DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE LIEČEBNO-PREVENTÍVNEJ STAROSTLIVOSTI OSOBE ZÁVISLEJ NA ALKOHOLE ALEBO NA INEJ NÁVYKOVEJ LÁTKE
Poskytovanie ambulantnej starostlivosti
Poskytovanie ústavnej starostlivosti

(1) Liečebno-preventívna starostlivosť osobe závislej na nikotíne sa poskytuje formou ambulantnej starostlivosti v protifajčiarskych poradniach výlučne na základe dobrovoľnosti.

(2) Protifajčiarske poradne sa zriaďujú spravidla v rámci poliklinických psychiatrických oddelení nemocníc s poliklinikou.

(1) Ambulantnú starostlivosť osobe závislej na alkohole alebo na inej návykovej látke, s výnimkou osoby závislej na nikotíne (ďalej len „závislá osoba“), poskytujú ambulancie zriadené v rámci poliklinických psychiatrických oddelení nemocníc s poliklinikou, príslušné podľa miesta trvalého, prípadne prechodného pobytu.

(2) Činnosť ambulancií možno podľa potreby zamerať na úzko špecializované úseky odbornej starostlivosti, najmä na ochranu detí, mladistvých a žien pred alkoholizmom a inými toxikomániami; prípadne možno zriadiť osobitné ambulancie alebo aj špecializované strediská, ktoré budú zabezpečovať komplexnú starostlivosť o tieto osoby.

(1) Ambulancie vykonávajú v rámci poskytovanej ambulantnej starostlivosti vyšetrenia za účelom zistenia, či ide o závislú osobu. Vyšetrenie sa vykonáva na základe dobrovoľnosti alebo na návrh

(2) Podnety na lekárske vyšetrenie osôb podľa odseku 1 môžu ambulancii podať najmä rodinní príslušníci, organizácia, v ktorej je osoba v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, škola, ak je jej žiakom, prokuratúra, súd, zbor na ochranu pred alkoholizmom a inými toxikomániami národného výboru alebo sociálny kurátor.

(3) Podľa výsledkov lekárskych vyšetrení a zistených sociálnych pomerov zaraďuje ambulancia závislú osobu do svojej evidencie, a ak to vyžaduje jej zdravotný stav, aj do svojej starostlivosti.

(1) Ak sa nepodrobí osoba potrebnej ambulantnej starostlivosti dobrovoľne, odmieta ju, alebo poskytovanú ambulantnú starostlivosť sťažuje, podá ambulancia riaditeľovi okresného ústavu národného zdravia návrh na rozhodnutie o povinnosti podrobiť sa ambulantnej starostlivosti.

(2) V prípadoch, keď by nebola ambulantná starostlivosť účelná alebo sa ukázala neúčinnou, podá riaditeľ okresného ústavu národného zdravia na základe podnetu ambulancie príslušnému okresnému národnému výboru návrh na rozhodnutie o povinnosti podrobiť sa ústavnej starostlivosti, prípadne následnej ambulantnej starostlivosti.

(3) Ambulancia spolupracuje so zariadeniami ústavnej protialkoholickej a protitoxikomanickej starostlivosti. Po skončení ústavnej starostlivosti pokračuje ambulancia pri doliečovaní osoby podľa pokynov zariadení ústavnej starostlivosti a sleduje, či táto osoba zachováva abstinenciu.

(4) Ambulancia poskytuje starostlivosť aj osobe, ktorej súd uložil ochranné liečenie.

(1) Ambulancia vedie osobitne evidenciu osôb závislých na alkohole a osobitne evidenciu závislých na inej návykovej látke, s výnimkou osôb závislých na nikotíne.

(2) Ak evidovaná osoba zmení miesto pobytu, zasiela sa jej dokumentácia ambulancii podľa miesta nového pobytu.

(3) Osoba, ktorá abstinuje najmenej dva roky bez recidívy, sa z evidencie vyradí na návrh ošetrujúceho lekára.

(1) Ústavnú starostlivosť poskytujú závislej osobe oddelenia pre protialkoholickú a protitoxikomanickú starostlivosť (ďalej len „oddelenia“) psychiatrických liečební a pracoviská pre protialkoholickú a protitoxikomanickú starostlivosť (ďalej len „pracoviská“) psychiatrických oddelení nemocníc s poliklinikou.

(2) Zdravotnícke zariadenia uvedené v odseku 1 poskytujú ústavnú starostlivosť osobe,

(1) Závislá osoba sa podrobí ústavnej starostlivosti v termíne, ktorý určí príslušné oddelenie alebo pracovisko.

(2) Ak osoba, ktorej bola uložená povinnosť podrobiť sa ústavnej starostlivosti, sa tejto starostlivosti nepodrobuje alebo ju sťažuje, je zdravotnícke zariadenie povinné oznámiť to orgánu, ktorý rozhodol o povinnosti podrobiť sa tejto starostlivosti.

(3) Dĺžku povinnej ústavnej starostlivosti navrhuje zdravotnícke zariadenie, ktoré má závislú osobu v liečebno-preventívnej starostlivosti, a to najviac na jedenásť mesiacov.

(4) Po ukončení ústavnej starostlivosti prechádza závislá osoba do starostlivosti ambulancie, ktorá zabezpečí následnú ambulantnú starostlivosť smerujúcu ku komplexnej sociálnej rehabilitácii.

a) obvodného územného alebo závodného lekára, dorastového lekára, prípadne lekára iného zariadenia štátnej zdravotníckej správy, lekárskej krajskej vojenskej správy u odvedencov povolaných na výkon vojenskej základnej (náhradnej) služby, alebo lekárov zdravotníckeho zariadenia ozbrojených síl pri prepúšťaní osôb z vojenskej činnej služby,

b) záchytnej stanice.

a) s obvodnými lekármi a lekármi zdravotníckej služby ozbrojených síl a s lekármi železničného zdravotníctva,

b) s obvodným detskými a dorastovými lekármi, ktorým oznamuje evidované závislé osoby mladšie ako osemnásť rokov, a vymieňa si s nimi poznatky o zdravotných, výchovných a sociálnych podmienkach týchto detí a mladistvých,

c) so súdnolekárskymi pracoviskami,

d) s orgánmi starostlivosti o dieťa, so sociálnymi kurátormi a so školami,

e) s oddeleniami zdravotnej výchovy ústavov národného zdravia,

f) so zbormi na ochranu pre alkoholizmom a inými toxikomániami národných výborov a posádkových správ,

g) s útvarmi Zboru národnej bezpečnosti v otázkach odňatia a vrátenia vodičského preukazu a oprávnenia na držanie strelnej zbrane,

h) na úseku starostlivosti o osoby závislé na inej návykovej látke s poverenými príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti a s komisiou pre účelnú farmakoterapiu,

i) so súdmi pri výkone ochranného liečenia uloženého súdmi, pri zmene ochranného ambulantného liečenia na ústavné liečenie a pri ukončení ambulantného liečenia.

a) ktorá sa lieči dobrovoľne,

b) ktorej bola rozhodnutím okresného národného výboru uložená povinnosť podrobiť sa liečeniu,

c) ktorej bolo uložené ochranné liečenie súdom, avšak nebolo realizované v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.⁷)