DRUHÁ ČASŤ
ETAPY A KOMPLEXNOSŤ GEOLOGICKÝCH PRÁC

(1) Geologické práce sa uskutočňujú po etapách. Etapa geologických prác je vymedzený úsek realizácie geologického zámeru, ktorý zodpovedá jeho účelnému členeniu podľa postupného poznávania; vyjadruje sa geologickou úlohou.

(2) Účelom členenia geologických prác na etapy je racionálne organizovať poznávací proces, získavať postupne poznatky využiteľné pri plánovaní a rozhodovaní a znížiť riziko sledovaného geologického zámeru. Ak členenie poznávacieho procesu nie je z týchto hľadísk účelné, možno geologické práce uskutočňovať bez členenia na etapy alebo etapy spájať.

(3) Cieľ geologických prác danej etapy vyjadruje projekt geologických prác. Výsledky geologických prác vykonaných v rámci projektu môžu však prekročiť cieľ etapy v dôsledku priaznivejších geologických pomerov, technologických vlastností nerastov ložiska, prípadne ekonomických podmienok.

(4) Ak je uskutočnenie nasledujúcej etapy podmienené vyriešením niektorej osobitnej otázky, napr. možnosti odvodnenia ložiska nerastov, vyriešenie technológie úpravy a spracovania, možnosti a spôsobu vypúšťania a likvidácie mineralizovaných a termálnych vôd, ktorej riešenie je nad rámec súboru geologických prác danej etapy, rieši sa táto osobitná otázka už v tejto etape.

(5) Etapu geologických prác možno uskutočniť v úsekoch, ak to zníži riziko prác a prispeje k ich ďalšiemu usmerneniu. Členenie geologických prác na úseky sa musí v projekte geologických prác príslušnej etapy vymedziť a zdôvodniť.

(1) Geologický výskum zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa

(2) Geologický výskum je samostatnou etapou geologických prác.

(1) Ložiskový prieskum⁴)

(2) Etapa vyhľadávacieho ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorých účelom je

(3) Etapa predbežného ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorých účelom je

(4) Etapa podrobného ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorých účelom je

(5) Etapa ťažobného ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa počas dobývania ložiska spresňujú znalosti o množstve a kvalite zásob ložiska a o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania za účelom prevodu zásob nižších kategórií do vyšších alebo sa objasňujú zvláštnosti vývoja ložiska, prípadne podmienky jeho racionálneho využitia.

(1) Hydrogeologický prieskum⁸) sa člení na etapu vyhľadávacieho, predbežného, podrobného a doplnkového prieskumu.

(2) Etapa vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na vyhľadanie prírodných zdrojov podzemných vôd a na overenie ich využiteľných zásob v kategórii C2 (príloha č. 3) s orientačným hodnotením ich akosti a na zistenie zdrojov znečistenia, prípadne na zistenie geologických podmienok prenikania škodlivín do podzemných vôd.

(3) Etapa predbežného hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na overenie zdroja podzemnej vody, na získanie podkladov na posúdenie jeho vhodnosti pre vodohospodárske, balneologické alebo iné využitie, na overenie jeho využiteľných zásob v kategóriách C2 a C1 (príloha č. 3) a na riešenie ochrany podzemných vôd pred ich znečistením vrátane návrhu na predbežné určenie ochranných pásiem, prípadne s posúdením možnosti vypúšťania a likvidácie mineralizovaných a termálnych podzemných vôd.

(4) Etapa podrobného hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na overenie využiteľných zásob podzemných vôd pre daný vodohospodársky, balneologický alebo iný zámer, a to aspoň v časti v kategórii B a A (príloha č. 3). Súbor týchto prác musí poskytovať komplexný podklad pre spracovanie projektu výstavby vodohospodárskeho diela, prírodných liečivých kúpeľov alebo žriedlového závodu s návrhom technológie úpravy a režimu využívania zdroja podzemnej vody, s návrhom ochranných pásiem, prípadne s návrhom na spôsob vypúšťania a likvidácie mineralizovaných a termálnych podzemných vôd.

(5) Etapa doplnkového hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa pri výstavbe, prípadne prevádzke vodohospodárskeho diela spresňujú doteraz získané poznatky najmä na ochranu a efektívne využívanie zdrojov podzemnej vody alebo na zvýšenie ich využiteľných zásob, prípadne na zamedzenie poklesu ich výdatnosti.

(1) Inžinierskogeologický prieskum⁹) sa člení na etapu orientačného, predbežného a podrobného prieskumu.

(2) Etapa orientačného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík geologických, inžinierskogeologických, geotechnických a hydrogeologických pomerov územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie. Súbor týchto prác musí vylúčiť územia nevhodné na výstavbu a navrhnúť poradie vhodnosti stavenísk, ktoré prichádzajú do úvahy. V zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie.

(3) Etapa predbežného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác na objasnenie inžinierskogeologických pomerov s podrobnosťou a v rozsahu potrebnom na získanie podkladov pre určenie staveniska na uvažovanú výstavbu a podmienok jej realizácie. V zosuvných územiach a objektoch ohrozených zosuvom sa zdôvodní potreba stabilizácie a rámcove sa určí postup ich sanácie.

(4) Etapa podrobného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktoré určia podmienky výstavby alebo sanácie zosuvného územia a objektov ohrozených zosuvom s podrobnosťou potrebnou na spracovanie projektu výstavby alebo sanácie.

(1) Komplexnosť geologických prác vyžaduje zahrnúť do súboru geologických prác v časovej väzbe metódy a prostriedky potrebné na úplné, včasné a hospodárne riešenie geologickej úlohy a vyhodnotiť všetky získané geologické poznatky a výsledky v záverečnej správe.

(2) Pri vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác sa dokumentujú a hodnotia zistené geologické skutočnosti potrebné na riešenie geologickej úlohy a litologické, petrologické, mineralogické, stratigrafické a tektonické poznatky významné pre geologickú stavbu skúmaného územia a z vedeckého hľadiska. Pritom sa musia v nevyhnutnom rozsahu zhodnotiť zistené výskyty ložísk nerastov a zdrojov podzemných vôd, aj keď ich vyhľadávanie a prieskum neboli cieľom geologických prác. Ak je cieľom geologických prác vyhľadať a preskúmať ložisko nerastov, treba pri jeho vyhodnotení uviesť okrem sledovaného využitia zistenej nerastnej suroviny aj iné možnosti jej hospodárskeho využitia a doložiť ich výsledkami skúšok.

(3) Ak sa zistia pri vykonávaní geologických prác vedecké alebo hospodárske poznatky, ktoré presahujú cieľ geologických prác, a tieto poznatky vyžadujú podrobnejšie overenie, oznámi to riešiteľská organizácia zadávateľovi geologických prác a Slovenskému geologickému úradu.

a) skúma vznik a pôsobenie geologických procesov podmieňujúcich geologickú stavbu územia, ako aj tvorba a premeny jej zložiek (nerasty, horniny),

b) skúma, hodnotí a dokumentuje geologická stavba územia a objasňujú jej zákonitosti; táto stavba sa zobrazuje na mapách a rezoch skúmaného územia,

c) riešia úlohy na spresnenie poznania zákonitostí a prvkov geologickej stavby skúmaného územia, na určenie a kvantifikáciu prognóznych zdrojov nerastov a podzemných vôd a na ich ochranu, na hodnotenie horninových štruktúr z hľadiska vhodnosti na podzemné uskladňovanie plynov, kvapalín a odpadov a na hodnotenie geotechnických charakteristík územia a geologických činiteľov ovplyvňujúcich životné prostredie.

a) pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nerastov sa člení na etapu vyhľadávacieho, predbežného, podrobného a ťažobného prieskumu,

b) pri prieskume pre osobitné zásahy do zemskej kôry¹) sa člení na etapu vyhľadávacieho, predbežného a podrobného prieskumu,

c) pri prieskume starých banských diel²) sa obmedzuje na etapu vyhľadávacieho prieskumu.

a) pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nerastov zhodnotiť nádejné územie z hľadiska možného výskytu ložísk nerastov, zistiť ich, overiť ich približný rozsah a splniť požiadavky na zaradenie zásob ložiska do kategórie C2;⁵) ak je ložisko rozsiahle, môže sa v kategórii C2 overiť len jeho časť, pričom v ostatných častiach ložiska sa spresňujú prognózne zdroje nerastov,

b) pri prieskume pre osobitné zásahy do zemskej kôry zistiť výskyt a pravdepodobný rozsah vhodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ako aj predpoklad ich izolovania od ostatného prostredia,

c) pri prieskume starých banských diel zistiť a overiť ich výskyt, rozsah, možnosti ich vplyvu na povrch a geologické podmienky na ich zabezpečenie alebo likvidáciu, ak ohrozujú celospoločenský záujem.

a) pri prieskume ložísk nerastov overiť priemyselný význam ložiska s podrobnosťou a v rozsahu potrebných na získanie podkladov na posúdenie technickej možnosti a hospodárskej vhodnosti ložiska na uvažované využitie; pritom sa overujú zásoby ložiska v množstve potrebnom na jeho uvažované využitie, a to v určenej časti v kategórii C1 a v ostatných častiach v kategórii C2. V ložiskách nerastov tretej skupiny⁶) sa spresňujú zásoby kategórie C2 v množstve potrebnom na uvažované využitie ložiska,

b) pri prieskume pre osobitné zásahy do zemskej kôry overiť geologické pomery vhodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ich rozsah a podmienky ich izolovania od ostatného prostredia, a to s podrobnosťou potrebnou na získanie podkladov na posúdenie technickej možnosti a hospodárskej vhodnosti vybudovania uvažovaného zariadenia.

a) pri prieskume ložísk nerastov získať a overiť údaje pre spracovanie projektu výstavby bane alebo lomu a pre otvárku, prípravu a dobývanie ložiska; pritom sa musí dosiahnuť pomer kategórií bilančných zásob určený na využitie ložiska a musia sa splniť osobitné podmienky prípravy ložiska na využitie,⁷)

b) pri prieskume pre osobitné zásahy do zemskej kôry získať a overiť údaje pre spracovanie projektu výstavby zariadenia na uskladňovanie plynov, kvapalín alebo odpadov, prípadne na priemyselné využívanie tepelnej energie zemskej kôry vrátane návrhu spôsobu likvidácie odpadovej vody.