri lekárskych prehliadkach sa vykoná podrobné klinické a anamnestické vyšetrenie, najmä aj s ohľadom na tuberkulózu.

(3) Pri každej lekárskej prehliadke a ošetrení je pracovník povinný upozorniť ošetrujúceho lekára na druh, povahu prípadne spôsob svojej práce.

(1) Pracovníci sú povinní mať zdravotný preukaz (ďalej len „preukaz“). Preukaz vydáva územný obvodný alebo závodný obvodný lekár, prípadne dorastový lekár podľa miesta trvalého pobytu pracovníka alebo podľa miesta pracoviska. Ak ide len o krátkodobú (prechodnú) činnosť, vydá sa preukaz s platnosťou na určitý čas. Pri vydaní preukazu poučí tento lekár pracovníka o jeho povinnostiach podľa § 11.

(2) Preukazy pracovníkov sa ukladajú u vedúceho prevádzkárne (zariadenia), ktorý vedie súpis pracovníkov. Pri výkone práce mimo prevádzkárne (zariadenia) je pracovník povinný mať preukaz pri sebe.

(3) Orgány hygienickej služby overujú u pracovníkov znalosti hygienického minima.⁵) O overení týchto znalostí vykonajú záznam do preukazu. Orgán hygienickej služby je oprávnený preukaz zadržať, ak zistí pri kontrole hygieny prevádzky u týchto pracovníkov nedostatky v dodržiavaní hygienického minima. Preukaz sa pracovníkovi vráti po úspešne vykonanej skúške pred komisiou určenou orgánom hygienickej služby. Znalosti hygienického minima sa neoverujú u pracovníkov, ktorým bol vydaný preukaz na určitý čas, s výnimkou prípadov určených hlavným hygienikom, ak to vyžaduje epidemiologická situácia.

a) zabezpečiť, aby práce v zamestnaniach uvedených v § 11 vykonávali iba pracovníci, ktorí majú preukaz,

b) zabezpečiť vedenie súpisu pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v odboroch uvedených v § 11, s dátumom lekárskych prehliadok a s vyznačením, či išlo o prehliadky vstupné alebo mimoriadne,

c) organizovať školenie na rozšírenie znalostí hygienického minima po dohode s orgánmi hygienickej, prípadne veterinárnej služby a zabezpečiť na ňom účasť príslušných pracovníkov.

g) nesmú vykonávať činnosť, pri ktorej by ohrozovali zdravie ostatných spolupracovníkov alebo osôb zverených do ich starostlivosti alebo pri ktorej prichádzajú do styku s požívatinami, liečivami alebo by inak ohrozovali zdravie osôb, ak im to zakáže orgán hygienickej služby.⁶)

(2) Orgán hygienickej služby môže nariadiť opatrenia podľa odseku 1 aj osobám, ktoré vylučujú iné choroboplodné zárodky, ak to epidemiologická situácia vyžaduje.

a) podrobiť sa stálemu lekárskemu dohľadu a potrebnému mikrobiologickému vyšetrovaniu, ako aj liečeniu a dostaviť sa za tým účelom do príslušného zdravotníckeho zariadenia,

b) zachovávať hygienické zásady podľa pokynov orgánu hygienickej služby alebo obvodného lekára,

c) podrobiť sa karanténnym opatreniam v prípadoch, v ktorých je im to nariadené, v záujme ochrany zdravia iných osôb (§ 25 ods. 1),

d) podľa pokynov orgánu hygienickej služby vykonávať priebežnú ohniskovú dezinfekciu,

f) oznámiť pri prijatí do ústavnej starostlivosti vrátane kúpeľnej, že vylučujú choroboplodné zárodky,

(1) Osoby vylučujúce choroboplodné zárodky brušného týfu a paratýfu (ďalej len „choroboplodné zárodky“) musia najmä:

e) vopred hlásiť každú zmenu pracoviska a miesto pobytu (aj prechodného) orgánu hygienickej služby príslušnému podľa doterajšieho bydliska; ak ide o zmenu trvalého rázu, musia ju hlásiť najmenej 14 dní vopred,

(2) Orgán hygienickej služby priebežne eviduje a kontroluje prechodné zmeny pobytu osôb vylučujúcich choroboplodné zárodky a hlási ich orgánu hygienickej služby miesta prechodného pobytu. Na nástup do zariadenia sociálnej starostlivosti, rekreačného alebo podobného zariadenia je potrebný súhlas orgánov hygienickej služby miesta bydliska i pobytu, ako aj vedúceho tohto zariadenia.

(1) Orgány hygienickej služby a obvodní lekári vedú v evidencii rekonvalescentov po brušnom týfe a po paratýfoch (ďalej len „rekonvalescenti“) a osoby vylučujúce zárodky týchto chorôb (ďalej len „bacilonosiči“) a vykonávajú nad nimi lekársky dohľad.

(1) Rekonvalescenti s negatívnym nálezom smú nastúpiť do práce alebo do kolektívu po prepustení z ústavného liečenia, len čo to dovolí ich celkový zdravotný stav; činnosť podľa § 11 smú však vykonávať až po dvoch mesiacoch po prepustení z ústavnej starostlivosti, ak predpísané vyšetrenia boli v tomto čase negatívne.⁶)

(2) O nástupe do práce alebo do kolektívu u rekonvalescentov s pozitívnym nálezom rozhodne z hľadiska epidemiologického orgán hygienickej služby. Títo rekonvalescenti, ako aj bacilonosiči, nesmú byť ani v prípade, že neskoršie vyšetrenia sú u nich negatívne, zamestnaní podľa § 11, pokiaľ orgán hygienickej služby nepovolí podľa povahy určitého pracoviska výnimku, ani nesmú byť začleňovaní do hromadných akcií, pri ktorých je zvýšené riziko nákazy. Ak je zvýšené riziko nákazy, môže orgán hygienickej služby zakázať týmto osobám aj výkon iného povolania.⁶)

(2) Orgány hygienickej služby môžu nariadiť povinné ničenie škodlivých živočíchov, ak nepriaznivo ovplyvňujú epidemiologickú situáciu alebo spôsobujú vážne hygienické závady alebo ak hrozí ich rozšírenie.

(1) Na zamedzenie vzniku prenosných chorôb a ich hromadného výskytu je každý povinný vykonávať preventívne opatrenia na ničenie choroboplodných zárodkov (ochrannú dezinfekciu), opatrenia na ničenie epidemiologicky závažných alebo obťažných členovcov (ochrannú dezinsekciu) a opatrenia na ničenie epidemiologicky významných alebo škodlivých myšovitých hlodavcov alebo iných zvierat (ochrannú deratizáciu). V prípadoch určených orgánom hygienickej služby treba túto činnosť vykonávať sústavne.⁷)

(1) Ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, ktoré sú súčasťou pravidelných pracovných (technologických) postupov alebo ktoré majú povahu čistenia s použitím dezinfekčných, dezinsekčných alebo deratizačných prostriedkov, vykonávajú jednotlivé osoby a organizácie vlastnými silami. Ostatnú ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu vykonávajú za odplatu organizácie miestneho hospodárstva, prípadne iné socialistické organizácie osobitne na to určené príslušným ústredným orgánom po dohode s hlavným hygienikom. Na poverenie konkrétnej organizácie je potrebný záväzný posudok príslušného orgánu hygienickej služby.

(2) Odborné orgány príslušných rezortov podľa zásad schválených hlavným hygienikom metodicky vedú a kontrolujú činnosť rezortných zložiek určených na výkon ochrannej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie.

b) pracovať vo vzájomnej koordinácii podľa platných technologických a pracovných postupov schválených orgánmi hygienickej služby.

a) vykonávať ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu výlučne pracovníkmi spôsobilými na túto činnosť,⁸)

(1) Osoba, ktorá ochorela alebo javí príznaky ochorenia na prenosnú chorobu (ďalej len „podozrivý z ochorenia“), a osoba, ktorá prišla priamo alebo nepriamo do styku so zdrojom prenosnej choroby a u ktorej sa však neprejavujú príznaky ochorenia (ďalej len „podozrivý z nákazy“), je povinná podrobiť sa v určených termínoch opatreniam, ktoré nariadi ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby, najmä lekárskemu vyšetreniu, potrebným skúškam a liečeniu, ako aj izolácii alebo karanténnym opatreniam.

(2) K osobe, ktorá ochorela na prenosnú chorobu alebo ktorá je podozrivá z ochorenia na ňu, musí byť podľa jej zdravotného stavu bez meškania privolaný lekár alebo sa jej musí inak obstarať lekárska pomoc. Túto povinnosť má ten, kto sa o takejto skutočnosti dozvedel, najmä:

a) člen domácnosti alebo spolubývajúci chorého, prípadne iná osoba, ktorá ošetruje chorého,

c) správca alebo vlastník domu, prípadne zástupca domovej správy (domový dôverník).

b) riaditeľ školy, iného školského zariadenia alebo vedúci skupiny osôb spoločne ubytovaných alebo cestujúcich pri ochorení osoby zverenej do jeho starostlivosti alebo zdržiavajúcej sa v kolektíve; túto povinnosť má aj osoba zodpovedná za vedenie závodu alebo zariadenia hromadného ubytovania pri ochorení osoby tam pracujúcej alebo tam ubytovanej,

(1) U osôb chorých na prenosnú chorobu z človeka na človeka a u osôb podozrivých z takéhoto ochorenia ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby z epidemiologických dôvodov nariadi ich okamžitú izoláciu. Orgán hygienickej služby môže od izolácie upustiť, ak nehrozí nebezpečenstvo ďalšieho šírenia nákazy.

(2) Izolácia sa vykonáva spravidla na infekčných oddeleniach nemocníc, ale aj na expektačných izbách neinfekčných oddelení nemocníc, liečebných ústavov, ústavov sociálnej starostlivosti a iných zariadení, ako sú ozdravovne, zariadenia zotavovacej akcie a pod., ktoré sú povinné zriaďovať tieto expektačné izby pre potreby izolácie (ústavná izolácia). Izolácia sa vykonáva aj v domácnosti chorého alebo podozrivého z ochorenia (domáca izolácia). Spôsob izolácie určí ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby.

(3) Izolácia chorých na tuberkulózu, ktorí vylučujú pôvodcu nákazy, vykonáva sa spravidla na vyčlenených úsekoch oddelenia tuberkulózy a respiračných chorôb nemocnice s poliklinikou a liečební pre tieto choroby.

(4) Izolácia chorých na pohlavné choroby, ktorí vylučujú pôvodcu nákazy, vykonáva sa spravidla na vyčlenených úsekoch kožných alebo venerologických oddelení nemocníc s poliklinikou.

(1) Počas domácej izolácie je chorý (podozrivý z ochorenia) pod sústavným dohľadom lekára a je povinný umožniť lekárovi a ním poverenému zdravotníckemu pracovníkovi prístup do svojej domácnosti.

(2) Ak sa nedodržiavajú zásady domácej izolácie, môže ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby dodatočne nariadiť ústavnú izoláciu.

(1) Počas domácej izolácie, po odvoze pacienta do ústavnej izolácie a počas trvania ohniska nákazy musí sa vykonávať ohnisková dezinfekcia podľa pokynov ošetrujúceho lekára prostriedkami, ktoré tento lekár predpíše, alebo podľa pokynov pracovníkov hygienickej služby prostriedkami, ktoré títo pracovníci v ohnisku nákazy odovzdajú. Ohniskovú dezinfekciu v domácnosti vykonávajú rodinní príslušníci chorého alebo podozrivého z ochorenia, ktorí boli riadne poučení o spôsobe ochrany pred prenosnou chorobou a o vykonávaní dezinfekcie, vo výnimočných prípadoch pracovníci hygienickej služby. Ohniskovú dezinfekciu v kolektívnych zariadeniach vykonávajú určení pracovníci týchto zariadení, ktorí boli riadne poučení o ochrane proti prenosným chorobám a o vykonávaní dezinfekcie.

(2) Ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú tieto zariadenia vlastnými pracovníkmi a prostriedkami.

(3) Ohniskovú dezinfekciu, prípadne dezinsekciu treba vykonávať v dopravnom prostriedku, v ktorom bol prepravovaný chorý na prenosnú chorobu alebo podozrivý z ochorenia, ihneď po prevoze.

(1) V záujme účinných opatrení proti šíreniu prenosných chorôb z človeka na človeka môže orgán hygienickej služby

a) nariadiť ochranné očkovanie osôb v ohnisku nákazy, podanie imunoglobulínu alebo iných imunobiologických preparátov alebo chemoprofylaktík osobám podozrivým z nákazy,

b) zakázať alebo obmedziť prevádzku v určitých miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo prepravu určitými dopravnými prostriedkami na čas potrebný na vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie alebo deratizácie,

c) podrobiť po určitý čas karanténnym opatreniam osoby podozrivé z nákazy.

(2) Karanténnymi opatreniami sú karanténa, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad. Karanténne opatrenia nariaďuje aj ošetrujúci lekár, ktorý sa pritom spravuje pokynmi orgánu hygienickej služby; čas trvania karanténnych opatrení určuje vždy orgán hygienickej služby.

(3) Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa izolujú a lekár ich vyšetruje a pozoruje. Vykonáva sa v bytoch, ústavoch, v zariadeniach a na všetkých iných miestach, kde je to potrebné v záujme ochrany proti prenosným chorobám, prípadne v zariadeniach, ktoré sú na tento účel osobitne zriadené alebo určené plánom opatrení v prípade výskytu moru, cholery a žltej zimnice.⁹)

(4) Ak sú na to dôvody, osoby podozrivé z nákazy sa podrobia zvýšenému zdravotníckemu dozoru, ktorý spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých by sa mohla prenosná choroba šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na ich pracovisku; tieto osoby sú súčasne pod lekárskym dohľadom.

(5) Podľa okolností sa osoby podozrivé z nákazy podrobia lekárskemu dohľadu, ktorý spočíva v tom, že ich na všetkých miestach ich pobytu vyšetruje a pozoruje lekár; z toho dôvodu sú tieto osoby povinné hlásiť sa v určených termínoch u príslušných obvodných lekárov, u lekára školskej zdravotnej služby alebo u dorastového lekára, prípadne u telovýchovného lekára a podrobiť sa opatreniam podľa § 25 ods. 1.

(1) Cestujúci z cudziny, u ktorých sa prejavujú príznaky ochorenia na prenosnú chorobu, sú povinní podrobiť sa na vyzvanie ošetrujúceho lekára lekárskym prehliadkam a izolácii, a ak je to potrebné, aj nevyhnutnému odberu materiálu na laboratórne vyšetrenie.

(2) Cestujúcich, ktorí prichádzajú z miesta (oblasti, dopravného prostriedku), kde sa vyskytol mor, cholera a žltá zimnica, a nemôžu sa preukázať platným medzinárodným osvedčením o očkovaní proti tejto chorobe, vyzve zdravotnícka služba v pohraničných priechodoch, prípadne iný pohraničný orgán na to poverený, aby sa dali očkovať. Po očkovaní počas inkubačnej doby sú podrobení karanténnym opatreniam. Ak očkovanie odmietnu, podľa epidemiologickej situácie zakáže sa im vstup, alebo na dobu inkubácie sa nariadia karanténne opatrenia.

(3) Pri výskyte moru, cholery a žltej zimnice medzi cestujúcimi rozhodne orgán hygienickej služby o karanténnych opatreniach osôb, ktoré s chorým prišli do styku.

a) nariadiť dezinfekciu a asanáciu vôd, pôdy a iných miest a predmetov, podozrivých z kontaminácie pôvodcom nákaz, obmedziť, prípadne zakázať používanie studní, prameňov, povrchových vôd a iných vodných zdrojov podozrivých z kontaminácie pôvodcom nákaz a oznámiť to príslušnému vodohospodárskemu orgánu,¹⁰)

b) zakázať alebo obmedziť výrobu, predaj a podávanie niektorých druhov požívatín a predmetov bežného používania a odobrať potrebné vzorky na vyšetrenie.

(1) Lekár, ktorý zistil ochorenie, podozrenie z ochorenia na prenosnú chorobu, prípadne úmrtie na túto chorobu, je povinný to hlásiť orgánu hygienickej služby a príslušnému obvodnému lekárovi. O týchto skutočnostiach je povinný viesť evidenciu. Takú istú povinnosť má lekár, ak zistí nosičstvo vybraných nákaz. Ak ide o dieťa navštevujúce predškolské zariadenie, upovedomí ošetrujúci lekár aj riaditeľa tohto zariadenia.

(2) Iný zdravotnícky pracovník, ktorý sa dozvie o skutočnosti uvedenej v odseku 1, je povinný to oznámiť príslušnému lekárovi.

(1) Veterinárny lekár je povinný hlásiť orgánu hygienickej služby prostredníctvom príslušného orgánu veterinárnej starostlivosti každé ochorenie alebo podozrenie z ochorenia zvieraťa na chorobu prenosnú na človeka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť hlásenia, a uhynutie zvieraťa na takéto ochorenie.

(2) Okresný hygienik bez meškania upovedomí príslušný orgán veterinárnej starostlivosti a krajského hygienika o každom ochorení alebo podozrení z ochorenia človeka na besnotu, slezinnú sneť a sopľavku, prípadne na iné choroby prenosné zo zvierat na človeka, ktoré určí hlavný hygienik po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky.

(2) Epidemiologické vyšetrovania sa vykonávajú na všetkých miestach, kde možno v súvislosti s ochorením zistiť okolnosti dôležité na zistenie ohniska nákazy a na posúdenie príčin a ciest šírenia chorôb a kde treba vykonať potrebné epidemiologické opatrenia.

(1) Pracovníci zdravotníckych zariadení vykonávajú potrebné vyšetrovania v súvislosti s výskytom prenosných chorôb (ďalej len „epidemiologické vyšetrovanie“) v úzkej spolupráci s národnými výbormi, vedením podnikov, závodov a organizácií, s orgánmi Revolučného odborového hnutia, s Československým červeným krížom a s inými spoločenskými organizáciami, a ak ide o chorobu prenosnú zo zvierat na človeka, vždy aj s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnych zariadení.

(1) Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky alebo pri ktorom je podozrenie, že takéto zárodky obsahuje (ďalej len „materiál obsahujúci choroboplodné zárodky“), možno vykonávať len v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach, ako aj vo výskumných ústavoch, učilištiach a závodoch, v ktorých takéto vyšetrovanie a skúmanie súvisí s ich činnosťou, vrátane mikrobiologickej kontroly potravinárskych a iných výrobkov.

(2) Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky od osôb chorých, podozrivých z ochorenia alebo z nákazy, alebo zomretých na prenosnú chorobu, ako aj od zvierat chorých na chorobu prenosnú na človeka alebo od zvierat podozrivých alebo uhynutých na takú chorobu a laboratórne vyšetrovať a skúmať takýto materiál môže len lekár, veterinárny lekár alebo iné osoby, ktoré majú na to osobitnú spôsobilosť a ktoré určí vedúci zariadenia, ústavu, učilišťa alebo závodu.

(3) Pri zaobchádzaní s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky, najmä pri jeho zasielaní, musia sa urobiť také opatrenia, aby nemohlo byť ohrozené okolie.

(1) Karanténa a izolácia sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v iných zariadeniach určených orgánmi hygienickej služby.

(2) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky určí v prípade potreby po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vecné vybavenie pohraničných priechodov na ochranu štátnych hraníc pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia.

(1) Pri medzinárodnej doprave osôb, zvierat a vecí vyžadujú sa doklady v súlade s medzinárodnými dohodami.⁹)

(2) Tovar (s výnimkou zvierat), ktorý sa prepravuje cez československé štátne územie, sa nepodrobuje ochranným opatreniam, ak sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom obale.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.

(1) Ochranné opatrenia, ak ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení, nariaďuje hlavný hygienik alebo ním splnomocnené orgány hygienickej služby. Ochranné opatrenia na železničných pohraničných priechodoch sa vykonávajú v spolupráci s hygienickou službou železníc.

(2) Popri osobitných povinnostiach uložených podľa predchádzajúcich ustanovení majú všetky orgány a organizácie, ako aj jednotliví občania povinnosť urobiť podľa pokynov orgánov hygienickej služby všetky opatrenia potrebné na hygienickú a protiepidemickú ochranu štátnych hraníc a dodržiavať ich vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti alebo pri svojej činnosti.

(3) Pre dovoz a prepravu zvierat, potravín a surovín živočíšneho pôvodu, pre veterinárne zdravotné prehliadky a pre karanténu zvierat platia osobitné predpisy.