PRVÝ DIEL
ÚSTAVY SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI

(1) Na poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti národné výbory zriaďujú ústavy sociálnej starostlivosti (ďalej len „ústavy“)

(2) Organizáciu ústavu upravuje organizačný poriadok vydaný národným výborom, ktorý ústav spravuje. Ak okresný národný výbor začlení ústav do okresného ústavu sociálnych služieb alebo krajského ústavu sociálnych služieb, upravuje organizáciu ústavu organizačný poriadok okresného ústavu sociálnych služieb alebo krajského ústavu sociálnych služieb.

d) ústavy pre mentálne postihnutú mládež,

b) ústavy pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím,

f) ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s pridruženým mentálnym postihnutím,

e) ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov,

j) domovy-penzióny pre dôchodcov.

i) domovy dôchodcov,

c) ústavy pre telesne postihnutú mládež s viacerými chybami,

a) ústavy pre telesne postihnutú mládež,

ch) ústavy pre mentálne postihnutých dospelých občanov,

h) ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov,

g) ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s viacerými chybami,

(4) V ústavoch pre mentálne postihnutú mládež môže krajský národný výbor zriadiť samostatné diagnostické oddelenie, prípadne môže vyčleniť ústav pre mládež len na diagnostické účely.

(3) V ústavoch uvedených v odseku 1 písm. a) až i) možno zriadiť samostatné oddelenia na denný a týždenný pobyt. Ústavy uvedené v odseku 1 písm. a) až ch) môžu národné výbory zriadiť aj ako samostatné ústavy na denný a týždenný pobyt.

(2) Do ústavov pre mentálne postihnutú mládež nemožno prijímať deti a mládež, ktorých nedostatočný rozumový vývoj je následkom výchovnej zanedbanosti alebo u ktorých dochádza k akútnym prejavom psychických porúch ohrozujúcich okolie.

(1) Ústavy pre mentálne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od troch rokov do 26 rokov, ak ich rozumové schopnosti sú na tak nízkej úrovni, že ich nemožno vzdelávať ani v pomocných školách. Prijímajú sa aj tí, ktorí sú postihnutí tiež telesnou alebo zmyslovou chybou. V týchto ústavoch sa vykonáva aj ústavná alebo ochranná výchova mentálne postihnutej mládeže.

(3) Diagnostické oddelenie v ústavoch pre mentálne postihnutú mládež alebo ústav pre mentálne postihnutú mládež vyčlenený na diagnostické účely sa zriaďujú na zabezpečovanie špeciálno-pedagogickej, psychologickej, lekárskej a sociálnej diagnostiky. Do týchto oddelení alebo ústavov sa prijímajú najmä mentálne postihnuté deti a mládež pred umiestnením do ústavov.

(1) Príprava na život v ústavoch pre telesne postihnutú mládež a v ústavoch pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím zahŕňa

(2) Ústav najneskoršie šesť mesiacov pred predpokladaným ukončením prípravy na povolanie na stredných školách alebo osobitných odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania upozorní okresný národný výbor podľa miesta trvalého pobytu zverenca na túto skutočnosť, aby bolo možno včas pre absolventa zabezpečiť vhodné pracovné uplatnenie.

d) prípravu na povolanie uskutočňovanú na stredných školách alebo v osobitných odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania pri ústave alebo mimo ústavu.

c) mimoškolskú a mimopracovnú výchovu organizovanú vo výchovných skupinách s prihliadnutím na vek a schopnosti zverencov; v jednej skupine môže byť zaradených najviac 12 zverencov, pri plávaní najviac šesť zverencov,

b) školské vzdelávanie zabezpečované v školách pri ústave alebo mimo ústavu,

a) predškolskú výchovu detí vo veku od troch do šesť rokov zabezpečovanú v materských školách pri ústave,

(4) Výchova mentálne postihnutých zverencov vo veku do 16 rokov sa organizuje vo výchovných skupinách ustanovených podľa ich mentálnej úrovne s prihliadnutím na ich fyzickú vyspelosť. V týchto výchovných skupinách môže byť zaradených najviac 12 zverencov. Počet zverencov vo výchovných skupinách mentálne postihnutých zverencov starších ako 16 rokov sa riadi potrebou zabezpečenia riadnej výchovy a nesmie byť vyšší ako 15 zverencov. Pri kultúrnych, rekreačných a športových akciách môže byť zaradených do výchovnej skupiny najviac 10 zverencov; pri plávaní, korčuľovaní a lyžovaní najviac šesť zverencov. Vo výchovných skupinách v diagnostickom oddelení a v oddelení na výkon ochrannej výchovy môže byť zaradených najviac 10 zverencov.

(3) V ústavoch pre telesne postihnutú mládež s viacerými chybami sa poskytuje starostlivosť uvedená v odseku 1 písm. a) až c) a zácvik na jednoduché práce primeraný zdravotnému stavu mladistvého.

(2) Do domovov-penziónov pre dôchodcov sa prijímajú občania,

b) nie sú sústavne zamestnaní v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

(1) Domovy-penzióny pre dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ktorých celkový zdravotný stav je taký, že nepotrebujú komplexnú starostlivosť za predpokladu, že im budú poskytované služby, ktoré budú potrebovať vzhľadom na ich vek a zdravotný stav.

a) ktorých zdravotný stav a vek umožňuje viesť pomerne samostatný život vo vhodných podmienkach a nepotrebujú umiestnenie v ústave s celoročným pobytom,

(3) V domovoch-penziónoch pre dôchodcov sa poskytuje ubytovanie a základná starostlivosť.²¹) Súčasne ústav vytvára podmienky pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života a záujmovej činnosti obyvateľov ústavu. Podľa možností ústavu a požiadaviek obyvateľov domovov-penziónov pre dôchodcov možno obyvateľom poskytovať aj ďalšie platené služby uvedené v prílohe č. 7 tejto vyhlášky.

b) pri prijímaní do ústavov pre dospelých občanov účastníci odboja a pozostalí manželia (manželky) po účastníkoch odboja, osamelí občania a príjemcovia opatrovateľskej služby, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek potrebujú komplexnú starostlivosť.

(1) Ústav prevezme do úschovy cenné veci, vkladné knižky a peňažnú hotovosť (ďalej len „cenné veci“) obyvateľa (zverenca) ústavu, ktorý o ich prevzatie požiada pri nástupe do ústavu alebo počas pobytu v ňom; o prevzatí cenných vecí vydá ústav potvrdenie.

(2) Cenné veci obyvateľa (zverenca), ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony, prevezme ústav do úschovy na žiadosť jeho zákonného zástupcu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia, zničenia alebo straty cenných vecí obyvateľa (zverenca), prevezme ich ústav do úschovy z vlastného podnetu a upozorní bez meškania zákonného zástupcu obyvateľa (zverenca).

(3) Cenné veci prevzaté do úschovy sa riadne označia tak, aby sa vylúčila ich zámena a vedie sa ich evidencia.

(1) Do ústavov sa prijímajú občania, ktorí potrebujú vzhľadom na svoje sociálne pomery a zdravotný stav ústavnú sociálnu starostlivosť. Zdravotné postihnutia, odôvodňujúce a vylučujúce prijatie do ústavu, sú uvedené v prílohe č. 8 tejto vyhlášky.

(2) Občanov, ktorí sú plnoletí a neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, možno prijať do ústavu len s ich písomným súhlasom. Maloletých občanov a občanov pozbavených spôsobilosti na právne úkony možno prijať do ústavu len s písomným súhlasom ich zákonného zástupcu.

(1) Občana možno prijať do ústavu na základe žiadosti. Žiadosť podáva občan, ktorý potrebuje ústavnú sociálnu starostlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak;²²) ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, ich zákonný zástupca. Konanie o prijatie do ústavu sa môže začať z podnetu národného výboru, spoločenskej organizácie alebo zdravotníckeho zariadenia. Ak súd nariadil ústavnú alebo ochrannú výchovu dieťaťa alebo ak okresný národný výbor predbežne rozhodol o jeho okamžitom umiestnení do ústavu, dieťa sa prijme do ústavu na základe požiadavky orgánu starostlivosti o deti príslušného okresného národného výboru.

(2) Národný výbor príslušný podľa trvalého pobytu žiadateľa prešetrí sociálne a majetkové pomery a vyžiada dokumentáciu o zdravotnom stave žiadateľa od príslušných orgánov štátnej zdravotníckej správy. Ak tento národný výbor nespravuje ústav vhodný pre žiadateľa, zašle žiadosť bez zbytočného odkladu národnému výboru, ktorý takýto ústav spravuje.

(3) Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre prijatie do ústavu a vo vhodnom ústave je voľné miesto, národný výbor, ktorý tento ústav spravuje, rozhodne o prijatí žiadateľa; ak nie je vo vhodnom ústave voľné miesto, rozhodne o zaradení žiadosti do poradovníka čakateľov.

(4) Národný výbor zostavuje poradovník čakateľov na umiestnenie do ústavu podľa naliehavosti umiestnenia pre každý druh ústavu osobitne. Pri určení poradia naliehavosti umiestnenia majú prednosť

(5) Národný výbor, ktorý spravuje ústav pre telesne postihnutú mládež, zriaďuje v tomto ústave odbornú pracovnú skupinu, ktorá posudzuje žiadosti o prijatie do ústavu.

(6) Pred rozhodnutím o prijatí občana z poradovníka národný výbor prešetrí, či sa nezmenili okolnosti rozhodné pre prijatie do ústavu.

(7) V rozhodnutí o prijatie do ústavu určí národný výbor formu pobytu. Ak žiadateľ bez vážneho dôvodu nenastúpi do ústavu, bude zaradený do poradovníka čakateľov.

(1) Vedúci ústavu môže povoliť na žiadosť obyvateľa (zákonného zástupcu) obyvateľovi ústavu pre dospelých a starých občanov pobyt mimo ústavu na čas najviac 28 kalendárnych dní v jednom kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch na 42 dní. Dlhší pobyt mimo ústavu môže povoliť národný výbor, ktorý ústav spravuje, alebo na základe jeho poverenia ústav sociálnych služieb.

(2) Zverencom v ústavoch pre mládež môže vedúci ústavu na žiadosť ich zákonných zástupcov povoliť pobyt mimo ústavu počas školských prázdnin bez obmedzenia. U zverencov umiestnených na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo u zverencov, o ktorých okamžitom umiestnení v ústave predbežne rozhodol okresný národný výbor, možno povoliť pobyt mimo ústavu len po predchádzajúcom súhlase orgánu starostlivosti o deti národného výboru, príslušného podľa miesta trvalého pobytu rodičov alebo občanov, u ktorých sa zverenec zdržiava počas prechodného pobytu mimo ústavu. Ak to nenarúša vzdelávací proces, môže vedúci ústavu so súhlasom riaditeľa školy povoliť zverencom, ktorí navštevujú školu, pobyt mimo ústavu aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní. Výnimku z týchto ustanovení môže povoliť národný výbor, ktorý ústav spravuje, alebo na základe jeho poverenia ústav sociálnych služieb.

(1) Ak má byť obyvateľ (zverenec) premiestnený do iného ústavu, toto opatrenie sa s ním vopred prerokuje. Ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, premiestnenie sa vopred prerokuje s jeho zákonným zástupcom. O premiestnenie do iného ústavu vydáva rozhodnutie národný výbor, ktorý spravuje ústav, do ktorého má byť obyvateľ (zverenec) premiestnený, s výnimkou prípadov, ak je nad maloletým nariadená ústavná výchova alebo uložená ochranná výchova.

(2) Obdobne sa postupuje aj pri premiestnení na iné oddelenie v rámci ústavu. V tomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

(3) Obyvateľ domova-penziónu pre dôchodcov môže byť premiestnený do iného druhu zariadenia sociálnej starostlivosti alebo štátnej zdravotníckej správy buď na základe jeho žiadosti, alebo na návrh vedúceho ústavu, najmä ak sa zmení zdravotný stav obyvateľa.

(1) Pobyt v ústave sa končí rozhodnutím o ukončení pobytu obyvateľa (zverenca) v ústave, na základe jeho žiadosti alebo žiadosti jeho zákonného zástupcu, rozhodnutím o prepustení obyvateľa (zverenca) z ústavu, rozhodnutím o premiestnení do iného ústavu alebo úmrtím.

(2) Obyvateľ (zverenec) ústavu môže byť prepustený, ak aj po opätovnom napomenutí hrubo porušuje ústavný poriadok alebo ak ďalšie poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti nie je účelné alebo potrebné. Pobyt obyvateľa (zverenca) nemožno ukončiť, ak nie je o neho inak riadne postarané a je úplne odkázaný na pomoc spoločnosti.

(3) Postup pri úmrtí obyvateľa (zverenca) ústavu upravujú osobitné predpisy.²³) Pohreb zomretého obyvateľa (zverenca) ústavu zabezpečí ústav, ak ho nezabezpečia najbližší príbuzní alebo niekto iný.

(4) Majetok zomretého spíše bez meškania vedúci ústavu alebo ním poverený pracovník za účasti dvoch svedkov a preberie do úschovy ústavu. Ústav podá štátnemu notárstvu oznámenie o úmrtí za účelom začatie dedičského konania. Uschovaný majetok zomretého obyvateľa (zverenca) ústavu možno vydať iba na základe súhlasu štátneho notára.

a) pri prijímaní do ústavov pre mládež maloletí, u ktorých súd nariadil ústavnú alebo uložil ochrannú výchovu alebo u ktorých o okamžitom umiestnení do ústavu vydal predbežné rozhodnutie okresný národný výbor, a do ústavu pre mentálne postihnutú mládež maloletí, ktorí nepriaznivo ovplyvňujú vývoj súrodencov a ktorým nemožno poskytnúť potrebnú pomoc v rodine,

a) 50 % čistého výnosu pomocného hospodárstva a ústavnej výroby,

b) úhrada získaná za činnosť vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti,

c) čistý výnos z kultúrnych akcií organizovaných obyvateľmi (zverencami) ústavu,

d) dobrovoľné príspevky od obyvateľov (zverencov) ústavu a od iných osôb.

(5) Prostriedky kultúrneho fondu sa používajú na úhradu nákladov na kultúrnu starostlivosť o obyvateľov (zverencov) ústavu, ak tieto náklady nemožno uhradiť z rozpočtových prostriedkov ústavu. Z prostriedkov kultúrneho fondu možno zakúpiť predmety neinvestičnej povahy, ktoré slúžia na rozvoj pomocného hospodárstva a ústavnej výroby, a predmety investičnej povahy, ak sa použijú na kultúrne účely alebo telovýchovnú alebo športovú činnosť obyvateľov (zverencov) ústavu.

(4) O rozdelení prostriedkov sústredených podľa odseku 3 pre kultúrne fondy jednotlivých ústavov rozhoduje národný výbor, ktorý spravuje ústavy, z ktorých boli prostriedky sústredené, alebo ústav sociálnych služieb, ak je touto činnosťou poverený, s prihliadnutím na to, ako sa na ich tvorbe podieľali obyvatelia (zverenci) jednotlivých ústavov. Dobrovoľné príspevky podľa odseku 2 písm. d) sa prideľujú vždy tomu ústavu, pre ktorý boli darcom určené.

(3) Prostriedky, ktoré plynú do kultúrneho fondu sa sústreďujú v ústave sociálnych služieb z ústavov, ktoré sú do neho začlenené. Z ústavov, ktoré nie sú začlenené do ústavu sociálnych služieb, sa prostriedky, ktoré plynú do kultúrneho fondu, sústreďujú na národnom výbore, ktorý tieto ústavy spravuje, ak ústav nie je samostatnou rozpočtovou organizáciou.

(2) Do kultúrneho fondu plynie

(1) Kultúrny fond, určený na zvýšenie kultúrnej úrovne života v ústave, zriaďuje alebo zrušuje v jednotlivých ústavoch národný výbor, ktorý ústav spravuje, po prerokovaní s vedúcim ústavu a výborom obyvateľov, ak je v ústave zriadený. Fond spravuje výbor obyvateľov, ktorý používa jeho prostriedky po dohode s vedúcim ústavu. Ak nie je v ústave výbor obyvateľov, rozhoduje o použití prostriedkov fondu vedúci ústavu v rozsahu poverenia národným výborom.

(4) Vhodnosť a rozsah výchovno-pracovnej a pracovnej činnosti posudzuje lekár.

(3) Pracovná a výchovno-pracovná činnosť sa môže vykonávať v prevádzke ústavu alebo na jeho pomocnom hospodárstve.

(2) Pracovnú činnosť môžu vykonávať v súlade s pracovnoprávnymi predpismi obyvatelia ústavov pre dospelých občanov a zverenci ústavov pre mládež po skončení povinnej školskej dochádzky.

(1) V ústavoch pre mládež sa zverenci zúčastňujú na výchovno-pracovnej činnosti do skončenia povinnej školskej dochádzky. Za prácu vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti zverencom nepatrí odmena.

(7) Vzorové zoznamy osobného vybavenia, drobných predmetov osobnej potreby, posteľnej bielizne a iného textilu schvaľuje na návrh ústavu sociálnych služieb alebo ústavu nezačleneného do ústavu sociálnych služieb národný výbor, ktorý ústav spravuje.

(6) Vybavenie hygienických zariadení zabezpečuje vždy ústav, s výnimkou zariadení, ktoré sú súčasťou obytných jednotiek v domovoch-penziónoch pre dôchodcov.

(5) Celá údržba a oprava osobného vybavenia poskytovaného ústavom a aj vlastného osobného vybavenia obyvateľov (zverencov) sa hradí z prostriedkov ústavu.

(4) O rozsahu poskytovania osobného vybavenia drobných predmetov osobnej potreby a niektorých služieb jednotlivým obyvateľom (zverencom) rozhoduje vedúci ústavu.

(3) Osobné vybavenie, drobné predmety osobnej potreby a niektoré služby sa neposkytujú obyvateľom (zverencom) pri dennom alebo prechodnom pobyte v ústavoch, zverencom v ústavoch pre mládež s týždenným pobytom a v domovoch-penziónoch pre dôchodcov.

(2) V ústavoch pre mládež s celoročným pobytom sa poskytuje osobné vybavenie (prádlo, šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby s prihliadnutím na potreby zverenca.

(1) Osobné vybavenie (prádlo, šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby ústav poskytuje pri celoročnom a týždennom pobyte obyvateľov, ktorí nemajú dostatočné vlastné prostriedky na ich nákup, s prihliadnutím na potreby obyvateľa, jeho zdravotný stav a účasť na pracovnej činnosti. Obdobne sa postupuje pri poskytovaní niektorých služieb (holenie, strihanie vlasov, pedikúra).