DRUHÁ ČASŤ
JEDY A ŽIERAVINY
Spôsobilosť na zaobchádzanie s jedmi a žieravinami
Prevádzka na pracoviskách

(1) Žiadosť o posúdenie látky alebo prípravku podľa § 3 ods. 1 sa musí doložiť

(2) Ak ide o dovážané látky alebo prípravky, doklady a údaje podľa odseku 1 písm. b) až d) a údaje o technických vlastnostiach látky alebo prípravku pre tuzemských odberateľov zabezpečí podnik zahraničného obchodu alebo iná československá právnická osoba alebo zahraničná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť⁶) (ďalej len „organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť“). Ak sa nedá zistiť presné chemické zloženie dovážaného prípravku, organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť musí uviesť aspoň to, či obsahuje látky uvedené v prílohe č. 1 alebo 2 tohto nariadenia, alebo pripojiť vyhlásenie o tom, že dovážaný prípravok tieto látky neobsahuje.

(1) Zaobchádzať so zvlášť nebezpečnými jedmi môžu iba organizácie, ktoré majú na to povolenie.

(2) Na žiadosť organizácie vydáva povolenie na zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi

(3) V žiadosti o povolenie na zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi je organizácia povinná uviesť

(4) V povolení musí sa uviesť názov a sídlo organizácie, číslo a dátum žiadosti, druhy a množstvá nebezpečných jedov a druhy činností, na ktoré sa povolenie vzťahuje, doba platnosti povolenia, prípadne miesto používania zvlášť nebezpečných jedov a ďalšie údaje a podmienky, za ktorých sa povolenie udeľuje.

(5) Povolenie podľa odseku 2 platí aj pre opakované odbery zvlášť nebezpečných jedov.

(6) Jednorázový odber zvlášť nebezpečného jedu v určenom množstve a na určený účel môže povoliť na žiadosť organizácie okresný hygienik. Organizácia vydávajúca zvlášť nebezpečný jed jednorázový odber vyznačí na povolení.

(7) O povoleniach vedú orgány, ktoré ich vydali, evidenciu päť rokov od ukončenia ich platnosti.

(8) Vysoké školy, výskumné a vedecké ústavy, ako aj zdravotnícke zariadenia, okresné a mestské veterinárne správy a špecializované organizácie štátnej veterinárnej služby s výnimkou organizácií vykonávajúcich veterinárnu asanačnú činnosť⁸) (ďalej len „veterinárne organizácie“) nepotrebujú povolenie na zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi, ak ich používajú na plnenie svojich úloh vo svojich zariadeniach; sú však povinné neodkladne písomne oznamovať okresnému hygienikovi alebo krajskému hygienikovi, ak si to vyhradil, druhy a množstvá zvlášť nebezpečných jedov, účel a spôsob ich použitia, a to aj pri zmene druhu, množstva, účelu a spôsobu ich použitia.

(1) Zvlášť nebezpečné jedy sa nesmú vydávať, predávať ani darovať fyzickým osobám; fyzické osoby ich nesmú nadobúdať ani iným spôsobom.

(2) Ostatné jedy a žieraviny sa nesmú vydávať, predávať a darovať osobám mladším ako 18 rokov; tieto osoby ich nesmú nadobúdať ani iným spôsobom. Ostatné jedy a žieraviny sa nesmú predávať v predajniach požívatín a hračiek; pri samoobslužnom predaji ich môže vydávať len predavač.

(1) Organizácia je povinná viesť evidenciu o množstve vyrobených zvlášť nebezpečných jedov a o prijme, stave zásob, spotrebe, výdaji a predaji pri veľkoobchodnej činnosti, ako aj o ich likvidácii.

(2) Za riadne vedenie evidencie zvlášť nebezpečných jedov zodpovedá pracovník poverený jej vedením.

(3) Písomné doklady musia sa viesť tak, aby údaje v nich uvedené nebolo možné dodatočne meniť; chybné údaje musia sa opraviť tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný. Doklady o evidencii sa uschovávajú desať rokov od skončenia zaobchádzania so zvlášť nebezpečnými jedmi. Náležitosti vedenia evidencie zvlášť nebezpečných jedov sú v prílohe č. 5 tohto nariadenia.

(1) Organizácie zaobchádzajúce s ostatnými jedmi sú povinné vopred písomne ohlásiť svoju činnosť, druhy používaných jedov, ich maximálnu ročnú spotrebu a účel ich použitia orgánu hygienickej služby; táto povinnosť sa vzťahuje aj na každú zmenu v zaobchádzaní s ostatnými jedmi. Nehlásia sa jedy používané len na chemické analýzy.

(2) Hlásenie podľa odseku 1 podávajú

(3) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na organizácie uvedené v § 5 ods. 8, ak ostatné jedy používajú na laboratórne účely pri plnení svojich úloh vo svojich vlastných zariadeniach, a na organizácie oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť, ak sa tieto látky dovážajú pre tuzemského odberateľa.

(1) Jedy a žieraviny sa skladujú, prepravujú a vydávajú len v obaloch dostatočne pevných v pomere k hmotnosti obsahu a zabraňujúcich ich unikaniu alebo rozkladaniu; hmotnosť a tvar naplnených obalov musia umožňovať bezpečnú manipuláciu s nimi a ich bezpečné vyprázdňovanie. Uzáver balenia zvlášť nebezpečných jedov, s ktorými sa zaobchádza, musí byť zabezpečený tak, aby bolo zrejmé jeho prípadné poškodenie.

(2) Na balenie jedov a žieravín sa musia používať len také obaly, ktoré sa tvarom zreteľne odlišujú od obalov bežne používaných na požívatiny a krmivá.

(1) Označenia, ktoré musia mať obaly jedov a žieravín, s ktorými sa zaobchádza, sú uvedené v prílohe č. 6 tohto nariadenia. Tieto označenia sa musia uviesť aj v návodoch na používanie, na prospektoch a na inej dokumentácii výrobkov.

(2) Na originálnom spotrebiteľskom balení (balení pre trhovú spotrebu) jedov a žieravín s výnimkou laboratórnych chemikálií sa musia uviesť aj hlavné zásady bezpečného zaobchádzania s nimi a pokyny na vhodný spôsob zneškodnenia prázdnych obalov, prípadne upozornenie, že ide o návratný obal. Musia sa uviesť aj príznaky otravy a pokyny pre prvú pomoc. Tieto údaje môžu byť v odôvodnených prípadoch uvedené len na návode na používanie, ktorý musí byť pripojený ku každému baleniu. Musí sa uviesť v slovenskom alebo českom jazyku.

(3) Na obaloch jedov a žieravín, ak sa s týmito látkami a prípravkami zaobchádza ako s laboratórnymi chemikáliami, musí byť uvedený názov látky alebo prípravku, obrazový symbol, nápis a údaje o hmotnosti alebo objeme.

(4) Okrem označenia podľa odsekov 1 a 2 môže hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky chváliť alebo v odôvodnených prípadoch nariadiť aj rozšírenie označenia.

(5) Označenie musí mať v pomere k veľkosti obalu také rozmery a musí byť tak umiestnené, zhotovené a upravené, aby po celý čas používania obalu bolo zreteľne viditeľné; inak musí vyhovovať príslušným technickým normám.⁹)

(6) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na zásielky dovážaných jedov a žieravín až do skladu odberateľskej organizácie označenej organizáciou oprávnenou na zahraničnoobchodnú činnosť, ako ani na zásielky týchto látok alebo prípravkov pri ich tranzitnej preprave. Tieto zásielky sa však musia označiť podľa príslušných predpisov pre medzinárodnú prepravu.

(1) Organizácie, ktoré uvádzajú do obehu látky alebo prípravky, ktoré sú jedmi alebo žieravinami, sú povinné v dokumentácii o týchto látkach alebo prípravkoch prístupnej odberateľom, orgánom hygienickej služby a iným kontrolným orgánom, okrem označení a údajov podľa § 11 ods. 1 až 4 ešte uviesť

(2) Dokumentácia musí byť pred uvedením látky alebo prípravku do obehu predložená na schválenie hlavnému hygienikovi Slovenskej socialistickej republiky. ktorý si v jednotlivých prípadoch môže vyžiadať aj ďalšie údaje, najmä o analytických postupoch na určenie zvyškov látky alebo prípravku v plodinách, vo vode a pôde a pritom určiť, ktoré z týchto ďalších údajov musia byť podľa odseku 1 prístupné odberateľom, orgánom hygienickej služby a iným kontrolným orgánom. Etikety a návody na používanie, informačné a propagačné materiály musia byť v súlade so schválenou dokumentáciou.

(3) Organizácie oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť sú povinné spolupracovať s tuzemskými odberateľmi pri získavaní údajov podľa predchádzajúcich odsekov, pokiaľ sa týkajú dovážaných látok a prípravkov¹¹) určených na zaobchádzanie s nimi.

(1) Organizácie, ktoré uvádzajú do obehu chemické látky alebo chemické prípravky, sú povinné pred ich uvedením do obehu oznámiť útvaru určenému ministerstvom¹²) obchodný názov, znenie etikety, veľkosť a druh balenia látky alebo prípravku, jej kvalitatívne a kvantitatívne zloženie, účel použitia a spôsob likvidácie alebo zneškodnenia; ak ide o dovážanú látku alebo prípravok, aj dostupné údaje podľa § 4.

(2) Útvar určený podľa odseku 1 môže údaje uvedené v tom istom odseku, ak ich organizácia označí za dôverné, ďalej oznamovať len organizáciám, ktoré sú na to osobitne poverené ministerstvom a zaviazané mlčanlivosťou o nich. Ostatným organizáciám a fyzickým osobám podáva iba nevyhnutné informácie o prvej pomoci a liečení v prípadoch otráv a iných nehôd s chemickými látkami a prípravkami. Nedotknuté zostávajú predpisy o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.¹³)

(1) Zaobchádzať s jedmi a žieravinami môžu len osoby, ktoré dovŕšili osemnásty rok veku.Ak ide o pracovníkov, musia mať na to zdravotnú odbornú spôsobilosť.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na osoby, ktoré prichádzajú do styku s jedmi a žieravinami pri výučbe alebo pri zaškoľovaní pod priamym odborným vedením a dohľadom, ak pracovisko je v takom stave a práca je tak organizovaná, že ich zdravie a bezpečnosť nie sú ohrozené. Osoby poverené odborným vedením a dohľadom nad týmito osobami musia mať podľa povahy práce potrebnú odbornú spôsobilosť.

(3) Priamo riadiť zaobchádzanie s jedmi môže osoba, ktorá

(4) Predávať ostatné jedy v maloobchode smú iba osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť podľa odseku 3. Organizácia je povinná zaistiť doškoľovanie týchto osôb v problematike jedov raz ročne, a to pracovníkmi, ktorých určí po dohode s krajským hygienikom.

(5) Pracovníci, ktorí sú činní pri ničení škodlivých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov, pri potláčaní ďalších škodlivých činiteľov jedmi a nemajú spôsobilosť podľa odseku 3, a pracovníci ktorí sú činní v odbore ochrannej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie, musia absolvovať odborný kurz a zložiť záverečnú skúšku; skúšku musia opakovať najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom od predchádzajúcej skúšky uplynuli tri roky. Odborné kurzy, záverečné skúšky a ich náplň určuje organizácia, prípadne jej nadriadený orgán po dohode s okresným, prípadne krajským hygienikom.

(6) Ostatní pracovníci, ktorí nie sú uvedení v odsekoch 3 až 5 a zaobchádzajú s jedmi alebo žieravinami, musia poznať povahu a účinky látok alebo prípravkov, s ktorými majú zaobchádzať, spôsoby zaobchádzania s nimi, ochranné opatrenia, ktoré treba dodržovať, a zásady prvej pomoci. Organizácia je povinná zaistiť, aby pracovníci boli s touto problematikou oboznámení pred začatím práce a aby ich znalosti boli trvale dopĺňané a najmenej raz za rok preverované. O oboznámení, dopĺňaní a preverovaní znalostí robí organizácia zápis.

(7) Zdravotná spôsobilosť na prácu s jedmi sa preukazuje výsledkami preventívnej vstupnej prehliadky pracovníkov a ich periodickými prehliadkami vykonávanými raz za päť rokov, ak osobitné predpisy¹⁵) neustanovujú inak.

a) technickou normou látky alebo prípravku, prípadne jej návrhom alebo iným dokladom obsahujúcim údaje o jej technických vlastnostiach a hlavných účeloch použitia,

b) údajmi o chemickom zložení látky alebo prípravku,

c) výsledkami toxikologického skúmania umožňujúcimi posúdenie látky alebo prípravku, prípadne údajmi o skúsenostiach s účinkami na človeka získanými pri používaní látky alebo prípravku,

d) postupmi, ktorými možno látku alebo prípravok zdravotne nezávadným spôsobom zneškodniť alebo likvidovať vrátane postupov na likvidáciu znečistených obalov a na zneškodnenie látky alebo prípravku v tuhých, tekutých alebo plynných odpadoch, ak sa v nich vyskytujú.

a) hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky organizácii, ktorá požaduje dovoz zvlášť nebezpečných jedov, alebo dovoznému gestorovi,⁷)

b) krajský hygienik výrobcovi,

c) okresný hygienik, ak si to nevyhradí krajský hygienik, v ostatných prípadoch.

a) druhy a množstvá zvlášť nebezpečných jedov, s ktorými chce zaobchádzať,

b) druh a spôsob zamýšľanej činnosti,

c) kde a v akom najvyššom množstve sa budú zvlášť nebezpečné jedy skladovať,

d) opatrenia, ktorými bude zaistená ochrana zdravia ľudí,

e) opatrenia na ochranu zdravých životných podmienok, hlavne spôsoby zneškodnenia exhalácií a odpadových vôd, spôsoby likvidácie tuhých odpadov alebo zvyškov a znečistených obalov, prípadne aj opatrenia na ochranu zdravotnej nezávadnosti požívatín a predmetov bežného používania,

f) vyhlásenie o tom, že osoby, ktoré priamo riadia zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi, majú spôsobilosť podľa § 15,

g) opatrenia na zabezpečenie zvlášť nebezpečných jedov pred odcudzením alebo zneužitím.

a) organizácie, ktoré vyrábajú jedy, krajskému hygienikovi; na jeho žiadosť sú povinné označiť názov a sídlo odberateľskej organizácie,

b) ostatné organizácie okresnému hygienikovi alebo krajskému hygienikovi, ak si to vyhradil.

a) hlavné účely, na ktoré sú látka alebo prípravok určené, prípadne aj spôsoby ich použitia,

b) špecifikáciu obalu látky alebo prípravku v súlade s ustanovením § 10,

c) postupy, ktorými možno látku alebo prípravok zdravotne nezávadným spôsobom zneškodniť a likvidovať, vrátane postupov pre likvidáciu znečistených obalov, a pre zneškodnenie látky alebo prípravku v tuhých, tekutých alebo plynných odpadoch, ak sa v nich vyskytujú.

a) ukončila vysokoškolské štúdium v študijnom odbore lekárstvo, veterinárne lekárstvo, farmácia, prípadne štúdium v inom študijnom odbore na inej vysokej škole, ak absolvovala postgraduálne štúdium v špecializácii priemyselnej toxikológie a ak ide o iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, špeciálnu prípravu, v náplni ktorej je toxikológia podľa osobitných predpisov,¹⁴) alebo

b) ukončila štúdium na inej vysokej škole, ako je uvedené v písmene a), alebo maturitnou skúškou ukončila štúdium na strednej škole a zložila skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi, alebo

c) má iné školské vzdelanie, ako je uvedené pod písmenom a) alebo b), a zložila skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi; túto skúšku je povinná opakovať najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom od vykonania predchádzajúcej skúšky uplynulo päť rokov.

(1) Prihlášku na skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi podáva organizácia, ktorej pracovník sa má skúške podrobiť. V prihláške uvedie meno a priezvisko pracovníka, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, vzdelanie, predchádzajúci prax pri práci s jedmi, pracovné zariadenie, prácu (funkciu), ktorú má pracovník vykonávať, a názvy jedov, s ktorými príde do styku, prípadne ich skupiny.

(2) Pracovník musí preukázať dostatočné znalosti o povahe a účinkoch jedov, o tom, ako sa skladujú a prepravujú, o hygienických a bezpečnostných opatreniach pri práci s jedmi a ich zneškodňovaní a o zásadách prvej pomoci, ako aj znalosti právnych predpisov a znalosti o technológii práce s jedmi. Pri skúške sa prihliada na povahu práce, ktorú má pracovník vykonávať.

(3) O skúške sa spisuje záznam, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 7 tohto nariadenia. Kópia záznamu sa odosiela organizácii, ktorá podala prihlášku.

(4) O úspešne vykonanej skúške sa vydá osvedčenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8 tohto nariadenia. Osvedčenie sa zašle v troch vyhotoveniach organizácii, ktorej pracovník vykonal skúšku; organizácia jedno vyhotovenie zašle okresnej (obvodnej, mestskej) správe Zboru národnej bezpečnosti; jedno vyhotovenie doručí pracovníkovi.

(5) Skúška sa môže opakovať najviac trikrát, najskôr o dva mesiace a zakaždým na ňu treba podať novú prihlášku.

a) zaistiť kontrolu, či jedy alebo žieraviny, s ktorými zaobchádza, neunikajú do vonkajšieho ovzdušia, pôdy a vody, premeriavanie ich koncentrácie podľa pokynov orgánov hygienickej služby a robiť opatrenia na nápravu; zaistiť prostriedky na likvidáciu prípadnej nehody (havárie) v životnom a pracovnom prostredí spôsobenej jedmi a žieravinami, s ktorými sa na pracoviskách zaobchádza,

b) predložiť návrh na konkrétny spôsob zneškodňovania alebo likvidácie nepotrebných zásob jedov a žieravín, tuhých, tekutých a plynných odpadov obsahujúcich tieto látky alebo prípravky a obalov nimi znečistených na schválenie okresnému, prípadne krajskému hygienikovi,

c) zneškodňovať alebo likvidovať nepotrebné zásoby jedov a žieravín, s ktorými zaobchádza, ako aj tuhé, tekuté a plynné odpady obsahujúce tieto látky alebo prípravky a obaly nimi znečistené v súlade s postupom schváleným hlavným hygienikom Slovenskej socialistickej republiky,

d) vydávať vo vnútornej prevádzke zvlášť nebezpečné jedy zo skladu len na žiadanku podpísanú pracovníkom povereným riadením zaobchádzania so zvlášť nebezpečnými jedmi; nespracované, prípadne nepoužité zvlášť nebezpečné jedy musia byť po ukončení smeny vrátené do skladu alebo inak spoľahlivo zabezpečené. Množstvo vrátených zvlášť nebezpečných jedov musí byť evidované.

(1) Organizácia je povinná vydať pre pracoviská, kde sa zaobchádza s jedmi a žieravinami, prípadne pre jednotlivé druhy práce (technológie) pravidlá,¹⁶) v ktorých musia byť podľa konkrétnych podmienok určené potrebné bezpečnostné a ochranné opatrenia, vrátane opatrení pri nehode (havarijné opatrenia). Tieto pravidlá schvaľuje okresný hygienik, prípadne krajský hygienik alebo hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky, ak si to vyhradí.

(2) Pravidlá musia obsahovať najmä

b) výpočet prostriedkov a zariadení, ktoré budú pri práci s jedmi a žieravinami k dispozícii na ochranu ľudí, na účinné zneškodňovanie týchto látok i na ochranu zdravých životných podmienok a pokyny pre prvú pomoc,

c) spôsob, akým môžu byť jedy a žieraviny skladované s inými látkami, a to najmä s ohľadom na možnosť vývinu ešte nebezpečnejších látok alebo vzniku iných nehôd.

a) bezpečné spôsoby zaobchádzania s jedmi a žieravinami a spôsoby ich zneškodňovania vrátane obalov po použití,

(3) Organizácia je povinná preukázateľne oboznámiť s pravidlami všetky osoby zaobchádzajúce s jedmi alebo žieravinami a najmenej raz ročne preverovať znalosť týchto pravidiel. Pravidlá musia byť vyvesené na pracoviskách na viditeľnom a dostupnom mieste.

(1) Miestnosť, v ktorej sa jedy skladujú, musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nemôžu sa v nej skladovať omamné látky, psychotropné látky, liečivá, požívatiny, krmivá, ako aj výbušniny.

(2) Zvlášť nebezpečné jedy možno skladovať v jednej miestnosti s látkami a prípravkami, ktoré nie sú jedmi, s výnimkou látok uvedených v odseku 1, len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie jedov. S ostatnými jedmi sa môžu zvlášť nebezpečné jedy skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak takýto spôsob skladovania schválil orgán hygienickej služby.

(3) Ostatné jedy sa môžu skladovať spoločne s látkami alebo prípravkami, ktoré nie sú jedmi, s výnimkou látok uvedených v odseku 1, v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.

(4) Jedy umiestnené v cisternách alebo podobných veľkokapacitných kontajneroch alebo obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu jedov na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.

a) odňať povolenie vydané podľa § 5 tohto nariadenia, ak sa nedodržiavajú ustanovené alebo určené podmienky,

b) zakázať používanie jedov a žieravín alebo výrobkov nimi ošetrených na určité účely, prípadne určiť, že sa môžu používať len na niektoré zvlášť vymedzené účely alebo len za určitých podmienok,

c) zakázať používanie jedov a žieravín organizáciám alebo zakázať ich používanie na určitých pracoviskách, ak sa pri kontrole zistia závažné nedostatky,

f) určiť osobitné opatrenia na zabezpečenie a likvidáciu odpadov obsahujúcich jedy.

d) nariadiť preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb uvedených v § 15 ods. 3 až 6 komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi,

e) zakázať osobám prácu s jedmi a žieravinami alebo riadenie takej práce, ak zistia, že tieto osoby z neznalosti, pre nedisciplinovanosť alebo v dôsledku svojho zdravotného stavu ohrozujú pri práci zdravie a životy iných ľudí, vlastné zdravie alebo život,

a) presné označenie objektu, kde sa bude ničenie vykonávať,

c) druh, približné množstvo a koncentráciu jedov, ktoré budú použité; použitie zvlášť nebezpečných plynných jedov (napr. kyanovodíka) musí byť osobitne uvedené,

b) výmeru (kubatúru) objektu alebo miestností, a ak ide o sklady, aj druh skladovaného tovaru,

(1) Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov a na potláčanie ďalších škodlivých činiteľov v uzavretých objektoch musí organizácia oznámiť orgánu hygienickej služby najmenej štyridsaťosem hodín pred začatím akcie s výnimkou opatrení na tlmenie epidémií nebezpečných a veľmi nebezpečných nákaz zvierat,¹⁸) ak postačí urobiť oznámenie do začatia akcie. V oznámení organizácia uvedie

f) dobu pôsobenia a dobu, ktorá bude potrebná na vykonanie celej akcie,

d) potrebné prípravné práce a dobu na ich vykonanie,

h) názov a sídlo vykonávajúcej organizácie, meno a bydlisko zodpovedného pracovníka.

g) bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vykonajú,

e) deň a hodinu začatia vlastnej akcie,

b) druh, približné množstvo a koncentráciu jedov, ktoré budú použité,

c) škodcu, proti ktorému bude jed použitý,

(2) Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov a na potláčanie ďalších škodlivých činiteľov na iných miestach, ako je uvedené v odseku 1, musí organizácia najmenej štyridsaťosem hodín pred začatím akcie oznámiť orgánu hygienickej služby a miestnemu (mestskému) národnému výboru, v obvode ktorého sa tieto jedy budú používať, s výnimkou prípadov náhleho napadnutia porastov nebezpečnými škodcami a chorobami; vtedy postačí urobiť oznámenie začatia akcie. Pri leteckej aplikácii organizácia oznámi akciu písomne. V oznámení organizácia uvedie

a) presné označenie miesta, kde sa akcia vykoná a spôsob vykonania,

e) predpokladané trvanie akcie,

d) deň a hodinu zaťatia akcie,

f) bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vykonajú,

g) názov a sídlo vykonávajúcej organizácie, meno a bydlisko zodpovedného pracovníka.

(3) Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov a potláčanie iných škodlivých činiteľov v uzavretých objektoch alebo na iných miestach určených pre zvieratá, potraviny, suroviny živočíšneho pôvodu alebo krmivá organizácia tiež oznámi orgánu veterinárnej správy.¹⁹)

(4) Do štyridsaťosem hodín podľa odsekov 1 a 2 sa nezaratúvajú dni pracovného pokoja. Akcie sa môžu začať len vtedy, ak orgán hygienickej služby alebo orgán veterinárnej správy najmenej dvadsaťštyri hodín pre začatím akcie nerozhodol inak. Orgán hygienickej služby alebo orgán veterinárnej správy môže pre túto prácu určiť osobitné podmienky.

(5) Akcie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa môžu vykonávať iba podľa pracovných postupov, prípadne technologických predpisov schválených orgánom hygienickej služby.¹⁷)