PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

(1) Štát chráni kultúrne pamiatky ako nerozlučnú súčasť kultúrneho dedičstva ľudu, svedectva jeho dejín, významného činiteľa životného prostredia a nenahraditeľné bohatstvo socialistického štátu. Účelom zákona je utvoriť všestranné podmienky pre ďalšie prehlbovanie politicko-organizátorskej a kultúrno-výchovnej funkcie štátu v starostlivosti o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie a vhodné využívanie, aby sa podieľali na rozvoji kultúry, umenia, vedy a vzdelávania, formovaní socialistických tradícií a socialistického vlastenectva, na estetickej výchove pracujúcich a tým prispievali k ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti.

(2) Starostlivosť štátu o kultúrne pamiatky (ďalej len „štátna pamiatková starostlivosť“) zahrňuje činnosti, opatrenia a rozhodnutia, ktorými orgány a organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti (§ 25 až 33) v súlade so spoločenskými potrebami zabezpečujú zachovanie, ochranu a vhodné spoločenské uplatnenie kultúrnych pamiatok. Ostatné orgány štátnej správy, socialistické a iné organizácie spolupracujú v odbore svojej pôsobnosti s orgánmi a organizáciami štátnej pamiatkovej starostlivosti a pomáhajú im pri plnení ich úloh.

(1) Za kultúrne pamiatky podľa tohto zákona vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne ich súbory,

(2) Súbory vecí podľa odseku 1 sa vyhlasujú za kultúrne pamiatky, aj keď niektoré veci v nich nie sú kultúrnymi pamiatkami.

(1) Ministerstvo kultúry si pred vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku vyžiada vyjadrenie krajského národného výboru a okresného národného výboru, pokiaľ ich už od týchto orgánov nedostalo. Archeologický nález (§ 23) vyhlasuje ministerstvo kultúry za kultúrnu pamiatku na návrh Slovenskej akadémie vied.

(2) Ministerstvo kultúry upovedomí písomne vlastníka veci o podaní návrhu na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku alebo o tom, že hodlá vec vyhlásiť za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu, a umožní mu k návrhu alebo podnetu sa vyjadriť.

(3) Vlastník veci je povinný od doručenia upovedomenia podľa odseku 2 až do rozhodnutia ministerstva kultúry chrániť vec pred poškodením, zničením alebo odcudzením a oznámiť ministerstvu kultúry každú zamýšľanú i uskutočnenú zmenu jej vlastníctva, správy alebo užívania.

(4) Ministerstvo kultúry upovedomí písomne o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku jej vlastníka, krajský národný výbor a ústrednú organizáciu štátnej pamiatkovej starostlivosti (§ 32) a pri archeologických nálezoch tiež Slovenskú akadémiu vied. Upovedomí ich aj v tom prípade, ak nezistilo dôvody pre vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku.

(5) Vlastníci vecí, ktoré by pre svoju mimoriadnu umeleckú alebo historickú hodnotu mohli byť v súlade so spoločenským záujmom vyhlásené za kultúrne pamiatky, sú povinní oznámiť ministerstvu kultúry alebo krajskému národnému výboru na ich písomné vyzvanie požadované údaje o týchto veciach, ako aj ich zamýšľané zmeny a umožniť týmto orgánom alebo nimi povereným organizáciám štátnej pamiatkovej starostlivosti prehliadku vecí, prípadne vyhotovenie ich vedeckej dokumentácie.

(6) Podrobnosti o vyhlasovaní vecí za kultúrne pamiatky a spôsob oznamovacej povinnosti podľa odseku 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

(1) Kultúrne pamiatky, ktoré tvoria najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa, vyhlasuje vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením za národné kultúrne pamiatky a ustanovuje podmienky ich ochrany.

(2) Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením ustanoví všeobecné podmienky zabezpečovania štátnej pamiatkovej starostlivosti o národné kultúrne pamiatky.

(1) Územie, ktorého charakter a prostredie určuje súbor nehnuteľných kultúrnych pamiatok, prípadne archeologických nálezov, môže vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením vyhlásiť ako celok za pamiatkovú rezerváciu a ustanoviť podmienky na zabezpečenie jej ochrany. Tieto podmienky možno v potrebnom rozsahu vzťahovať aj na nehnuteľnosti na území pamiatkovej rezervácie, ktoré nie sú kultúrnymi pamiatkami.

(2) Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením ustanoví všeobecné podmienky zabezpečovania štátnej pamiatkovej starostlivosti v pamiatkových rezerváciách.

(1) Územie sídelného útvaru alebo jeho časti s menším podielom kultúrnych pamiatok, historické prostredie alebo časť krajinného celku, ktoré vykazujú významné kultúrne hodnoty, môže krajský národný výbor po predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom kultúry vyhlásiť za pamiatkovú zónu a určiť podmienky jej ochrany.

(2) Podrobnosti o vyhlasovaní pamiatkových zón ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

(1) Kultúrne pamiatky sa zapisujú do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ústredný zoznam“). Ústredný zoznam vedie ústredná organizácia štátnej pamiatkovej starostlivosti.

(2) Krajské národné výbory a okresné národné výbory vedú zoznamy kultúrnych pamiatok svojich územných obvodov. Zápisy do týchto zoznamov vykonávajú podľa výpisov z ústredného zoznamu.

(3) Ústredná organizácia štátnej pamiatkovej starostlivosti upovedomí o zápise kultúrnej pamiatky do ústredného zoznamu, ako aj o zrušení vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku (§ 8) vlastníka kultúrnej pamiatky, krajský národný výbor a okresný národný výbor. Ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, upovedomí okrem toho tiež stavebný úrad.¹) Pri archeologickom náleze vyhlásenom za kultúrnu pamiatku upovedomí tiež Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.

(4) Ústredná organizácia štátnej pamiatkovej starostlivosti oznámi príslušnému orgánu geodézie a kartografie každé vyhlásenie nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku, ako aj každé zrušenie tohto vyhlásenia, ak ide o vec, ktorá je predmetom evidencie nehnuteľností.²)

(5) Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť ústrednej organizácii štátnej pamiatkovej starostlivosti každú zmenu vlastníctva (správy, užívania) kultúrnej pamiatky alebo jej premiestnenia. Oznámenie musí urobiť vlastník kultúrnej pamiatky najneskôr do tridsiatich dní odo dňa, kedy k takejto zmene došlo.

(6) Podrobnosti o evidencii kultúrnych pamiatok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

(1) Pokiaľ nejde o národnú kultúrnu pamiatku, môže ministerstvo kultúry z mimoriadne závažných dôvodov vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku zrušiť na žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky alebo organizácie, ktorá na zrušení vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku (ďalej len „zrušenie vyhlásenia“) preukáže právny záujem, alebo z vlastného podnetu.

(2) Ministerstvo kultúry si pred zrušením vyhlásenia vyžiada vyjadrenie krajského národného výboru a okresného národného výboru, prípadne vyjadrenie Slovenskej akadémie vied, ak ide o archeologický nález vyhlásený za kultúrnu pamiatku, pokiaľ o zrušenie vyhlásenia Slovenská akadémia vied sama nepožiadala. V prípade, že vlastník kultúrnej pamiatky nie je žiadateľom o zrušenie vyhlásenia, musí sa mu umožniť zúčastniť sa obhliadky veci a vyjadriť sa k zrušeniu vyhlásenia.

(3) Ministerstvo kultúry môže zrušenie vyhlásenia viazať na predchádzajúce splnenie ním určených podmienok. Náklady vynaložené na splnenie podmienok znáša žiadateľ a v prípade, keď konanie o zrušenie vyhlásenia začína z vlastného podnetu ministerstvo kultúry, znáša náklady ten, v ktorého záujme k zrušeniu vyhlásenia došlo.

(4) Ustanovenie § 3 ods. 4 platí obdobne i pre zrušenie vyhlásenia.

(5) Podrobnosti o zrušení vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

a) ktoré sú významnými dokladmi historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich revolučné, historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty,

b) ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.