PRVÁ ČASŤ
ZRIAĎOVANIE, SPRÁVA A ČINNOSŤ PROTIALKOHOLICKEJ ZÁCHYTNEJ STANICE

(1) Protialkoholickú záchytnú stanicu (ďalej len „záchytná stanica“) možno zriadiť v mieste, v ktorom je možnosť zabezpečiť potrebnú špecializovanú liečebno-preventívnu starostlivosť. Zriaďuje sa predovšetkým v miestach s naliehavou potrebou ochrany pred nadmerným požívaním alkoholických nápojov. V miestach, kde by záchytná stanica nebola dostatočne využitá pre malý počet prípadov, možno zriadiť záchytnú stanicu aj pre väčší územný celok.

(2) Záchytnú stanicu vedie lekár poverený riaditeľom zdravotníckeho zariadenia, pri ktorom je záchytná stanica zriadená; tento riaditeľ tiež určí lekárov pre výkon služby v záchytnej stanici.

(1) O prijatí do záchytnej stanice, o potrebe a spôsobe nevyhnutného ošetrenia, o dĺžke pobytu a prepustení osoby rozhoduje službukonajúci lekár. Vychádza pritom z výsledkov vlastného vyšetrenia, z laboratórnych vyšetrení alebo konziliárnych vyšetrení, z údajov osôb, ktoré postihnutého do záchytnej stanice dopravili, ako aj z ďalších informácií.

(2) Ak ide o osobu s ťažkým stavom otravy alkoholom, so zranením, prípadne s inou poruchou zdravia, ktorá si vyžaduje odborné lekárske ošetrenie, alebo o osobu mladšiu ako pätnásť rokov, neprijíma sa do záchytnej stanice, ale na príslušné odborné oddelenie nemocnice s poliklinikou, prípadne iného zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

(3) Osobu možno zo záchytnej stanice prepustiť až po úplnom pominutí klinických prejavov alkoholického opojenia. Ak je v záchytnej stanici umiestnená osoba mladšia ako osemnásť rokov, prepustí sa až v sprievode zákonného zástupcu alebo osoby zodpovednej za jej výchovu; ak sa nemôže takáto osoba dostaviť, vyrozumie záchytná stanica príslušný národný výbor.¹)

(4) Poverený pracovník záchytnej stanice prevezme od prijímanej osoby jej odev, peniaze a ďalšie cennosti a doklady. Robí tak za prítomnosti ďalšej osoby, ktorá písomne toto prevzatie potvrdí. Pri odchode zo záchytnej stanice prepúšťaná osoba písomne potvrdí vrátenie vecí, ktoré boli od nej prevzaté pri umiestnení.

(5) Pracovníkom záchytnej stanice môže podľa pokynov lekára pomáhať v rámci liečby prácou aj osoba, ktorej sa poskytuje ambulantná alebo ústavná protialkoholická alebo protitoxikomanická starostlivosť.

(6) V prípade, že pracovníci záchytnej stanice nemôžu zvládnuť agresívne správanie umiestňovanej osoby vlastnými prostriedkami, vyžiadajú si súčinnosť útvaru Zboru národnej bezpečnosti.²)

(1) Národné výbory zabezpečujú dopravu osôb do záchytnej stanice vozidlami svojich zdravotníckych zariadení, ak je to zo zdravotného hľadiska potrebné. Podľa miestnych podmienok môžu národné výbory zabezpečovať dopravu týchto osôb do záchytnej stanice osobitným, na tento účel určeným vozidlom. V ostatných prípadoch zabezpečujú národné výbory dopravu osôb do záchytnej stanice prostredníctvom útvarov Zboru národnej bezpečnosti.³)

(2) Ak sa osoba, ktorá má byť umiestnená v záchytnej stanici, správa pri doprave vozidlom dopravnej zdravotníckej služby agresívne, vyžiadajú si zdravotnícki pracovníci súčinnosť útvaru Zboru národnej bezpečnosti.²)

(1) Každé ošetrenie umiestnenej osoby záchytná stanica oznamuje ambulancii protialkoholickej a protitoxikomanickej starostlivosti (ďalej len „ambulancia“) v mieste trvalého, prípadne prechodného pobytu tejto osoby. Ak ide o osobu mladšiu ako osemnásť rokov, oznamuje záchytná stanica jej umiestnenie tiež zákonnému zástupcovi alebo osobe zodpovednej za jej výchovu⁴) a ďalej tiež dorastovému alebo obvodnému detskému lekárovi, do odbornej starostlivosti ktorého osoba patrí (ďalej len „príslušný lekár“).

(2) Umiestnenie osoby, ktorá je v stave práceneschopnosti, je záchytná stanica povinná oznámiť obvodnému územnému alebo závodnému lekárovi a komisii národného poistenia tej organizácie, v ktorej je umiestnená osoba v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu, prípadne inej komisii, ktorá plní úlohy na úseku nemocenského poistenia.

(1) Ak nemožno osobe umiestnenej v záchytnej stanici odobrať krv z dôvodu, že je to nebezpečné pre jej zdravie,⁵) odoberie sa jej moč.

(2) Odber krvi alebo moču sa vykoná pri prijatí umiestňovanej osoby, alebo v čase pobytu v záchytnej stanici, alebo pri jej prepustení. O čase vykonaných odberov sa vedú presné časové záznamy.

(1) Osoba, ktorá je umiestnená alebo vyšetrená v záchytnej stanici, uhradí paušálne sumy, a to za

(2) Paušálne sumy za úkony uvedené v odseku 1 je osoba povinná zaplatiť vtedy, ak výsledok lekárskeho, prípadne laboratórneho vyšetrenia je pozitívny.

(3) Pri platení a vymáhaní paušálnych súm sa postupuje podľa osobitných predpisov.⁶)

a) dopravu do záchytnej stanice 100,- Kčs; pri doprave do inej obce 200,- Kčs,

b) lekárske vyšetrenie za účelom zistenia, či je pod vplyvom alkoholu 100,- Kčs,

c) laboratórne vyšetrenie krvi alebo moču na zistenie koncentrácie alkoholu 100,- Kčs,

d) pobyt a ošetrenie v záchytnej stanici 200,- Kčs.