(2) Každý, kto zaobchádza s látkami uvedenými v § 1 ods. 2 alebo s prípravkami alebo kto svojou činnosťou môže ovplyvniť ich používanie inými osobami, je povinný zaobchádzať s nimi len v miere nevyhnutne potrebnej a vyvarovať sa ich používaniu tam, kde je možno ich nahradiť látkami alebo prípravkami neškodlivými alebo aspoň menej škodlivými, prípadne je povinný v tomto smere ovplyvniť ich používanie.