PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel Rozsah a dokumentácia trhacích prác

(1) Trhacími prácami malého rozsahu sú trhacie práce

a) pri prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, pokiaľ jednotlivé nálože nepresiahnu 50 kg trhavín a hmotnosť celkovej nálože nepresiahne pri prácach v podzemí 400 kg a na povrchu 200 kg trhavín,

b) pri príprave a vykonávaní stavieb, terénnych úprav, pokiaľ jednotlivé nálože nepresiahnu 10 kg trhavín a hmotnosť celkovej nálože nepresiahne 100 kg, v súvislej zástavbe však len 30 kg trhavín,

c) pri deštrukciách, okrem objektov v súvislej zástavbe a všetkých továrenských komínov, pokiaľ jednotlivé nálože nepresiahnu 0,5 kg a hmotnosť celkovej nálože nepresiahne 10 kg trhavín na deštrukciu celého objektu,

d) pri vrtných a geofyzikálnych prácach a pri ťažbe ropy a zemného plynu, pokiaľ hmotnosť celkovej nálože vo vrte nepresiahne 400 kg trhavín, v súvislej zástavbe však len 30 kg trhavín,

e) v horúcich prevádzkach, pokiaľ hmotnosť celkovej nálože nepresiahne 30 kg trhavín; pri tvarovaní alebo inej úprave materiálov výbuchom 10 kg trhavín,

f) ostatné trhacie práce, pokiaľ hmotnosť celkovej nálože nepresiahne 5 kg trhavín.

(2) Trhacími prácami veľkého rozsahu sú deštrukcie objektov v súvislej zástavbe a továrenských komínov a trhacie práce, pri ktorých nálože presahujú hmotnosti uvedené v odseku 1.

(1) Na trhacie práce malého rozsahu sa musí vypracovať pre každé pracovisko technologický postup trhacích prác, v ktorom sa určí postup pri vykonávaní trhacích prác z hľadiska požadovanej úrovne prác a zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky. Technologický postup trhacích prác v organizácii overuje, prípadne vypracúva vedúci trhacích prác. V ostatných prípadoch vypracúva technologický postup trhacích prác strelmajster.

(2) Na trhacie práce veľkého rozsahu sa musí vypracovať pre každý odstrel technický projekt odstrelu, v ktorom sa určí postup pri vykonávaní trhacích prác z hľadiska požadovanej úrovne prác a zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.

(3) Náležitosti technologického postupu trhacích prác a technického projektu odstrelu sú uvedené v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.

(4) Pre opakované trhacie práce veľkého rozsahu za rovnakých alebo obdobných podmienok, prípadne parametrov možno po získaní skúseností z predchádzajúcich odstrelov vypracovať generálny technický projekt odstrelov.

(5) Na povrchových pracoviskách, kde sa uskutočňujú trhacie práce veľkého rozsahu, pri ktorých dochádza k podstatnej zmene tvaru odstreľovaného masívu horniny, musia sa osadiť stabilné meračské body. Príslušná výkresová časť technického projektu odstrelu musí vychádzať z týchto bodov tak, aby bolo možné spätne meračsky určiť miesto náloží aj po odstrele.

(6) Technický projekt odstrelu vypracúva technický vedúci odstrelov. Technický projekt odstrelu musí podpísať technický vedúci odstrelu a jeho zástupca, ktorí odstrel podľa projektu vykonajú a ktorí potvrdzujú správnosť údajov, výkresov a výpočtov. Rovnako sa postupuje i pri zmene projektu.

(7) S obsahom technologického postupu trhacích prác a technického projektu odstrelu sa musia oboznámiť všetci pracovníci, ktorých sa týka.

(8) Technický projekt odstrelu a technologický postup trhacích prác musí byť na pracovisku k dispozícii kontrolným orgánom.

Druhý oddiel Zaistenie bezpečnosti pri trhacích prácach

(1) Organizácia je povinná oboznámiť strelmajstra alebo technického vedúceho odstrelov s rozhodnutím o povolení trhacích prác a opatreniami, ktoré sú určené na ochranu celospoločenských záujmov pred nepriaznivými účinkami trhacích prác.

(2) Organizácia smie strelmajstrovi alebo technickému vedúcemu odstrelov určiť len taký počet odstrelov, ktorý mu umožní vykonať včas všetky úkony vyplývajúce z tejto vyhlášky a ostatných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

(1) Pri trhacích prácach sa určí bezpečnostný okruh a manipulačný priestor.

(2) Bezpečnostný okruh sa musí zabezpečiť hliadkami alebo iným vhodným spôsobom určeným organizáciou tak, aby sa zabránilo vstupu nezúčastnených osôb do ohrozeného územia.

(3) Ohrozené územie sa musí vypratať a bezpečnostný okruh uzavrieť najneskoršie pred nabíjaním priamych trhavín a vždy pred pripojením roznetnej siete na prívodné vedenie.

(4) Technický vedúci odstrelov alebo strelmajster včas poučí hliadky o ich povinnostiach a zabezpečí ich rozostavenie. Pri trhacích prácach veľkého rozsahu odovzdá organizácia každej hliadke písomné poverenie s poučením na výkon hliadky.

(5) Hliadka zodpovedá za vypratanie jej prideleného úseku ohrozeného územia a za uzavretie bezpečnostného okruhu.

(6) Hliadky sa musia vybaviť prostriedkami na dávanie núdzového signálu alebo prostriedkami na dorozumenie sa s technickým vedúcim odstrelov alebo so strelmajstrom. Hliadky musia byť zreteľne označené (napr. červenou páskou, svetlom, zástavkou a pod.).

(7) Pri pravidelne sa opakujúcich trhacích prácach na povrchu vyhlási organizácia časový rozvrh trhacích prác a výstražné signály aj na tabuliach postavených na vhodných miestach pozdĺž bezpečnostného okruhu.

(8) Manipulačný priestor sa určí tak, aby sa zabezpečili pracovné podmienky na bezpečnú prípravu odstrelu.

(9) Výbušniny sa nesmú dopraviť na pracovisko skôr, než sa vyprace manipulačný priestor a uskutočnia sa ďalšie opatrenia podľa dokumentácie trhacích prác.

(10) V manipulačnom priestore a vnútri bezpečnostného okruhu sa po ich vyprataní môžu zdržiavať len pracovníci, ktorí plnia pracovné úlohy súvisiace s prípravou a vykonaním odstrelu, a to len so súhlasom technického vedúceho odstrelov alebo strelmajstra.

(11) Kontrolné orgány majú prístup do manipulačného priestoru a bezpečnostného okruhu len s vedomím technického vedúceho odstrelov alebo strelmajstra.

(12) Miesto pre bezpečný úkryt pracovníkov a miesto odpalu musí určiť technický vedúci odstrelov alebo strelmajster podľa zásad uvedených v dokumentácii trhacích prác a podľa miestnych podmienok. Tieto miesta sa musia určiť tak, aby pracovníci boli chránení pred účinkami odstrelu.

(1) Pri trhacích prácach sa vyhlasujú výstražné signály (ďalej len „signály“), ktoré musia byť dobre vnímateľné po celom území ohrozenom účinkami pripravovaného odstrelu; signály sa musia voliť tak, aby nedošlo k ich zámene, a dávajú sa na pokyn technického vedúceho odstrelov alebo strelmajstra.

(2) Pred odpalom sa dáva signál v dvoch stupňoch. Pri prvom stupni sa signál dáva dvakrát, pri druhom raz. Prvý stupeň signálu je príkazom na odchod všetkých nezúčastnených osôb z ohrozeného územia a na odchod hliadok na určené stanovištia. Druhý stupeň signálu sa dáva po zistení, že ohrozené územie je celkom vypratané, zabezpečené hliadkami a nálože sú pripravené na odpal. Odpal nasleduje spravidla jednu minútu po druhom stupni signálu.

(3) Trhacie práce sa ukončujú signálom, ktorý sa dáva po vykonaní prehliadky a zabezpečení pracoviska po odstrele (§ 68).

(4) Hliadka musí upozorniť strelmajstra alebo technického vedúceho odstrelov na porušenie bezpečnostného okruhu alebo na inú skutočnosť, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Spôsob upozornenia sa musí určiť v dokumentácii trhacích prác; núdzový signál musí byť odlišný od všetkých ostatných signálov.

(5) Na pracoviskách, kam nemôžu vstúpiť osoby nepracujúce v prevádzke (pracoviská v podzemí, v továrenských halách, v ohradených priestoroch a pod.), možno zaisťovať bezpečnostný okruh a dávať signály odchylným spôsobom, ako je to ustanovené v odsekoch 1 až 4, ak sa pritom zaistí bezpečnosť osôb a majetku.

(6) So spôsobom zaistenia bezpečnostného okruhu a s významom signálov sa musia oboznámiť všetky osoby, ktorých sa to týka.

Tretí oddiel Strelmajster, technický vedúci odstrelov a vedúci trhacích prác

(1) Uchádzač o strelmajstrovské oprávnenie musí mať aspoň stredné vzdelanie, prax na podzemných pracoviskách najmenej dva roky, na ostatných pracoviskách najmenej rok; z toho musí uchádzač pracovať najmenej pol roka ako pomocník strelmajstra.

(2) Uchádzač o strelmajstrovské oprávnenie, ktorý je študentom alebo absolventom vysokej školy alebo absolventom strednej školy, nemusí mať predpísanú prax a teoretickú časť výučby, ak má vo svojom výkaze o štúdiu (indexe) alebo vo vysvedčení potvrdené úspešné vykonanie skúšky z predmetov, v ktorých bola prednášaná technológia a bezpečnosť trhacích prác, a ak preukáže, že sa aspoň počas 10 smien zúčastnil na trhacích prácach príslušnej odbornosti. Absolventom ostatných vysokých škôl a osobám, ktoré majú kvalifikáciu pyrotechnikov ozbrojených síl, Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, môže obvodný banský úrad primerane skrátiť predpísanú prax.

(3) Odbornosti strelmajstrov sú:

a) strelmajster pre plynujúce bane s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu,

b) strelmajster pre bane s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu,

c) strelmajster pre neplynujúce bane bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu,

d) strelmajster pre povrchové dobývanie,

e) strelmajster pre stavebné práce a deštrukcie,

f) strelmajster pre vrtné a geofyzikálne práce,

g) strelmajster pre osobitné druhy prác s uvedením špecializácie.

(4) V rámci odborností podľa odseku 3 sú strelmajstri oprávnení vykonávať tieto trhacie práce malého rozsahu:

a) strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. a), b) a c) pri prácach podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) v podzemí podľa svojej odbornosti a v podzemí bez nebezpečenstva výbušného prostredia, strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. a) tiež v baniach s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu,

b) strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. d) pri prácach podľa § 34 ods. 1 písm. a) na povrchu a ďalej pri razení podzemných diel pre komorové odstrely, hĺbenie studní a pri prerážaní cestných a železničných násypov,

c) strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. e) pri prácach podľa § 34 ods. 1 písm. b) a c) na povrchu a ďalej pri tunelovaní, hĺbení studní, prerážaní cestných a železničných násypov a podobných podzemných prácach stavebného charakteru,

d) strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. f) pri prácach podľa § 34 ods. 1 písm. d) vrátane rozstreľovania základov vrtného zariadenia,

e) strelmajster s odbornosťou podľa odseku 3 písm. g) pri prácach podľa § 34 ods. 1 písm. e) podľa svojej špecializácie,

f) každý strelmajster bez ohľadu na svoju odbornosť pri ostatných trhacích prácach (rozmetanie objemových hnojív, vystreľovanie jamôk pre stromy, rozstreľovanie pňov, čistenie terénnych rýh, rozstreľovanie ľadu a zmrznutej horniny a pod.) v rozsahu podľa § 34 ods. 1 písm. f).

(1) Technickým vedúcim odstrelov sa môže stať len strelmajster s úplným stredným vzdelaním a najmenej polročnou odbornou praxou pri projektovaní a vykonávaní trhacích prác veľkého rozsahu, ktorý je držiteľom oprávnenia strelmajstra príslušnej odbornosti.

(2) Odbornosti technických vedúcich odstrelov sú:

a) technický vedúci banských odstrelov,

b) technický vedúci komorových odstrelov,

c) technický vedúci odstrelov pre deštrukcie,

d) technický vedúci odstrelov pre povrchové dobývanie, vynímajúc komorové odstrely,

e) technický vedúci odstrelov pre stavebné práce,

f) technický vedúci odstrelov pre vrtné a geofyzikálne práce,

g) technický vedúci odstrelov pre osobitné druhy prác s uvedením špecializácie.

(3) Technický vedúci banských odstrelov smie vykonávať trhacie práce v prostredí, pre ktoré má odbornosti strelmajstra (§ 40 ods. 3 písm. a) až c)).

(4) Technický vedúci odstrelov s odbornosťou podľa odseku 2 písm. d) smie vykonávať trhacie práce aj na povrchových stavbách pozemných komunikácií, pokiaľ sú obdobné ako práce pri povrchovom dobývaní.

(1) Kurz, v ktorom sa uskutočňuje teoretická a praktická výučba uchádzačov o oprávnenie strelmajstra, musí mať rozsah najmenej 100 vyučovacích hodín v pätnástich dňoch,⁹) počas kurzu nesmú byť uchádzači poverovaní inými úlohami.

(2) Teoretická príprava uchádzačov o oprávnenie technických vedúcich odstrelov sa uskutočňuje v kurze za podmienok uvedených v odseku 1 v rozsahu najmenej 32 hodín.

(1) Pracovníka prihlasuje na skúšku strelmajstra alebo technického vedúceho odstrelov organizácia.

(2) Prihláška obsahuje:

a) meno, dátum a miesto narodenia pracovníka, miesto jeho trvalého pobytu,

b) adresu organizácie, pracovné zaradenie a druh vykonávanej práce,

c) uvedenie odbornosti, v ktorej má pracovník osvedčiť odbornú spôsobilosť.

(3) Organizácia zodpovedá za to, že prihlásený pracovník spĺňa podmienky na pripustenie ku skúške ustanovené zákonom¹⁰) a touto vyhláškou.

(4) Osoba, ktorá nie je v pracovnom alebo obdobnom pomere, sa prihlasuje na skúšku s uvedením údajov podľa odseku 2 písm. a) a c) a súčasne predloží posudok národného výboru o občianskej bezúhonnosti, potvrdenie orgánu štátnej zdravotnej správy o zdravotnej spôsobilosti a doklad o splnení podmienok odbornej praxe a o dosiahnutom stupni vzdelania.

(5) Prihláška sa predkladá obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta pracoviska, pokiaľ ide o strelmajstrov, a Slovenskému banskému úradu, pokiaľ ide o technických vedúcich odstrelov; ostatné osoby predkladajú prihlášku obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta svojho trvalého pobytu.

(1) Evidenciu strelmajstrovských preukazov a oprávnení vedie obvodný banský úrad, ktorý ich vydal; evidenciu oprávnení technických vedúcich odstrelov vedie Slovenský banský úrad.

(2) Organizácia vedie evidenciu oprávnení strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov, ktorí sú jej pracovníkmi.

(1) V organizáciách, ktoré pravidelne používajú výbušniny na trhacie práce, určuje vedúci organizácie s prihliadnutím na množstvo, objem, rozsah trhacích prác, ich technologickú náročnosť a organizačnú štruktúru organizácie potrebný počet vedúcich trhacích prác tak, aby si v plnom rozsahu mohli plniť povinnosti ustanovené zákonom a touto vyhláškou.

(2) Vedúci trhacích prác musí mať aspoň úplné stredné vzdelanie a oprávnenie strelmajstra alebo technického vedúceho odstrelov pre odbornosti, v ktorých sa v organizácii vykonávajú trhacie práce.

(3) Vedúci trhacích prác najmä

a) dbá na uplatňovanie pokrokových technológií trhacích prác a oboznamuje pracovníkov s novými výbušninami a pomôckami,

b) overuje, prípadne vypracúva technologické postupy trhacích prác,

c) organizuje periodické školenia a preskúšavanie strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov a vedie o tom záznam,

d) kontroluje uloženie výbušnín, ich zabezpečenie a manipuláciu s nimi, výkon trhacích prác, znalosť a dodržovanie predpisov o výbušninách, ako aj technologických postupov trhacích prác,

e) navrhuje zmeny počtu strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov, ich pomocníkov a skladníkov skladov výbušnín,

f) vedie evidenciu roznetníc a ohmmetrov, prípadne ďalších prístrojov elektrického roznetu.

Štvrtý oddiel Vykonávanie trhacích prác
Skliepkovanie vývrtov a používanie čierneho trhacieho prachu

(1) Uvoľnená hornina sa musí pred vŕtaním odstrániť tak, aby ústie zakladaných vývrtov bolo plne odkryté.

(2) Nadmerné kusy horniny určené na druhotné rozpojenie sa musia ukladať, prípadne zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k ich zosunutiu alebo pohybu.

(3) Vývrty sa musia založiť tak, aby trhavina mohla vykonať očakávanú prácu. Vrty zhotovené na iné účely sa musia označiť a smú sa nabíjať, len ak to dovoľuje technologický postup trhacích prác.

(4) Vývrty po vyhorených náložiach a zbytky vývrtov (píšťaly) sa nesmú prevŕtavať, prehlbovať a nabíjať. Nové vývrty musia byť od nich vzdialené najmenej 30 cm; ak nemožno túto vzdialenosť dodržať, musí sa čelba pred vŕtaním opláchnuť tlakovou vodou a počas vŕtania musí byť do vývrtov po vyhorených náložiach a do píšťal po celej dĺžke zasunutý nabiják.

(1) Strelmajster alebo technický vedúci odstrelov smie manipulovať s výbušninami pri príprave odstrelu až vtedy, keď sa presvedčil, že stav pracoviska zodpovedá predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a dokumentácii trhacích prác a vývrty sú vyčistené od vrtnej múčky.

(2) Počas trhacích prác musí byť v manipulačnom priestore so strelmajstrom alebo technickým vedúcim odstrelov až do času jeho odchodu na miesto odpalu vždy aspoň jeden pracovník.

(3) Ostatní pracovníci musia byť pred pripojením prívodného vedenia k roznetnej sieti alebo pred začatím zažíhania zápalníc v úkryte alebo mimo ohrozeného územia.

(4) Vzdialenosť úkrytov pracovníkov, stanovíšť hliadok a miesta odpalu musí byť v podzemí od miesta odstrelu najmenej:

a) 30 m v dobývkach pri trhacích prácach malého rozsahu, ak sa pracovníci nezdržujú v smere možného účinku trhacích prác,

b) 75 m v dlhých dielach pri trhacích prácach malého rozsahu, ak sa pracovníci môžu bezpečne ukryť (v postranných chodbách, výklenkoch, za ochrannými štítmi a pod.),

c) 150 m pri trhacích prácach malého rozsahu v ostatných prípadoch,

d) 200 m pri trhacích prácach veľkého rozsahu.

(5) Vzdialenosť úkrytov pracovníkov, stanovíšť hliadok a miesta odpalu sa riadi miestnymi podmienkami a musí zaručovať dostatočnú ochranu pred účinkami trhacích prác.

(1) Roznetné náložky smie pripraviť len strelmajster, a to v manipulačnom priestore bezprostredne pred nabíjaním.

(2) Roznetné náložky sa smú pripraviť len v množstve potrebnom na pripravovaný odstrel.

(1) Nabíjať sa smie len z bezpečného stanovišťa. Nabiť sa smie len toľko náloží, koľko sa ich má pri jednom odstrele odpáliť.

(2) Nálože v kvapalinách alebo vo voľnom priestore sa musia zabezpečiť vhodným a bezpečným spôsobom v určenej polohe.

(3) Roznetné náložky nabíja strelmajster a za jeho dozoru tiež jeho pomocníci. Dno rozbušky musí smerovať k dlhšej časti nálože. Roznetné delené náložky nabíja len strelmajster.

(4) Pri nabíjaní sa musí postupovať tak, aby nedošlo k poškodeniu prívodných vodičov roznecovadiel.

(5) Náložky trhavín sa nesmú do vývrtov vsúvať násilím.

(6) Ak je roznetná náložka už vo vývrte, smú sa trhaviny nabíjať voľným pádom alebo pneumaticky len podľa návodu na používanie trhaviny, a ak sú na to určené podmienky v dokumentácii trhacích prác.

(7) Roznetné náložky sa smú nabíjať len ručne.

(1) Nálož treba utesniť upchávkou. Od utesnenia sa môže upustiť len v prípadoch technologicky odôvodnených, a ak sa tak určuje v dokumentácii trhacích prác.

(2) Na utesnenie sa smú použiť len vhodné nehorľavé materiály (íl, piesok, voda a pod.).

(3) Pri utesňovaní náloží pneumatickým zariadením sa musí medzi nálož trhaviny a upchávku vsunúť aspoň 10 cm dlhá vložka z plastického ílu.

(1) Pri nabíjaní čierneho trhacieho prachu (ďalej len „prach“) do vývrtov, špár a trhlín, ak padá do nich vlastnou váhou, sa musí

a) sypať prach pomocou lievika z neiskriaceho materiálu, ktorého trubica siaha až na dno nabíjaného priestoru; pritom sa nesmie s lievikom natriasať alebo prudko ho posúvať,

b) postupovať tak, aby nedošlo k rozsypaniu prachu mimo nabíjaného priestoru,

c) odstrániť pred nabíjaním z blízkosti nabíjaného priestoru železné predmety,

d) upchať pred nabíjaním vývrtu jeho dno na dĺžku najmenej 10 cm, ak sa zistilo, že vo vývrte zostali úlomky vrtáka, ktoré sa nedajú odstrániť.

(2) Nálože prachu sa smú nabíjať len ručne a odpalovať len elektrickým roznetom.

(3) Nálož prachu sa môže utesňovať upchávkou len ručne nabijákom.

Piaty oddiel Roznet náloží

(1) Roznetné vedenie sa musí pripravovať, umiestňovať a zabezpečovať tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu a aby sa zabezpečila jeho funkčná spoľahlivosť.

(2) Všetky práce spojené s prípravou roznetného vedenia riadi jediný strelmajster alebo technický vedúci odstrelov, ktorý po uzavretí bezpečnostného okruhu skontroluje roznetné vedenie a ako posledný odchádza z miesta náloží a uskutoční odpal.

(1) Roznet zápalnicou sa smie použiť len na povrchových pracoviskách, kde je bezpečná ústupová cesta z miesta zážihu. Nesmie sa použiť vo výbušnom prostredí.

(2) Zápalnice musia byť tak dlhé, aby strelmajster a jeho pomocník mali po zažatí poslednej zápalnice dostatok času uchýliť sa do bezpečného úkrytu. Zápalnice pritom nesmú byť kratšie ako 120 cm a z vývrtu musia vyčnievať najmenej 20 cm. Voľné konce zápalníc sa nesmú zvinovať, skladať ani vsúvať do vývrtu.

(3) Zápalnice sa smú zažíhať, až keď sú všetky nálože pripravené na odpálenie.

(4) Zažíhať zápalnice smie len strelmajster a jeden jeho pomocník, pričom každý z nich smie pri jednom odstrele uskutočniť najviac päť zážihov, okrem ustanovenia odseku 5. Zažíhať sa musí postupne v smere ústupu pracovníkov z pracoviska v poradí určenom strelmajstrom.

(5) Pri rozmetaní objemových hnojív môže zažíhať zápalnice i viac pomocníkov. Dĺžka zápalnice sa však musí určiť v technologickom postupe trhacích prác tak, aby pri postupnom zažíhaní zápalníc bol každý zúčastnený pracovník už mimo územia ohrozeného rozletom materiálu od nálože, ktorá je privedená k výbuchu. Počet zážihov pripadajúcich na jedného pracovníka nie je obmedzený.

(6) Zápalnice možno zažíhať povolenými pomôckami alebo vrúbkovanou zápalnicou; konzumnou zápalkou možno zažať len jednu zápalnicu.

(7) Vrúbkovaná zápalnica nesmie byť dlhšia ako 50 cm a musí sa odrezať zo zvitku zápalnice použitej na odstrel. Zárezy musia byť od seba rovnako vzdialené a musí ich byť najmenej o polovicu viac, ako je počet zážihov.

(8) Zápalnicu so zážihovou rozbuškou možno spojiť len povolenými rozbuškovými kliešťami.

(1) Bleskovica sa smie rezať nožom na čistej drevenej podložke alebo inými povolenými pomôckami; pri rezaní nesmie byť bleskovica spojená s inou výbušninou.

(2) Bleskovicová roznetná sieť sa zostavuje priložením bleskovíc k sebe v smere postupu výbuchu a ich pevným spojením v dĺžke najmenej 10 cm alebo uzlami podľa návodu na používanie. Pri dvojitom bleskovicovom roznete sa musia obidve bleskovice k sebe tesne priložiť a obidve sa musia odpáliť súčasne. V iných prípadoch sa nesmie žiadna časť tej istej alebo viacerých bleskovíc priblížiť k sebe na vzdialenosť menšiu ako 30 cm.

(3) Bleskovica sa roznecuje rozbuškou pripojenou k nej najmenej 10 cm od konca bleskovice. Dno rozbušky musí smerovať v smere postupu výbuchu bleskovice.

(4) V bleskovicovom roznetnom vedení nesmú byť na bleskovici skruty ani slučky.

(1) Roznetnú sieť tvoria prepojené elektrické roznecovadlá (elektrické rozbušky alebo elektrické palníky) s prívodnými vodičmi, prípadne s predlžovacími (prepojovacími) vodičmi, ktoré musia mať po celej dĺžke nepoškodenú izoláciu a spoje sa musia spoľahlivo izolovať. Roznetné vedenie sa skladá z roznetnej siete a z prívodného vedenia slúžiaceho na pripojenie roznetnej siete na zdroj roznetného prúdu. Roznetným okruhom sa rozumie uzavreté roznetné vedenie pripravené na odpal.

(2) Do toho istého roznetného okruhu sa smú zapojovať elektrické roznecovadlá, ktorých elektrické vlastnosti sú z hľadiska predpísanej roznetnej elektrickej energie zhodné a sú z tej istej odporovej triedy.

(3) Konce prívodných vodičov elektrických roznecovadiel sa musia spojiť nakrátko, ak nie sú izolované až do konca. Rozpojiť alebo odizolovať sa smú až tesne pred pripojením do roznetnej siete.

(4) Vodiče prívodného vedenia, prepojovacie vodiče, rýchlospojky alebo iné pomôcky používané na upevnenie alebo izoláciu spojov roznetného vedenia musia mať elektrickú pevnosť vyššiu ako napätie roznetného zdroja.

(5) Zdroj roznetnej elektrickej energie (roznetnica) musí mať osobitné odnímateľné zariadenie, bez ktorého ho nemožno uviesť do činnosti. Toto zariadenie musí mať strelmajster alebo technický vedúci odstrelov počas trhacích prác pri sebe.

(6) Strelmajster a pod jeho dohľadom aj pomocníci smú zapájať elektrické roznecovadlá len do série. Paralelne alebo sérioparalelne smie roznecovadlá zapájať len technický vedúci odstrelov; strelmajster, len ak má na to oprávnenie Slovenského banského úradu.

(7) Roznetné vedenie sa nesmie dotýkať kovových alebo iných elektricky vodivých predmetov s výnimkou roznetného vedenia, pri ktorom je to uvedené v návode na používanie. Roznetné vedenie musí byť od iných elektrických vedení vzdialené najmenej 30 cm.

(8) Ak sa na jedno stanovište odpalu vedú dve alebo viac prívodných vedení, musia sa označiť tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene.

(9) Prívodné vedenie k roznetnej sieti smie pripojiť len strelmajster alebo technický vedúci odstrelov.

(10) Strelmajster alebo technický vedúci odstrelov musí z miesta, odkiaľ sa odpaľuje, preskúšať ohmmetrom správnosť zapojenia a odpor roznetného okruhu pred jeho pripojením na roznetnicu. Ak zistí väčšiu odchýlku medzi vypočítaným a nameraným odporom roznetného okruhu, ako povoľuje dokumentácia trhacích prác, musí zistiť príčinu a závadu odstrániť.

Šiesty oddiel Ochrana elektrického roznetu pred účinkami cudzej elektrickej energie
Atmosferická elektrická energia

(1) Organizácia vykonávajúca trhacie práce, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo predčasného roznetu vplyvom cudzej elektrickej energie, ak nemožno túto vopred spoľahlivo vylúčiť, je povinná zistiť od prevádzkovateľa zdroja potrebné údaje na posúdenie bezpečnosti elektrického roznetu.

(2) Prevádzkovateľ takéhoto zdroja je povinný poskytnúť potrebné údaje a súčinnosť pri ochrane elektrického roznetu.

(3) Opatrenia na ochranu elektrického roznetu sa musia uviesť v dokumentácii trhacích prác a uskutočniť skôr, ako sa prinesú elektrické roznecovadlá do manipulačného priestoru.

(4) Ak nemožno vplyv nežiadúceho zdroja cudzej elektrickej energie spoľahlivo vylúčiť, musia sa použiť elektrické roznecovadlá so zodpovedajúcou elektrickou odolnosťou alebo iný vhodný druh roznetu.

a) meranie blúdivých prúdov,

b) určenie počtu a miest ich merania v dokumentácii trhacích prác,

c) použitie elektrických roznecovadiel s hodnotou bezpečného prúdu najmenej trikrát vyššou, ako je najvyššie zistená hodnota blúdivých prúdov.

(1) Na ochranu elektrického roznetu pred účinkami elektrostatickej energie sa musia podľa technickej normy¹¹) zabezpečiť

a) oblečenie pracovníkov v manipulačnom priestore a pomôcky na použitie výbušnín, ktoré nesmú byť z materiálov s vysokou izolačnou schopnosťou,

b) pred každou manipuláciou s elektrickými roznecovadlami a s ktoroukoľvek časťou roznetného vedenia a vždy po každom prerušení týchto prác sa musia všetci zúčastnení pracovníci zbaviť prípadného elektrostatického náboja dotykom s elektrostaticky uzemneným predmetom,

c) vybitie prípadného elektrostatického náboja dotykom prívodného vedenia s elektrostaticky uzemneným predmetom pred pripojením na roznetnú sieť.

(2) Pneumatické zariadenia na nabíjanie trhavín alebo upchávky a všetky zariadenia z vodivých materiálov v manipulačnom priestore sa musia uzemniť tak, aby zvodový odpor nebol vyšší ako 10 na šiestu ohmov. Na uzemnenie sa nesmú použiť vodivé časti výstroja (koľajnice, potrubie a pod.).

(1) Pri búrke, jej približovaní, alebo ak ju možno očakávať, sa príprava elektrického roznetu na povrchu zakazuje. Ak sú elektrické roznecovadlá pripojené k bleskoviciam alebo ak sú adjustované v náložkách, musí sa bezodkladne

a) vypratať ohrozené územie,

b) uzavrieť bezpečnostný okruh,

c) odpáliť pripravené nálože, ak je to z technického a bezpečnostného hľadiska možné.

(2) Ak nemožno uskutočniť odpálenie pripravených náloží, musia sa konce roznetného vedenia rozpojiť.

(3) Pri trhacích prácach veľkého rozsahu v období častého výskytu búrkovej činnosti možno používať len elektrické roznecovadlá, pri ktorých je hodnota bezpečného prúdu najmenej 0,9 A a bezpečného zážihového impulzu najmenej 20 mJ/ohm.

a) vzdialenosť najbližšej časti roznetného vedenia od osi vonkajšieho rozvodu, koľaje elektrifikovanej dráhy alebo stĺpov a stožiarov nesmie byť menšia, ako sa uvádza v prílohe č. 6 tejto vyhlášky,

b) roznecovadlá sa smú zapojiť len do série,

c) roznetné vedenie sa musí umiestniť tak, aby v žiadnom mieste nebolo nad zemou vyššie ako 40 cm. Ak nemožno túto podmienku splniť, musí sa dodržať dvojnásobok vzdialeností uvedených v prílohe č. 6 tejto vyhlášky,

d) konce roznetného vedenia musia byť až do pripojenia na roznetnicu rozpojené,

e) prívodné vedenie od roznetnice k miestu odstrelu sa musí viesť kolmo na priemet osi vonkajšieho rozvodu elektrickej energie.

(1) V blízkosti zdroja vysokofrekvenčnej energie (vysielač, rádiolokátor a pod.) musia byť konce roznetného vedenia až do pripojenia na roznetnicu rozpojené.

(2) Ak nie je zdroj vysokofrekvenčnej energie vypnutý, nesmie byť pre jednotlivé druhy elektrických roznecovadiel v závislosti od jeho výkonu bezpečná vzdialenosť menšia, ako sa uvádza v prílohe č. 7 tejto vyhlášky. Táto vzdialenosť sa meria od zdroja k najbližšej časti roznetného vedenia.

(3) V bezpečnej vzdialenosti sa musia prístupové cesty označiť tabuľami s nápisom: „Zakazuje sa používať vysielače a rádiolokátory. Nebezpečenstvo výbuchu!“. Tabuľa musí byť 120 cm široká, 100 cm vysoká, žltej farby s 5 cm čiernym okrajom. Písmená čiernej farby musia byť 10 cm vysoké. Tabuľa sa musí umiestniť tak, aby jej stred bol vo výške 200 cm nad terénom.

Siedmy oddiel Opatrenia po odstrele

(1) Na pracovisko sa smie vstúpiť po odstrele až po uplynutí čakacej doby.

(2) Čakacia doba po odstrele viac ako jednej nálože je

a) pri použití zápalnice, a to bez ohľadu na spôsob jej zážihu, najmenej 10 minút,

b) pri elektrickom roznete bez použitia zápalnice najmenej 5 minút,

c) pri použití bleskovicového roznetu sa čakacia doba riadi spôsobom roznetu bleskovice.

(3) Pri elektrickom roznete sa čakacia doba predlžuje na 10 minút, ak je podozrenie, že došlo k zlyhávke. Ak dôjde k zlyhávke pri použití zápalnice, čakacia doba sa rovná normovanej dobe horenia najdlhšej použitej zápalnice, predĺženej o 30 minút.

(4) Čakacia doba sa meria od posledného výbuchu. Pri použití zápalnice musí strelmajster a jeho pomocník počítať výbuchy nezávisle na sebe. Ak ich počty sú rozdielne alebo nezodpovedajú počtu odpálených náloží, je čakacia doba ako pri zlyhávke.

(5) Čakacie doby podľa odsekov 2 a 3 nesmú byť kratšie ako čas potrebný na zriedenie splodín výbuchu najmenej na hranicu ustanovenú osobitnými predpismi.⁵) To neplatí pre osoby v izolačných dýchacích prístrojoch.

(6) V dokumentácii trhacích prác sa musí uviesť, či a akým spôsobom sa musí kontrolovať zloženie ovzdušia pred vstupom na pracovisko.

(1) Strelmajster alebo technický vedúci odstrelov spolu s predákom alebo vedúcim pracoviska musia po odstrele prehliadnuť pracovisko ihneď po uplynutí čakacej doby.

(2) Strelmajster alebo technický vedúci odstrelov zisťuje výsledok trhacích prác a predák alebo vedúci pracoviska spôsobilosť pracoviska na ďalšiu bezpečnú prácu.

(3) Ak strelmajster alebo technický vedúci odstrelov zistí, že nehrozí nebezpečenstvo od výbušnín, dá pokyn na uvoľnenie bezpečnostného okruhu.

(1) Ak dôjde k zlyhávke, musí sa bezodkladne pristúpiť k jej zneškodneniu. V mieste odstrelu sa smú vykonávať len práce súvisiace s jej zneškodnením. Pritom sa musí určiť manipulačný priestor a bezpečnostný okruh. Zlyhávku vyhľadáva a zneškodňuje strelmajster alebo technický vedúci odstrelov, a to spravidla ten, ktorý vykonal trhacie práce.

(2) Iní pracovníci môžu strelmajstrovi alebo technickému vedúcemu odstrelov pomáhať pri zneškodnení zlyhávky len v nevyhnutných prípadoch, a to podľa jeho pokynov a pod jeho dozorom.

(3) Ak pracovníci zistia zlyhávku alebo zvyšky nevybuchnutých výbušnín až počas ďalších prác, sú povinní prerušiť prácu a bezodkladne to oznámiť strelmajstrovi alebo technickému vedúcemu odstrelov; v jeho neprítomnosti najbližšiemu vedúcemu pracovníkovi.

(4) Výbušniny zlyhávok a zvyšky nevybuchnutých výbušnín sa musia zničiť.

(5) Organizácia musí viesť evidenciu zlyhávok a musí zabezpečiť potrebnú informovanosť pracovníkov o nezlikvidovaných zlyhávkach tak, aby v ich dôsledku nedošlo k ohrozeniu života a zdravia pracovníkov.

(1) Zlyhávky sa smú zneškodniť týmito spôsobmi:

a) obnovou voľne prístupnej časti roznetného vedenia; pri zápalnicovom roznete musí byť novopripojená zápalnica dlhá najmenej 120 cm,

b) použitím novej roznetnej náložky po predchádzajúcom odstránení upchávky nálože; upchávka sa smie odstrániť vytiahnutím, pokiaľ je v obale, vyfúkaním stlačeným vzduchom, vypláchnutím alebo odstránením škrabkou, ak je vylúčená možnosť dotyku škrabky s roznetnou náložkou,

c) odpálením nálože v novom vývrte, ak sa vývrt nepriblíži k zlyhávke na menšiu vzdialenosť, ako je desaťnásobok priemeru vývrtu, v ktorom je zlyhávka, nie však menšiu ako 30 cm. Polohu a smer nového vývrtu musí určiť strelmajster alebo technický vedúci odstrelov. Na zistenie smeru vývrtu so zlyhávkou možno v potrebnej miere odstrániť upchávku spôsobom uvedeným v písmene b),

d) v nevýbušnom prostredí tiež použitím príložnej nálože,

e) vypláchnutím sypkých alebo kvapalných trhavín alebo vyfúkaním náložkovaných trhavín,

f) nenásilným vyňatím voľne prístupných náložiek v zbytkoch vývrtov.

(2) Vo vývrtoch dĺžky do 1 m pri deštrukčných prácach alebo vo vývrtoch s vodnou upchávkou bez obalu možno nenásilným spôsobom vyňať i roznetnú náložku ťahom za prívodné vodiče, ak bola zhotovená tak, že ťahom nebudú namáhané vodiče v mieste ich spojenia s rozbuškou.

(3) Nová roznetná náložka sa nezapočítava do najvyššie prípustnej hmotnosti nálože.

(4) Pomôcky alebo tie ich časti, ktoré by mohli prísť do styku so zlyhávkami, musia byť z neiskriaceho materiálu. Ak sa použil elektrický roznet a došlo k zlyhávke, musia sa pri jej zneškodňovaní urobiť opatrenia na ochranu elektrických roznecovadiel pred nežiadúcim roznetom.

(5) Po zneškodnení zlyhávky musí strelmajster alebo technický vedúci odstrelov vykonať prehliadku miesta odstrelu a odstrániť prípadné zvyšky nevybuchnutých výbušnín.

Ôsmy oddiel Trhacie práce veľkého rozsahu

(1) Pri trhacích prácach veľkého rozsahu musí mať technický vedúci odstrelov zástupcu, ktorý má oprávnenie technického vedúceho odstrelov príslušnej odbornosti. Zástupca zastupuje technického vedúceho odstrelov pri všetkých úkonoch prípravy a uskutočnenia odstrelov.

(2) Pri trhacích prácach veľkého rozsahu možno nabíjanie, adjustáciu, zriaďovanie roznetného vedenia a odpal uskutočniť len pod osobným vedením technického vedúceho odstrelov; tieto úkony sa môžu podľa technického projektu odstrelu a za podmienok, za ktorých boli povolené trhacie práce, uskutočniť tiež pod osobným vedením strelmajstra, ktorému vydal Slovenský banský úrad povolenie na túto činnosť.

(3) Pri trhacích prácach, pri ktorých sa použijú výbušniny s obsahom esterov kyseliny dusičnej, sa pracovníkom, ktorí s výbušninou pracujú, poskytuje aspoň dvakrát za smenu teplá zrnková káva, pri práci s výbušninami s obsahom tritolu alebo kyseliny pikrovej sa poskytuje mlieko.

(1) Vedúci pracoviska vedie denník, v ktorom sa v rozsahu určenom organizáciou zaznamenávajú všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie stavu prípravných prác na odstrel.

(2) Technický vedúci odstrelov vyhotoví bezodkladne o priebehu a výsledku každého odstrelu zápisnicu, v ktorej najmä uvedie, či nedošlo k zlyhávke, aké bezprostredné opatrenia sú potrebné pre ďalší postup prác a prehľadný zoznam prípadných škôd. Zápisnicu zašle orgánu, ktorý odstrel povolil.

(1) Technický vedúci odstrelov určí postup pri zneškodňovaní zlyhávky a podľa potreby vypracuje aj dokumentáciu na jej zneškodnenie, prípadne upraví rozsah a spôsob uzavretia bezpečnostného okruhu.

(2) Pred začatím prác spojených so zneškodňovaním zlyhávky musí technický vedúci odstrelov oboznámiť pracovníkov s pracovným postupom a s nebezpečenstvom pri práci. Najmä im musí uložiť, aby mu okamžite hlásili každý nález výbušniny, časti roznetného vedenia a ďalšie závažné okolnosti podľa povahy zlyhávky.

(3) O postupe prác spojených so zneškodňovaním zlyhávky vedie technický vedúci odstrelov písomný záznam. O príčine zlyhávky a o jej likvidácii vyhotoví technický vedúci odstrelov zápisnicu, ktorú pripojí k zápisnici o výsledku odstrelu.

(1) Technologický postup pre razenie a zabezpečovanie podzemných diel⁵) pre komorové odstrely musí zodpovedať požiadavkám technického projektu odstrelu.

(2) Nad vchodom do vstupnej štôlne sa musí zriadiť bezpečný a pevný kryt (portál) proti pádu horniny. Jeho dĺžka sa riadi stabilitou, sklonom a výškou skalnej steny. Portál musí byť najmenej 3 m dlhý.

(3) Pri ukladaní trhavín do komôr musí sa stabilné elektrické osvetľovacie zariadenie najprv odstrániť z blízkosti komôr.

(4) Pred dopravou elektrických rozbušiek do komôr sa musí vo všetkých podzemných dielach odstrániť elektrické vedenie. Na osvetľovanie sa smú potom používať len banské osobné svietidlá, alebo banské lampy na pohon stlačeným vzduchom.

(1) Nálože sa smú priviesť k výbuchu len elektrickým alebo bleskovicovým roznetom.

(2) Pri roznecovaní náloží sa musia použiť najmenej dve roznetné vedenia, pričom v každej náloži v každom roznetnom okruhu musia byť najmenej dve roznetné náložky.

(3) Pri komorovom odstrele s iným spôsobom tesnenia štôlní ako umelým závalom, musí sa koniec roznetného vedenia uložiť pri vchode do vstupnej štôlne do uzamykateľnej skrinky. Až potom sa smú do roznetnej siete zapojiť roznetné náložky.

(4) Vstupná štôlňa sa nesmie nabíjať výbušninami s výnimkou vývrtov pre tesnenie štôlní umelým závalom; nálože vývrtov na zával štôlní sa smú adjustovať rozbuškami až po uložení trhavín v komorách a po prípadnom postavení ochranných múrikov pri komorách.

(5) Nálože vývrtov pre zával štôlne nesmú pôsobiť svojim účinkom do priestoru nálože v komore.

(6) Pri tesnení štôlní kvapalinou musia sa nálože v komore zabezpečiť proti posunu prúdiacou kvapalinou alebo jej vztlakom.

(7) Ak sa použije taký spôsob tesnenia, pri ktorom možno očakávať vyhodenie materiálu vstupnou štôlňou (pri tesnení vodou, umelom závale štôlní a pod.), musí sa v dokumentácii trhacích prác určiť spôsob ochrany ohrozených objektov a zariadení.

(1) Ak sa razí k zlyhávke nové podzemné dielo, musí sa poloha a vzdialenosť čelby od zlyhávky sústavne kontrolovať meraním.

(2) Ak sa postupuje k zlyhávke pôvodným podzemným dielom, musí technický vedúci odstrelov kontrolovať stav roznetného vedenia, súdržnosť stropov a bokov diela a meraním zisťovať vzdialenosť postupujúceho pracoviska od zlyhávky.

(3) Zlyhávky sa smú odpáliť v pôvodnej veľkosti len vtedy, ak sa nezmenili podmienky platné pre príslušnú nálož alebo ak odhod horniny pri odstrele nemôže byť z iných dôvodov nebezpečný.

(4) Ak nemožno zlyhávku v komore znovu odpáliť, odstránia sa podľa možnosti najskôr roznetné náložky a až potom ostatné výbušniny.

Deviaty oddiel Trhacie práce v osobitných podmienkach

(1) Za blízke pracoviská pri trhacích prácach na povrchu sa považujú tie pracoviská, ktorých bezpečnostné okruhy by sa pri súčasnom vykonávaní trhacích prác dotýkali alebo prekrývali. Pri trhacích prácach na blízkych pracoviskách sa určí jeden spoločný bezpečnostný okruh. Organizácia určí jedného zo strelmajstrov alebo z technických vedúcich odstrelov, ktorý zodpovedá za koordináciu trhacích prác; ide najmä o uzavretie a uvoľnenie bezpečnostného okruhu, určenie miesta a času odpalu a určenie úkrytov.

(2) Ak ide o blízke pracoviská rôznych organizácií, určia sa opatrenia podľa odseku 1, prípadne aj ďalšie potrebné opatrenia vzájomnou dohodou týchto organizácií.

(1) Ak sú podzemné pracoviská od seba vzdialené v ľubovoľnom smere menej ako 30 m, musí strelmajster včas vyrozumieť osádku týchto pracovísk, že sa uskutoční odstrel. Trhacie práce na týchto pracoviskách musí vykonávať ten istý strelmajster. Bezpečnostné opatrenia pre trhacie práce sa určia v dokumentácii trhacích prác. Ak ide o podzemné pracoviská dvoch organizácií, určia sa bezpečnostné opatrenia ich dohodou.

(2) Ak sa priblížia čelby k sebe na vzdialenosť 10 m, musí sa pri ďalšom vykonávaní trhacích prác razenie na jednej čelbe zastaviť a potrebná časť tohto diela zahrnúť do bezpečnostného okruhu.

(3) Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa predpokladá prerazenie do používaného podzemného diela alebo sa razí v jeho blízkosti.

(4) Ak sa priblíži čelba k starinám alebo dočasne opustenej časti podzemného priestoru na vzdialenosť 10 m, musí organizácia určiť pre trhacie práce potrebné opatrenia v dokumentácii trhacích prác.

(5) Ak sa priblíži čelba k povrchu na vzdialenosť 30 m, musí organizácia určiť v dokumentácii trhacích prác potrebné opatrenia, a to po dohode s orgánom, ktorému prislúcha ochrana dotknutého záujmu.

(1) Uzávery otvorov v povalách sa musia pred odpalom otvoriť.

(2) Po trhacích prácach sa musí jama a priľahlé priestory kontrolovať aj z hľadiska bezpečnosti zvislej dopravy a chôdze.

(3) Po odstrele sa smie v ďalších prácach na dne hĺbenia pokračovať až vtedy, keď strelmajster alebo technický vedúci odstrelov a dozorný orgán zistili účinky odstrelu a keď sa pracovisko zabezpečilo.