Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

(1) Vyhláška ustanovuje požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky (ďalej len „bezpečnosť práce a prevádzky“) pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom¹) v podzemí vrátane prác, objektov a zariadení na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami.

(2) Vyhláška sa nevzťahuje na práce pri sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.²)

(1) Na účely tejto vyhlášky sa považuje za

(2) Za baňu a banské dielo sa považuje aj podzemná stavba a podzemné dielo, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(1) Povrchové objekty, pracoviská a zariadenia sa musia ohradiť alebo inak zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.

(2) Ústia banských diel na povrch sa musia zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb tak, aby nebol znemožnený odchod pracovníkov z bane pri nebezpečenstve.

(3) Otvory, priehlbne, prepadliny a iné miesta, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, sa musia zakryť, ohradiť alebo zasypať.

(4) Organizácia určí spôsob zabezpečenia miest uvedených v odsekoch 1 a 2 proti vstupu nepovolaných osôb a lehoty ich kontrol.

(5) Zákaz vstupu nepovolaných osôb na miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 sa musí vyznačiť na bezpečnostných tabuľkách³) pri všetkých vchodoch, prístupoch a cestách k nim.

(6) Vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu (bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný. Ak je to potrebné, môže sa do nich vstúpiť len na písomný príkaz, v ktorom organizácia určí opatrenia na zaistenie bezpečnosti vstupujúcich pracovníkov. Vstup je dovolený len po overení zloženia banského ovzdušia a za prítomnosti pracovníka určeného na priebežné meranie predpokladaných škodlivín.

(7) Do objektov a na pracoviská nesmú vstupovať osoby, ktoré sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov;⁴) vykonávanie námatkových kontrol dodržiavania tohto zákazu a ich rozsah a spôsob určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(8) Vstup na pracovisko je dovolený len pracovníkom určeným na prácu, kontrolu alebo dozor na tomto pracovisku; ďalším osobám len v sprievode určeného pracovníka.

(9) Každý, kto vstupuje do banského diela, musí mať banské osobné svietidlo, sebazáchranný prístroj, ochrannú prilbu a ostatné potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky;⁵) pri zahlbovaní jám, hĺbení jamíc (šachtíc) do 15 m a pri prácach vykonávaných banským spôsobom musí mať sebazáchranný prístroj, len ak to organizácia určí, a banské osobné svietidlo, len ak pracovisko nie je dostatočne osvetlené denným svetlom. Pred prvým pridelením sebazáchranného prístroja sa musí každý s ním oboznámiť a precvičiť v jeho použití. Precvičenie sa musí opakovať raz za 2 roky.

(10) Na povrchu musí mať ochrannú prilbu každý, kto vstupuje do miest s nebezpečenstvom pádu predmetov.

(1) Pred začatím prác alebo činností, pre ktoré je to touto vyhláškou ustanovené, musí sa vypracovať príslušná prevádzková dokumentácia, a to technologický postup, pracovný postup, dopravný poriadok, prevádzkový poriadok alebo pokyny na obsluhu a údržbu.

(2) Prevádzková dokumentácia musí určiť nadväznosť, prípadne súbežnosť pracovných operácií, podmienky pre bezpečný výkon práce, ohrozené miesta a spôsob ich označenia, prostriedky a prístrojovú techniku na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a opatrenia na zabezpečenie pracoviska v čase, keď sa na ňom nepracuje.

(3) Prevádzková dokumentácia musí byť v súlade s požiadavkami predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, rozhodnutiami o povolení alebo schválení činnosti, stavby alebo zariadenia,⁶) technickými podmienkami výrobcu alebo dodávateľa zariadenia alebo stavby a návodmi výrobcu na obsluhu a údržbu zariadenia.

(4) Pre obdobné činnosti sa môže používať typová prevádzková dokumentácia upravená podľa miestnych podmienok.

(5) Prevádzková dokumentácia sa musí pri zmene podmienok bezodkladne upraviť.

(6) Pracovníci sa musia pred začatím práce oboznámiť s prevádzkovou dokumentáciou v rozsahu, ktorý sa ich týka.

(7) Prevádzková dokumentácia sa musí uložiť na určenom mieste prístupnom pre pracovníkov, ktorí sú povinní ju dodržiavať.

(8) Prevádzková dokumentácia sa musí uchovať najmenej rok od ukončenia prác. Ak pri vykonávaní prác došlo k hromadnému, ťažkému alebo smrteľnému úrazu, musí sa prevádzková dokumentácia uchovať najmenej 5 rokov od úrazu.

(1) Zariadenia, ako aj iné prostriedky a pomôcky, ktoré slúžia prevádzke a jej bezpečnosti, prípadne ochrane života a zdravia pracovníkov sa musia stále udržiavať v nezávadnom a použiteľnom stave. Zariadenia môžu uvádzať do chodu alebo používať len pracovníci určení na ich obsluhu. Zariadenia sa môžu používať na úkony, na ktoré sú určené; na iné úkony len za podmienok určených organizáciou.

(2) Ak sú ochranné zariadenia poškodené alebo z naliehavých dôvodov prechodne vyradené z činnosti, musia sa čo najskôr vymeniť alebo uviesť do riadneho stavu. Dovtedy sa musí bezpečnosť práce a prevádzky zaistiť vhodnými bezpečnostnými opatreniami.

(3) Bezpečnosť pracovníkov pri práci vo výške nad 1,5 m na pracoviskách v podzemí musí riešiť prevádzková dokumentácia.

(4) V blízkosti porubov, dobývok a razených banských diel, okrem jamíc (šachtíc), podzemných diel a podzemných stavieb sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečink alebo iné určené miesto.

(1) Ak táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú iné lehoty, je povinný pracovisko prehliadnuť

(2) Na určených odľahlých a rozptýlených povrchových pracoviskách s jednoduchými prevádzkovými pomermi (šachtica, vrtba a pod.) je povinný pracovisko prehliadnuť

(3) Predák určený na vykonávanie prehliadok pracovísk podľa odseku 2 písm. c) musí

(4) Pri prehliadke pracoviska podľa odseku 2 písm. a) a b) sa musí skontrolovať aj uschovanie a zabezpečenie výbušnín, evidencia výbušnín, a ak sa má v smene vykonávať trhacia práca malého rozsahu, aj jej príprava, prípadne vykonanie.

(5) Smenový technik, technik bezprostredne nadriadený smenovému technikovi a jeho zástupca (ďalej len „dozorné orgány“) a ostatní technici sú povinní pri prehliadkach pracovísk kontrolovať dodržiavanie príslušnej prevádzkovej dokumentácie, stav bezpečnostných zariadení a v bani s nebezpečenstvom výskytu metánu (ďalej len „plynujúca baňa“) aj koncentráciu metánu v banskom ovzduší a zabezpečiť odstránenie zistených závad. Ak nemožno zistené závady odstrániť a pracovníci sú zrejme a bezprostredne ohrození, sú dozorné orgány a ostatní technici povinní zastaviť prácu a zariadiť odchod pracovníkov na bezpečné miesto. O tomto opatrení sú povinní ihneď upovedomiť dispečera alebo inšpekčnú službu, ktorý to oznámi aj inšpektorovi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci orgánu spoločenskej kontroly.

(6) Výsledky prehliadok a určené opatrenia sa musia zaznamenať [§ 23 ods. 1 písm. g)].

(7) Dozorné orgány sú povinné nosiť so sebou príslušnú časť banskej mapy s vyznačením všetkých vetracích (§ 92 a 129) a záchranných (§ 291 ods. 8) ciest.

(1) Bezpečný stav všetkých podzemných pracovísk, na ktorých sa nepracovalo v čase ustanovenom v odsekoch 2, 3 a 4 vrátane všetkých prístupov k nim, sa musí pred znovuobsadením overiť predbežnou prehliadkou. Predbežné prehliadky sa musia vykonať aj na miestach, kde sa budú zdržiavať pracovníci. Predbežné prehliadky musia vykonávať určené dvojice pracovníkov.

(2) Na plynujúcich baniach sa predbežné prehliadky musia vykonať, ak pracoviská neboli obsadené 2 alebo viac smien. Na pracoviskách ovetrávaných priechodným vetracím prúdom na ktorých možno predpokladať, že ich zaplynovanie je vylúčené, môžu sa prehliadky vykonávať až po 3 alebo viac neobsadených smenách. Predbežné prehliadky sa nesmú vykonať skôr, ako 3 hodiny pred obsadením pracovísk.

(3) Separátne vetrané banské diela, v ktorých je dovolená zvýšená koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 5 a neprerazené dovrchné a z nich odbočujúce banské diela v plynujúcej bani sa musia predbežne prehliadnuť po neobsadení dlhšom ako 3 hodiny. Výsledky týchto prehliadok musia pracovníci, ktorí ich vykonali, zaznamenať tiež na tabuľke, ktorú z čelby prenesú na vhodné miesto pri vstupe do banského diela v priechodnom vetracom prúde.

(4) V bani bez výskytu metánu (ďalej len „neplynujúca baňa“), kde sa nepracovalo v čase ustanovenom vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom, nesmú sa predbežné prehliadky vykonať skôr, ako 6 hodín pred obsadením pracovísk.

(5) Pri predbežných prehliadkach sa musí zisťovať najmä koncentrácia kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, v plynujúcej bani aj koncentrácia metánu v banskom ovzduší a v uhoľnej bani aj zneškodnenie uhoľného prachu. Na plynujúcich baniach II. triedy nebezpečenstva [§ 79 ods. 4 písm. a)] a na plynujúcich baniach s nebezpečenstvom banských otrasov [§ 73 ods. 1 písm. b)] sa musia pracovníci vykonávajúci predbežné prehliadky vybaviť tiež prenosnými kontinuálnymi analyzátormi metánu, prípadne kysličníka uhličitého so signalizáciou.

(6) Výsledky predbežných prehliadok sa musia hlásiť pred obsadením pracovísk dispečerovi alebo inšpekčnej službe, na pracoviskách podľa § 7 ods. 2 predákovi, a zaznamenať.

(1) Presná a jednotná evidencia pracovníkov sa vedie od ich nástupu do práce až do ukončenia pracovnej smeny.

(2) Pracovníci zodpovední za vedenie evidencie a dozorné orgány sú povinní najneskôr do jednej hodiny po skončení smeny sa presvedčiť, či všetci pracovníci opustili svoje pracoviská alebo ich prevzali do evidencie nasledujúcej smeny. U pracovníkov zamestnaných v podzemí sú povinní sa presvedčiť, či vyfárali z bane.

(3) O všetkých osobách, ktoré sa zdržujú v podzemí, musí sa viesť dvojitá nezávislá evidencia. Pri činnostiach vykonávaných banským spôsobom, pri ktorých sa v najviac obsadenej smene zdržuje v podzemí menej ako 10 osôb, stačí jedna evidencia.

(4) Ak je pracovník nezvestný, musí sa po ňom ihneď začať pátranie.

(1) Vo všetkých pracovných a nepracovných smenách sa musí zabezpečiť inšpekčná služba, ktorej organizáciu a úlohy určí vedúci organizácie. Touto službou sa môže poveriť len pracovník spôsobilý riadiť likvidáciu havárie.⁷)

(2) Na neplynujúcej neuhoľnej bani s jednoduchými pomermi, najmä vo vetraní, môže inšpekčná služba vykonávať svoju funkciu mimo bane aj pre viacej baní, ak sa zabezpečí

(3) Ak sa v podzemí neplynujúcej neuhoľnej bane nepracuje, môže vedúci organizácie upustiť od zabezpečenia inšpekčnej služby.

(1) Ak majú v objekte alebo na pracovisku organizácie samostatne pracovať pracovníci cudzej organizácie, musí sa v hospodárskej zmluve riešiť aj zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Organizácia je povinná vopred zabezpečiť objekt alebo pracovisko podľa tejto vyhlášky, prípadne podľa osobitných predpisov, na ktoré sa táto vyhláška odvoláva, a podľa ďalších predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.⁸) Takto zabezpečený objekt alebo pracovisko odovzdá cudzej organizácii, ktorá potom zodpovedá za dodržiavanie predpisov a za údržbu bezpečnostných, hygienických a iných zariadení, ak sa v hospodárskej zmluve alebo v zápise o odovzdaní objektu alebo pracoviska nedohodlo inak.

(2) Organizácia je povinná pred odovzdaním objektu alebo pracoviska oboznámiť cudziu organizáciu s predpismi podľa odseku 1, prevádzkovou dokumentáciou a príslušnou časťou havarijného plánu.⁷) Cudzia organizácia je povinná svojich pracovníkov oboznámiť s povinnosťami vyplývajúcimi z týchto predpisov, prevádzkovej dokumentácie a z havarijného plánu.

(3) Ak prácu v organizácii riadi alebo vykonáva pracovník cudzej organizácie a nejde o prácu podľa odseku 1, je organizácia povinná tohto pracovníka oboznámiť s predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, s prevádzkovou dokumentáciou pracoviska a príslušnou časťou havarijného plánu. Postup práce a podmienky jej vykonania je organizácia povinná vopred odsúhlasiť.

(1) Organizácia je povinná oboznámiť pracovníkov, ktorí prácu projektujú, riadia, kontrolujú a vykonávajú, s touto vyhláškou, prípadne s osobitnými predpismi, na ktoré sa táto vyhláška odvoláva, s ďalšími predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky⁸) a rozhodnutiami orgánov štátnej banskej správy, a to najmenej v rozsahu potrebnom pre výkon ich funkcie. Lehoty opakovaného oboznámenia pracovníkov s týmito predpismi určí vedúci organizácie. Organizácia je povinná umožniť pracovníkom nazerať do týchto predpisov a podať im na ich požiadanie potrebné vysvetlenie.

(2) Organizácia je povinná určiť činnosti, pre ktoré vydá pravidlá⁸) a odovzdať ich pracovníkom, ktorých sa týkajú.

(3) Novoprijatí pracovníci musia absolvovať teoretické i praktické školenia podľa osnov vydaných vedúcim organizácie a vykonať skúšku. Teoretické školenie pracovníkov, ktorí majú pracovať v podzemí a ktorí doteraz v podzemí nepracovali alebo ktorí takúto prácu prerušili na dobu dlhšiu ako 2 roky, musí trvať najmenej 24 vyučovacích hodín, pre pracovníkov na povrchových pracoviskách najmenej 8 vyučovacích hodín.

(1) Pracovníka možno zaradiť na prácu (funkciu) a pracovisko len vtedy, ak bola vopred posúdená jeho zdravotná spôsobilosť,⁹) overené teoretické a praktické vedomosti a ak bol oboznámený s príslušnými predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(2) Pred zaradením na pracovisko ohrozené prietržami hornín, uhlia a plynov, banskými otrasmi alebo prievalmi vôd a bahnín (zvodnených hornín) je organizácia povinná pracovníkov poučiť aj o týchto nebezpečenstvách, o ich príznakoch a o tom, ako si majú počínať pri ich zistení.

(3) Pracovníka, ktorý nepozná miestne pomery, musí aspoň na prvú smenu doviesť na pracovisko pracovník, ktorý pracovisko dobre pozná.

(4) Práce spojené so zvýšeným nebezpečenstvom môžu vykonávať len pracovníci skúsení. Na vykonávanie týchto prác sa musí vypracovať prevádzková dokumentácia a práce sa musia vykonávať pod stálym dozorom.

(5) Práce na odstránenie zrejmého a bezprostredného ohrozenia sa môžu vykonávať len po vydaní príkazu na ich vykonanie a určení stáleho dozoru.

(6) O tom, či ide o práce podľa odseku 4 alebo 5, rozhodne organizácia.

(1) Samostatným výkonom práce môže organizácia poveriť len pracovníka, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, prešiel určeným zácvikom, v ktorom pracoval pod dohľadom určeného kvalifikovaného pracovníka, a zložil skúšku z príslušných odborných vedomostí a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(2) Osnovu zácviku, jeho dĺžku a spôsob skúšok určí vedúci organizácie podľa druhu práce, ak tieto požiadavky neustanovujú predpisy na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky alebo osobitné predpisy.

(3) Od zácviku a vykonania skúšky môže organizácia upustiť, ak ide o pracovníkov, ktorí sú vyučení v odbore, v ktorom majú pracovať, a u absolventov stredných odborných a vysokých škôl príslušného smeru.

(1) Pracovníci sú povinní pred začatím práce a počas nej overovať bezpečný stav pracoviska. Pri ohrození musia zastaviť prácu, oznámiť to predákovi a postupovať podľa § 18. V práci môžu pokračovať, keď pominulo ohrozenie.

(2) Okrem prípadov uvedených v § 14 ods. 5, § 45 ods. 5, § 61, 63, 64, 65 a 71 nesmú pracovníci vstupovať do ohrozených miest, zdržovať sa v nich a odstraňovať ich prípadné označenia.

(3) Pracovníci sú povinní používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať podľa prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej práce. Nesmú bez príkazu nič meniť na prevádzkových, bezpečnostných, požiarnych, hygienických a iných zariadeniach. Používať a obsluhovať môžu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im boli pre ich prácu určené.

(4) Pracovníci sa nesmú vzdialiť zo svojho pracoviska bez súhlasu predáka alebo ho predčasne opustiť bez súhlasu dozorného orgánu, okrem naliehavých dôvodov (nevoľnosť, náhle ochorenie, úraz a pod.). Odchod z naliehavých dôvodov sú povinní čo najskôr vhodným spôsobom ohlásiť predákovi a dozornému orgánu alebo dispečerovi.

(5) Pracovníci sú povinní dodržiavať pokyny vyplývajúce z bezpečnostných označení, výstražných signálov a upozornení. Sú povinní uposlúchnuť tiež pokyny hliadok zabezpečujúcich bezpečnostný okruh (pri trhacích prácach a pod.).

(6) V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom na povrchu nesmú pracovníci používať otvorený oheň a fajčiť. Vo výnimočných prípadoch môžu použiť otvorený oheň len na písomný príkaz organizácie.¹⁰)

(1) V skupine dvoch a viacerých pracovníkov sa musí určiť predák.

(2) Za predáka sa môže určiť len ten, kto má potrebnú odbornú prax a vykonal skúšku z odborných vedomostí a príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Dĺžku odbornej praxe, jej náplň, spôsob skúšok a lehoty ich opakovania určí vedúci organizácie. Predák pre vedenie banských diel musí mať najmenej trojročnú odbornú prax pri vedení banských diel.

(3) Predák je povinný zaistiť bezpečnosť pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodržiavanie prevádzkovej dokumentácie a plnenie príkazov organizácie. Pri zistení závady je povinný zabezpečiť jej odstránenie. Ak tak nemôže urobiť a ak sú preto pracovníci zrejme a bezprostredne ohrození, musí zastaviť prácu a odviesť svoju skupinu na bezpečné miesto. O všetkých závadách a vykonaných opatreniach je povinný upovedomiť príslušný dozorný orgán alebo dispečera, ktorý o prípadoch zastavenia práce upovedomí aj inšpektora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci orgánu spoločenskej kontroly. O obnovení práce platí § 17 ods. 1.

(4) Pri striedaní smien je predák povinný upozorniť nastupujúceho predáka na dôležité skutočnosti alebo závady na pracovisku. Ak tak nemôže urobiť, podá o tom správu dozornému orgánu pred nástupom striedajúcej smeny.

(1) Organizácia vykonávajúca banskú činnosť je povinná vypracovať plán zdolávania závažných prevádzkových nehôd (havárií).⁷)^,11)

(2) Ak je organizácia pri činnosti vykonávanej banským spôsobom povinná vypracovať plán zdolávania závažných prevádzkových nehôd (havárií)¹²) postupuje primerane podľa osobitného predpisu,⁷) ak Slovenský banský úrad neurčí inak.

(1) Okrem povinností uložených osobitným predpisom¹³) je organizácia povinná bezodkladne ohlásiť príslušnému obvodnému banskému úradu¹⁴) aj závažné udalosti a nebezpečné stavy, a to

(2) Závažné udalosti a nebezpečné stavy uvedené v odseku 1 je organizácia povinná vyhodnocovať a evidovať.

(1) Na mieste, kde sa prihodil závažný pracovný úraz (smrteľný, životu nebezpečný alebo hromadný) alebo kde došlo k závažnej prevádzkovej nehode (havárii), poruche technického zariadenia alebo k inej závažnej udalosti alebo nebezpečnému stavu (§ 21 ods. 1), nesmie sa nič meniť, pokiaľ obvodný banský úrad nevykonal obhliadku miesta alebo nerozhodol inak, okrem prípadov, keď ide o záchranu postihnutých, prípadne o ďalšie záchranné práce alebo bezpečnosť prevádzky. Zmeny potrebné z iných závažných dôvodov sa môžu vykonať len so súhlasom obvodného banského úradu.

(2) O mieste mimoriadnej udalosti podľa odseku 1 je organizácia povinná vypracovať výstižnú dokumentáciu (náčrtok, plán, fotografie a pod.).

(1) Okrem kníh požadovaných inými predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky alebo osobitnými predpismi sa musia viesť

(2) Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník určí, kde a akým spôsobom sa musia viesť knihy podľa odseku 1 písm. a) až g).

(3) Záznamy dozorných orgánov, hlásenia údajov snímačov, čidiel a pod., pri ktorých predpisy na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky nevyžadujú formu kníh, môžu sa vykonávať spôsobom, ktorý umožní uchovávanie a využívanie údajov počas určenej doby.

(4) Výsledky predpísaných prehliadok, kontrol, meraní a rozborov sú povinní zaznamenať pracovníci, ktorí ich vykonali. Ak nie je ustanovené inak, musia sa záznamy uchovať najmenej jeden rok.

(5) O školení, zácviku a skúškach podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky sa musia viesť záznamy.

(1) Baňa musí mať aspoň dva od seba oddelené a na sebe nezávislé východy na povrch, z ktorých každý musí umožniť odchod všetkých pracovníkov z podzemia.

(2) Baňa, v ktorej sa vykonávajú len prieskumné alebo stavebné práce a len na jednom obzore, baňa, v ktorej sa len čerpajú prírodné liečivé a stolové minerálne vody, a baňa v závere likvidácie, prípadne zabezpečovania môže mať jeden východ na povrch. To platí aj v prípade, ak výnimočne v odôvodnených prípadoch výhradné ložisko bez určeného dobývacieho priestoru dobýva organizácia, ktorá vykonala alebo vykonáva jeho prieskum.

(1) Po vyhĺbení alebo vyrazení hlavných otvárkových banských diel, určených ako východy z bane, na projektovaný obzor alebo ich prehĺbení na nový obzor sa musia prednostne vyraziť banské diela na ich spojenie.

(2) Pred razením banských diel na spojenie východov z bane sa môžu vyraziť len banské diela potrebné na zaistenie bezpečnosti ďalšieho razenia (čerpacie komory, žumpové chodby a pod.). V neuhoľnej neplynujúcej bani sa môžu vyraziť aj prieskumné banské diela a banské diela potrebné na prevádzku (vozovňa, sklad výbušnín a pod.).

(1) Pracovisko musí mať bezpečne schodný a voľný východ dosiahnuteľný z ktoréhokoľvek miesta a vedúci do banských diel, ktorými možno dosiahnuť východy z bane.

(2) Základňa pre komorové dobývanie v uhoľnej bani a stenový porub musia mať vždy najmenej 2 východy dosiahnuteľné z ktoréhokoľvek miesta, z ktorých jeden musí viesť do vťažného a druhý do výdušného banského diela.

(3) Zbytkový pilier ložiska sa môže v odôvodnených prípadoch dobývať len s jedným východom z pracoviska, avšak v technologickom postupe sa musia určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(4) Pre ostatné dobývacie metódy platí odsek 2 s tým, že 2 východy musia byť priamo z dobývky alebo aspoň z jej obzorovej, medziobzorovej, prípadne porubovej chodby.

(5) Na pracovisku, kde sa dopravuje rúbanina samospádom, musí sa východ z pracoviska bezpečne oddeliť od priestoru pre dopravu rúbaniny.

(1) Pri hranici dobývacích priestorov susedných baní sa musí pracovať tak, aby prevádzka týchto baní nebola navzájom nepriaznivo ovplyvnená.

(2) Bezpečnostné opatrenia pre práce pri hranici dobývacích priestorov musia zohľadňovať najmä nebezpečenstvo vyplývajúce z banských otrasov, prietrží hornín, uhlia a plynov, prievalov vôd a bahnín, banských požiarov, prípadne prieťahov banských vetrov.

(3) Ak nie sú určené bezpečnostné opatrenia pre práce pri hranici dobývacích priestorov, musia sa práce zastaviť, len čo sa priblížia k hranici dobývacieho priestoru. Vzdialenosť pre zastavenie prác sa určí podľa zálomového uhla a úložných pomerov tak, aby neboli ovplyvnené používané banské diela za hranicou dobývacieho priestoru. Nesmie však byť menšia ako 20 m od hranice dobývacieho priestoru a 40 m od najbližšieho banského diela susednej bane, meraná v pôdoryse.

(1) Podmienky pre súčasné hlbinné a povrchové dobývanie sa musia vyriešiť v plánoch otvárky, prípravy a dobývania alebo v plánoch využívania ložísk tak, aby nedošlo ku vzájomnému nepriaznivému ovplyvneniu.

(2) Rovnako je potrebné postupovať pri možnom ovplyvnení hlbinného dobývania inou banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom.

(1) Banské dielo sa musí viesť podľa technologického postupu vypracovaného v súlade s podmienkami určenými pri povoľovaní alebo ohlasovaní prác.¹⁹) Technologický postup musí zodpovedať pomerom, v ktorých sa banské dielo vedie.

(2) Razenie banských diel a dobývacia metóda sa musia voliť podľa predpokladaných horských tlakov a vyhodnotenia vlastností a uloženia hornín, a to aj z hľadiska ich vrstevnosti, kvality vrstevných plôch, schopnosti na zavaľovanie, nebezpečenstva zosuvu a pod. Zvlášť podrobne sa musia preskúmať horniny so sklonom vrstiev 30° a väčším z hľadiska nebezpečenstva zosuvu.

(3) Profil a výstuž banského diela musí zodpovedať životnosti a účelu, na ktorý sa má banské dielo používať.

(4) Veľkosť záberu a technológia razenia alebo dobývania, prípadne rekonštrukcie musia zodpovedať miestnym podmienkam, najmä vlastnostiam horniny a používanému zariadeniu vrátane výstuže.

(5) Banské diela sa musia vystužovať tak, aby sa zabránilo pádu horniny.

(6) Narušená časť horniny sa musí včas strhnúť alebo inak zabezpečiť. Strhnutie a odťaženie horniny sa musí vykonať z bezpečného miesta. Na tento účel musia byť na pracovisku vhodné pracovné pomôcky.

(7) Pred priblížením banského diela k inému banskému dielu sa musia určiť opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, najmä overovanie neprerazeného piliera, ochrana pred účinkami trhacích prác²⁰) a úprava vetrania. Obdobne sa musí postupovať pri súbežnom vedení banských diel v dosahu ich vzájomného ovplyvnenia a pred prerazením banských diel na povrch.

(8) Pre bezpečné vedenie banských diel v blízkosti vyrúbaných priestorov je organizácia povinná rozhodnúť, či je potrebné ponechať v ich okolí piliere alebo ochranné stropy. Rozmery pilierov a ochranných stropov určí najmä podľa očakávaných horských tlakov, vlastností a stavby ložiska a okolitých hornín, ako aj podľa predpokladaného stavu vyrúbaných alebo opustených banských diel. Ak nie sú rozmery pilierov a ochranných stropov spoľahlivo známe, musia sa overovať vrtmi.

(1) Zdroje zvýšenia horských tlakov, najmä odvaly, výsypky, geologické poruchy, ponechané piliere, vyrúbané priestory, ako aj miesta, v ktorých došlo v dôsledku tlakových prejavov k prevádzkovej nehode, musia sa vyznačiť v banských mapách.

(2) Na bezpečné vedenie banských diel v miestach, kde sa môžu prejaviť zvýšené horské tlaky, sa musia určiť v technologickom postupe osobitné opatrenia.

(1) Technologický postup pre razenie a zabezpečovanie banských diel musí určiť

(2) V prílohe technologického postupu sa musí zakresliť priečny, prípadne pozdĺžny profil banského diela s vyznačením umiestnenia výstroja, dopravného zariadenia a na uhoľnej bani tiež protivýbuchovej uzávery.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj pre rekonštrukcie banských diel.

(1) Voľné priestory za výstužou sa musia zabezpečiť proti uvoľňovaniu a vypadávaniu horniny. V banských dielach nebezpečných zosuvom hornín sa musia tieto priestory založiť.

(2) V plynujúcich baniach a v uhoľných baniach v slojoch náchylných na samovznietenie sa musia voľné priestory za výstužou vyplniť hlušinou alebo iným vhodným materiálom (§ 181).

(3) V pevných a súdržných horninách, okrem miest ohrozených zvýšenými horskými tlakmi a na uhoľných baniach aj okrem miest križovania alebo odbočovania banských diel, môžu sa banské diela raziť a ponechať bez výstuže, ak v nich nehrozí nebezpečenstvo pádu hornín.

(1) Razenie raziacim alebo tunelovacím strojom alebo štítom (ďalej len „raziace zariadenie“) sa môže začať po kolaudácii pracoviska a odstránení závad, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky. Klaudačnú komisiu menuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. O výsledku kolaudácie sa musí urobiť záznam.

(2) Raziace zariadenie sa môže uviesť do chodu až po odchode všetkých pracovníkov z dosahu rozpojovacieho orgánu.

(3) Pri posune raziaceho zariadenia o ďalší pracovný krok sa nesmú v dosahu pohybujúceho sa zariadenia vykonávať práce, ktoré bezprostredne nesúvisia s touto činnosťou. Po každom takomto posune je predák povinný skontrolovať stav pracoviska.

(4) V priestore, kde sa osadzujú diely výstuže ukladačom, nesmú sa vykonávať práce, ktoré bezprostredne nesúvisia s touto činnosťou.

(5) Do priestoru pred rozpojovací orgán raziaceho zariadenia môžu vstupovať pracovníci len za účelom výmeny rezných nástrojov, údržby zariadenia alebo prehliadky čelby. Pred vstupom do tohto priestoru sa musia prehliadnuť nezaistené časti banského diela z hľadiska nebezpečenstva pádu horniny a prekontrolovať banské ovzdušie z hľadiska možného výskytu škodlivín v priestore čelby. Raziace zariadenie musí byť v kľude a zabezpečené proti uvedeniu do chodu.

(6) Pod pracovnými plošinami raziaceho zariadenia sa môžu pracovníci zdržiavať, len ak je zamedzené pádu horniny alebo predmetov z plošín.

(1) Pri spustení pretláčacieho zariadenia sa môže v blízkosti hydraulických častí stroja zdržiavať len pracovník, ktorý stroj ovláda. Pri posune môže byť na čelbe len pracovník, ktorý dáva návestia obsluhe pretláčacieho zariadenia.

(2) Pri posune sa nesmú v rúre a vo vstupnej jame vykonávať iné práce.

(3) Ručné ťaženie horniny na čelbe pretláčanej rúry je dovolené len pri priemere rúry väčšom ako 0,8 m. Pri použití rúry s priemerom menším ako 1 m musí byť pracovník na čelbe zaisťovaný z vonku ďalším pracovníkom a pripútaný na zabezpečovacie lano.

(1) Pred vstupom na čelbu razeného komína sa musí prekontrolovať banské ovzdušie v rozsahu určenom organizáciou.

(2) Pri práci v komíne sa musia pracovníci a pracovné náradie zabezpečiť proti pádu do hĺbky.

(3) V komíne bez samostatného lezného oddelenia sa musí zabezpečiť dorozumenie medzi pracovníkmi na päte a čelbe komína. Vstup do komína bez predchádzajúceho dorozumenia je zakázaný. Počas chôdze alebo jazdy v komíne sa nesmie v ňom vykonávať žiadna práca.

(4) V ťažnom oddelení razeného komína sa musí ponechať rúbanina v množstve potrebnom na bezpečný prístup a prácu na čelbe komína. Technologický postup určí podmienky na bezpečné vypúšťanie rúbaniny.

(5) Ak sa pracuje súčasne v rôznych úrovniach komína, musia sa v technologickom postupe určiť opatrenia na ochranu pracovníkov.

(6) Spodné ústie komína sa musí zabezpečiť tak, aby pracovníci v prístupovej chodbe neboli ohrození pádom horniny alebo predmetov z komína.

(1) Raziaca plošina sa môže prevádzkovať, len ak je vybavená zariadením zabezpečujúcim náhradnú dopravu pracovníkov.

(2) Pred začatím práce z plošiny sa musí raziaca plošina stabilizovať rozopretím do bokov banského diela.

(3) V technologickom postupe sa musia určiť lehoty a spôsob kontrol súdržnosti hornín razeného banského diela a stavu ukotvenia dráhy raziacej plošiny.

(4) Materiál dopravovaný raziacou plošinou sa musí uložiť a upevniť tak, aby neohrozoval pracovníkov a umožňoval výstup na pracovnú plošinu.

(5) Výstroj razeného banského diela sa musí zabudovať najneskoršie pri demontáži dráhy raziacej plošiny.

(6) Pre prevádzku raziacej plošiny platí aj osobitný predpis.²¹)

(1) Ústie šachtice sa musí zabezpečiť vhodným spôsobom (ohradením, prahom, zábradlím, priečnymi tyčami a pod.) proti pádu osôb a predmetov do šachtice. Ak sa v šachtici nepracuje, musí sa jej ústie bezpečne zakryť.

(2) Vyťažená zemina, prípadne hornina, náradie a iné predmety sa musia ukladať v takej vzdialenosti od ústia šachtice a takým spôsobom, aby sa vylúčil ich pád do šachtice, ako aj nepriaznivé tlakové prejavy uskladnených hmôt na šachticu.

(3) Ak je ústie šachtice na naklonenom povrchu, musí sa na vyššej strane vyhĺbiť priekopa tak, aby zrážková voda nestekala do šachtice a nerozmáčala jej okolie.

(4) Ak je šachtica hlbšia ako 5 m, musí byť vo výške 2 až 4 m nad jej dnom ochranná povala.

(5) Šachtica do hĺbky 15 m sa musí vybaviť pevným rebríkom. Šachtica hlbšia ako 15 m sa musí vybaviť samostatným lezným oddelením s odpočívadlami, ktorých zvislá vzdialenosť nesmie byť väčšia ako 5 m. Lezné oddelenie sa môže nahradiť zvislým rebríkom s ochranným košom. Vzdialenosť päty rebríka lezného oddelenia od výstuže a výstroja šachtice musí byť najmenej 0,3 m.

(6) Na núdzový výstup zo šachtice musí byť pripravené záchranné lano alebo záchranný rebrík bezpečne ukotvený na povrchu.

(7) Šachtica hlbšia ako 15 m sa musí vybaviť návestným zariadením.

(8) Ak sa používa na ťažbu v šachtici jednočinný ručný vrátok, musí mať rohatku so západkou alebo samosvorný prevod a brzdu. Ak nie je ručný vrátok vybavený odľahčovacou brzdou, musia ho obsluhovať dvaja pracovníci.

(9) Pred zostupom pracovníkov sa musí šachtica vyvetrať a overiť nezávadnosť ovzdušia v nej.

(10) Dno šachtice, ak sa v nej pracuje, sa musí osvetliť tak, aby bolo dobre viditeľné z ústia šachtice.

(11) Pri práci v šachtici musí byť na ohlbni stále prítomný najmenej jeden pracovník.

(12) Zo šachtice sa môžu raziť banské diela do vzdialenosti 50 m.

(13) Nepoužívané šachtice a banské diela z nich vyrazené sa musia bezodkladne zlikvidovať.

(1) Pre hĺbenie, razenie, vystužovanie a vystrojovanie jamy, slepej jamy a šibíka (ďalej len „jama“) vrátane nárazísk sa musí vypracovať projekt podľa osobitných predpisov.²¹)^,22)

(2) Úsek jamy medzi jej dnom a stálou výstužou sa musí zaisťovať dočasnou výstužou. V pevných horninách sa môže od dočasnej výstuže upustiť, a to za podmienok určených technologickým postupom.

(3) Pracovníci na dne jamy musia byť chránení proti pádu predmetov ochrannou povalou zhotovenou podľa osobitného predpisu.²¹)

(4) Ak sa prehlbuje jama pri súčasnej ťažbe z obzorov nad hĺbením, musí byť na ochranu pracovníkov v jame pod najnižším obzorom zriadená bezpečnostná (ochranná) povala alebo ponechaná prírodná horninová celina (celík).²¹) Spôsob ochrany pracovníkov musí riešiť projekt.

(5) Ochranná povala alebo prírodná horninová celina sa môže odstrániť až po úplnom vyhĺbení alebo prehĺbení jamy a vyrazení náraziska do vzdialenosti určenej projektom.

(6) Postup a bezpečnostné opatrenia pri odstraňovaní ochrannej povaly alebo prírodnej horninovej celiny určí technologický postup.

(7) Po odstránení ochrannej povaly alebo prírodnej horninovej celiny sa nesmie jama vystrojovať vtedy, keď sa v nej ťaží.

(8) Ak sa používa na prehlbovanie ťažné zariadenie jamy, nesmie sa počas prác v jame používať ťažné zariadenie na iné účely. Pri tomto spôsobe prehlbovania sa musia v čase, keď sú pracovníci v jame, uzamknúť na všetkých obzoroch dvierka na ťažnom oddelení jamy, zamedziť prístup k jame nepovolaným osobám a zabrániť pádu predmetov do jamy.

(9) Zariadenia pri hĺbení jám sa musia prevádzkovať podľa osobitného predpisu.²¹)

(1) Zmrazené dno hĺbenej jamy sa musí kontrolovať predvrtom na vzdialenosť určenú technologickým postupom. Výsledky predvŕtavania sa musia vyhodnocovať a na ich základe určiť bezpečnostné opatrenia proti prievalu nezmrazených hornín.

(2) Pri presakovaní vody sa musí postupovať ako pri ohrození (§ 17 ods. 1).

(3) Steny hĺbenej jamy a zariadenie v jame sa musia zbavovať ľadových cencúľov. Na začiatku smeny a podľa potreby aj počas nej sa musí kontrolovať, či návestné zariadenie nie je vyradené z prevádzky pre námrazu.

(4) Ťažný okov sa nesmie po skončení smeny ponechať na dne jamy.

(1) Styk predvrtu alebo predrážky s dnom jamy sa musí zabezpečiť proti pádu pracovníkov do hĺbky. Ak to nie je z technologických dôvodov prechodne možné, musia sa pracovníci pripútať ochranným pásom alebo ochranným postrojom s tlmičom energie pádu pripojeným na lano a práce sa musia vykonávať pod stálym dozorom.

(2) Spôsob zaistenia bezpečnosti pracovníkov pri odťažovaní zo spodného ústia predvrtu alebo predrážky určí technologický postup.

(3) Pri upchaní predvrtu alebo predrážky je organizácia povinná určiť spôsob uvoľnenia a odťaženia horniny. Tieto práce sa musia vykonávať ako práce spojené so zvýšeným nebezpečenstvom.

(1) Sloje sa musia dobývať za sebou zhora dole.

(2) Podrúbanie uhoľného sloja je prípustné len na odplynenie veľmi plynonosného nadložného sloja alebo na uvoľnenie napätia v nadložnom sloji s nebezpečenstvom banských otrasov alebo s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov. Pri podrúbaní na zával musí byť vzdialenosť medzi podrúbaným a podrúbavajúcim slojom taká, aby sa dosiahli uvedené účinky a nedošlo k znemožneniu vydobytia podrúbavaného sloja.

(3) V hrubých slojoch a v slojoch tesne zoskupených, oddelených od seba tenkým preplástkom, môže sa lavica alebo sloj podrúbať len raz. Pri dobývaní hrubého sloja v laviciach môže sa vrchná lavica podrúbať len porubom s plnou základkou.

(4) Odseky 1 a 2 platia primerane aj pre ložiská iného typu.

(1) Ak to technológia dobývania vyžaduje, musí sa výstuž budovať ihneď, keď je pre ňu miesto. Pri dobývaní sa musí zvoliť taký postup, aby novootvorený priestor bol čo najskôr zabezpečený výstužou. Kde to stropné pomery vyžadujú, musí sa ihneď po otvorení nového priestoru budovať dočasná výstuž.

(2) Spôsob a druh zabezpečovania výstužou sa musí voliť tak, aby sa nemusela dočasná výstuž, okrem mechanizovanej výstuže, prestavovať pri jednotlivých fázach dobývania.

(3) Zabezpečenie dočasnou výstužou sa musí dokončiť najneskoršie pred začatím ďalšieho dobývania.

(1) Technologický postup pre dobývanie musí určiť

(2) Technologický postup pre dobývanie polostrmých a strmých uhoľných slojov musí ďalej určiť

(3) Technologický postup pre dobývanie lúhovaním musí určiť

(1) Stenový porub sa musí zabezpečiť výstužou, ktorá zodpovedá bansko-technickým podmienkam dobývania. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže určiť viac druhov výstuže v porube, z ktorých každá sa musí zabudovať po úsekoch. Zmiešanú výstuž môže určiť, ak je zabezpečená jej spoľahlivá únosnosť a nezhoršia sa tým stropné pomer v porube.

(2) Na vybavovanie a likvidáciu stenových porubov mechanizovanou výstužou sa musí vypracovať samostatný technologický postup.

(3) V porube na riadený zával alebo čiastočnú základku sa musí na riadenie závalu vytvoriť priama zálomová hrana. Pri dobývaní s nadstropom a medzistropom sa musí vytvoriť priama zálomová hrana v časti porubu, ktorá sa zavaľuje.

(1) Pri dobývaní hrubých slojov a ložísk stenovaním v laviciach sa musí pre dobývanie spodnej lavice zabezpečiť dostatočný súdržný strop, a to buď spevnenou základkou, spevneným závalom, alebo umelým stropom.

(2) Poruby v spodnej lavici sa môžu viesť pod umelým stropom len pri úplnom závale alebo úplnej základke v hornej lavici.

(3) Pri združenom dobývaní dvoch a viacerých lavíc musí sa vzájomný rozostup združených porubov v spoločných chodbách určiť tak, aby nedošlo k ich vzájomnému nepriaznivému ovplyvneniu. Pri určení vzájomného rozostupu sa musí prihliadnuť aj na zabezpečovanie riadneho stavu a údržby priľahlých banských diel a vetrania.

(4) Dobývacia metóda, pri ktorej je časť sloja vypúšťaná súčasne s dobývaním spodnej lavice a pred zavaľovaním odťažovaná (stenovanie s nadstropom, medzistropom a pod.), môže sa použiť len tam, kde povaha nadložia sloja, tektonická porušenosť alebo opustené banské diela, prípadne iné závažné dôvody nedovoľujú bezpečné použitie iných spôsobov dobývania. Touto dobývacou metódou sa môže dobývať uhoľný sloj alebo jeho časť do hrúbky 7 m.

(5) V nadstropovom alebo medzistropovom priestore môžu súčasne pracovať najviac dvaja pracovníci, z toho aspoň jeden s najmenej ročnou praxou pri takýchto prácach. V tomto priestore môžu pracovať len pod stálym dozorom vykonávaným zo zabezpečeného priestoru. Podmienky vstupu do nadstropového a medzistropového priestoru určí technologický postup.

(6) Vyuhľovanie nadstropu a medzistropu sa môže začať len v miestach, proti ktorým je čelný pilier zabezpečený. Dĺžku, počet súčasne vyuhľovaných úsekov nadstropu alebo medzistropu a ich vzájomnú najmenšiu vzdialenosť určí technologický postup.

(7) Ak nie je hrúbka nadstropovej vrstvy známa, musí sa overovať vrtmi, ktorých rozmiestnenie určí technologický postup.

(1) Pri dobývaní polostrmých a strmých slojov a ložísk stenovaním sa musia vykonať také opatrenia, aby sa pracovníci nemohli pri práci vzájomne ohrozovať a aby boli chránení proti pádu predmetov alebo horniny.

(2) Výstuž sa musí budovať dôkladne a vzájomne viazať a upínať takým spôsobom, aby sa zabránilo nebezpečenstvu zosuvu sprievodných hornín, najmä nad spodnou chodbou. Pri hrúbke sloja väčšej ako 2 m sa musí strop smernej zátinky zabezpečovať polygónovou výstužou.

(3) Výstuž chodby nad porubom sa musí zabezpečiť proti uvoľneniu ešte pred jej podrúbaním. Výstuž chodby pod porubom sa musí riadne rozoprieť o sprievodné horniny.

(4) Ak sa nemôže používať na bezpečnú chôdzu základkový svah alebo výstuž porubu, musia sa po celej dĺžke porubu položiť banské rebríky zabezpečené proti zošmyknutiu.

(5) Odseky 1 až 4 platia obdobne aj pre iné dobývacie metódy používané pri dobývaní polostrmých a strmých slojov a ložísk.

(1) Ústie komory musí mať výstuž zodpovedajúcu výške a tlakovým pomerom komory. Strop ústia sa musí dôkladne zapažiť.

(2) Osádku komory musia tvoriť najmenej dvaja pracovníci, z toho aspoň jeden s najmenej trojročnou praxou pri komorovaní. V komore môžu pracovať len nevyhnutne potrebný čas, a to len pod stálym dozorom vykonávaným z ústia komory. Komora a jej ústie sa musí riadne osvetliť.

(3) Hrúbka ochranného stropu musí zodpovedať povahe a štruktúre dobývaného sloja. Ak hrúbka nie je známa, musí sa overovať vrtmi, ktorých rozmiestnenie určí technologický postup.

(4) Ak sa v dobývanej lavici predpokladá výskyt starých alebo opustených banských diel, musí sa ich poloha zisťovať predvrtávaním.

(5) Komory sa musia zakladať tak, aby staré alebo opustené banské diela v hrúbke dobývanej lavice neboli zásadne v prvej polovici komory alebo medzi dvoma komorami. Ak je v nevyhnutných prípadoch potrebné založiť komoru tak, že staré alebo opustené banské dielo bude v prvej polovici komory, nesmie byť pilier nad ústím komory narušený starým alebo opusteným banským dielom.

(6) Po vyrúbaní sa musí komora zavaliť. Ak sa nepodarí vyvolať zával, môže sa na tej istej porubovej chodbe založiť nová komora len so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka pri súčasnom určení vhodných bezpečnostných opatrení. Nezavalená komora sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.¹⁵)

(1) Piliere sa musia dobývať po častiach od starín tak, aby nedošlo k ich predčasnému zavaleniu. Za tým účelom sa musí zabezpečiť vlastné pracovisko vhodnou výstužou a priľahlé chodby chrániť proti starinám klietkami.

(2) Dobývka sa musí zabudovať až po stariny. Pri dobývanej mocnosti nad 4 m sa musí výstuž križovatiek a banských diel v najbližšom okolí dobývky zosilniť.

(3) Trhacie práce sa môžu vykonávať takým spôsobom, aby nebola porušená stabilita križovatky a rozrušený pilier v jej okolí.

(4) Vstupovať do vydobytých priestorov možno výnimočne pri stavaní signálnych stojok.

(1) Rozmery pilierov a vydobytých priestorov sa musia určiť podľa geotechnických vlastností ložiska. Najmenšia dovolená šírka pilierov sa musí dodržať rovnomerne po celej ich dĺžke i výške.

(2) Pri dobývaní na viacerých obzoroch sa musia medzikomorové piliere situovať pod sebou.

(3) Pri súčasnom dobývaní na dvoch obzoroch sa môže dobývanie na nizšom obzore začať až po likvidácii určených pilierov v dosahu zálomového uhla dobývky.

(4) Ak technológia dobývania vyžaduje vstup pracovníkov do otvoreného vydobytého priestoru, určí podmienky vstupu technologický postup.

(1) Pracovná výška v dobývke sa musí určiť podľa geotechnických vlastností ložiska a sprievodných hornín.

(2) Pri dobývaní s ponechaním pilierov pri hraničných komínoch musia byť východy z dobývky na úrovni odpočívadiel v týchto komínoch.

(3) Ak sa nezabránilo vzniku nebezpečnej klenby pri vypúšťaní rúbaniny inak, musí sa zriadiť dostatočný počet výpustí s vhodnými rozmermi a zabezpečiť rovnomerné vypúšťanie rúbaniny.

(4) Počas vypúšťania rúbaniny sa nesmú pracovníci zdržiavať v dobývke a musí sa zabezpečiť kontrola a evidencia množstva vypúšťanej rúbaniny z jednotlivých výpustných miest. Pri podozrení na vznik klenby sa musia vykonať opatrenia, ktoré technologický postup určuje pre prípad vzniku klenby.

(5) Technologický postup určí opatrenia na zabránenie prepadnutiu pracovníkov a ich zasypaniu rúbaninou.

(1) Pracovná výška v dobývke sa musí určiť podľa geotechnických vlastností ložiska a sprievodných hornín.

(2) Ak základka nezabezpečuje dostatočné podopretie bokov dobývky, musí sa pracovný priestor zabezpečiť vhodnou výstužou.

(3) Určené piliere v dobývke sa nesmú dobývaním porušiť.

(1) Pri dobývaní ložiska luhovaním, ktoré bolo pripravené na luhovanie inými banskými prácami, musí sa zabrániť prenikaniu luhovacieho roztoku do používaných banských diel.

(2) Pri dobývaní soľných ložísk sa musia sledovať poklesy povrchu a vykonávať pravidelné merania vylúženého priestoru v každom luhovacom vrte v lehotách určených organizáciou.

(3) Pri luhovaní sa musí zabrániť úniku luhovacieho roztoku mimo luhovacieho priestoru.

(5) Pri strojnom plienení musí byť spoľahlivé samostatné návestné zariadenie. Význam návestí musí byť jednotný pre celú baňu. Musí sa vylúčiť zámena s inými návestiami.

(3) Iné práce sa pri plienení môžu vykonávať len vtedy, ak nie je ohrozená bezpečnosť pracovníkov.

(8) Plienenie výstuže porubu za zálomovou hranou sa môže začať až po zabezpečení novootvoreného priestoru pri pilieri a vytvorení novej zálomovej hrany. V porube sa musí dodržať hustota výstuže a rovnomernosť jej rozmiestnenia.

(7) Ak sa oneskoruje zával na vzdialenosť väčšiu ako určuje technologický postup, musí sa zával vyvolať umele. Ak sa nepodarí zával vyvolať, môže sa pokračovať v dobývaní až po upravení technologického postupu a vykonaní vhodných bezpečnostných opatrení na zaistenie bezpečnosti pracovníkov.

(6) V porube na riadený zával v sloji hrubšom ako 0,6 m sa musí výstuž za klietkami alebo plotom vyplieniť ešte pred dobývaním ďalšieho pokosu. Ak sa zával alebo spojenie stropu s počvou za zálomovou hranou oneskoruje viac ako určuje technologický postup, musí sa výstuž plieniť aj pri dobývaní sloja s hrúbkou menšou ako 0,6 m.

(4) Pri úklone banského diela nad 20° sa môže výstuž plieniť len zdola hore.

(1) Plienenie výstuže porubov môžu vykonávať len určení pracovníci s najmenej šesťmesačnou praxou pri dobývaní. Pri plienení sú plieniči povinní zdržiavať sa len v zabezpečenom priestore a musia mať zabezpečenú ústupovú cestu.

(2) Predák plieničov výstuže porubov musí mať kvalifikáciu predáka pre vedenie banských diel a najmenej šesťmesačnú prax v plienení.

(2) Zakladanie vyrúbaného priestoru musí postupovať bezprostredne za dobývaním, ak dobývacia metóda neurčuje inak. Vzdialenosť základky od piliera musí zodpovedať stropným pomerom. Zakladaný priestor sa musí pri plnej základke úplne vyplniť základkovým materiálom.

(5) Pri použití čiastočnej základky musí spôsob stavby rebier a ich vzájomné vzdialenosti zodpovedať jej účelu a stavu nadložia.

(4) Čiastočná základka vrátane rebier na ochranu chodieb sa môže používať len tam, kde pri jej použití nedôjde k sťaženiu alebo znemožneniu vydobytia podložných slojov.

(3) Zakladaný priestor sa musí bezpečne oddeliť od ostatného pracovného priestoru tak, aby pracovníci v ňom neboli ohrození.

(1) Ak to vyžaduje ochrana povrchu, výhradného ložiska alebo banských diel alebo ak hrozí nebezpečenstvo, najmä zosuv sprievodných hornín alebo prieťah banských vetrov, musia sa vyrúbané priestory zakladať. Spôsob a mieru zakladania, druh základky, vyhotovenie a kontrolu zariadenia na dopravu základky a manipuláciu s ním určí technologický postup.

(1) Všetky používané banské diela sa musia udržiavať v bezpečnom stave.

(2) Do banských diel alebo ich častí, ktorých stav ohrozuje bezpečnosť pracovníkov, je zakázané vstupovať okrem vstupu za účelom odstránenia nebezpečného stavu.

(3) Banské diela alebo ich časti, do ktorých je pre ich nebezpečný stav zakázané vstupovať, musia sa okrem nepracovných priestorov porubov a dobývok označiť zákazom vstupu alebo zneprístupniť.

(4) Zmáhacie práce sa musia vykonávať podľa technologického postupu alebo pod stálym dozorom.

(5) Pracovníci určení na údržbu banských diel, v ktorých sú elektrické zariadenia, musia sa poučiť o spôsobe ochrany elektrického zariadenia vrátane káblov pred poškodením.

(1) Ak spôsob likvidácie pilierov a vyrúbaných nezavalených priestorov a iných banských diel nie je súčasťou dobývacej metódy, musí ho určiť technologický postup alebo projekt.

(2) Pre likvidáciu banských diel plienením platí aj § 69.

(3) Pri likvidácii dlhých banských diel súvisiacich s porubmi v plynujúcej bani II. triedy nebezpečenstva (§ 79) sa musí miesto plienenia pokropiť po celom obvode. Pri strojnom plienení oceľovej výstuže musí sa miesto plienenia skrápať. V okolí miesta plienenia sa musí nepretržite merať koncentrácia metánu v banskom ovzduší.

(4) Pri likvidácii zvislých banských diel a na uhoľnej bani aj banských diel s úklonom nad 30° je zakázané plieniť výstuž.

(5) Ak sa predpokladá neskoršie povrchové dobývanie ložiska, musí sa vykonať likvidácia banských diel s ohľadom na následné povrchové dobývanie.

(6) Projekt likvidácie rozsiahlych nezavalených priestorov musí riešiť bezpečnosť práce a prevádzky najmä s ohľadom na účinky predpokladanej tlakovej vlny, seizmické účinky a prejavy závalu na povrchu.

(7) Spôsob likvidácie banských diel sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.

(1) Bane sa z hľadiska nebezpečenstva banských otrasov delia na 2 kategórie:

(2) Baňu do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov zaradí obvodný banský úrad. Do tejto kategórie môže zaradiť aj časť bane. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie. Nezaradené bane sa považujú za bane bez nebezpečenstva banských otrasov.

(3) Ak zistí organizácia skutočnosti odôvodňujúce zaradenie bane do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov, je povinná ich oznámiť obvodnému banskému úradu.

(1) V bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí otvárka, príprava a dobývanie ložiska riešiť v čo najširšom rozsahu a nadväznosti na dobývanie ložiska v nadloží a podloží.

(2) Banské diela sa musia projektovať a viesť tak, aby boli dodržané zásady protiotrasového boja, predpoklady pre vznik banských otrasov boli čo najmenšie a neznemožnilo sa použitie účinných metód prognózy banských otrasov a uplatnenie aktívnych a pasívnych prostriedkov proti nim.

(1) Na bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí viesť kniha banských otrasov.

(2) Miesto a dátum banského otrasu sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.

(1) Odval sa zriaďuje v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou podľa osobitných predpisov.¹⁹)^,22)

(2) Odval určený na ukladanie hmôt náchylných na samovznietenie alebo z ktorého môžu vychádzať plynné škodliviny musí byť dostatočne vzdialený od ústia vťažného banského diela, najmenej však 60 m v prevládajúcom smere vetrov.

(3) Odval sa nesmie zriadiť na výchoze uhoľného sloja alebo na vrstve horľavého nerastu, ak nie je nad ňou vrstva nehorľavých hornín najmenej 10 m hrubá.

(1) Pre prevádzku odvalu sa musí vypracovať technologický postup, ktorý určí bezpečnostné opatrenia na ukladanie a odber hmôt, spôsob zneškodňovania prachu, zabezpečenie strojov a zariadení a podľa potreby aj meranie teplôt a koncentrácie plynných škodlivín, chladenie alebo hasenie horiaceho odvalu.

(2) Na odval sa môžu ukladať alebo z neho odoberať hmoty tak, aby sa tým nevytvárali podmienky na samovznietenie a šírenie požiaru a nebola narušená stabilita odvalu.

(3) Na odvale s horľavými hmotami sa nesmie zakladať oheň, ani sypať žeravý popol alebo troska.

(4) Odval vrátane jeho neprevádzkovaných častí sa musí kontrolovať najmenej raz mesačne.

(5) Prístupové cesty na odval sa musia označiť bezpečnostnými tabuľkami so zákazom vstupu nepovolaných osôb.

(6) Pri ukladaní a odbere hmôt z horiaceho odvalu sa musí v ovzduší na pracoviskách odvalu zisťovať prítomnosť kysličníkov uhoľnatého a síričitého a sírovodíka. Miesta s predpokladaným a zisteným výskytom plynných škodlivín sa musia označiť tabuľkami.

(1) V bani sa musia používať vhodné a dostupné technické prostriedky a opatrenia na to, aby sa čo najviac obmedzil vznik uhoľného prachu a jeho prenikanie do iných banských diel.

(2) Jama, v ktorej je skipové zariadenie na dopravu uhlia, nesmie sa používať ako vťažná.

(3) V používaných banských dielach, okrem vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musí sa uhoľný prach pravidelne odstraňovať, a to i vtedy, keď pre svoju vlhkosť stratil schopnosť rozvírenia. Lehoty na odstraňovanie uhoľného prachu určí organizácia podľa intenzity vývinu prachu.

(4) V banských dielach používaných na chôdzu a dopravu sa musí bežne odstraňovať spadnuté uhlie.

(1) Používané banské diela, okrem jám, komínov, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musia sa po celom obvode a po celej dĺžke poprašovať inertným prachom, ak sa nepoužíva iný povolený spôsob zneškodňovania.³⁰)

(2) Poprašovať sa musí tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 20 %. V banských dielach, kde je vo vetracom prúde povolená zvýšená koncentrácia metánu nad 1 %, musí sa poprašovať tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 15 %. Poprašovanie sa musí ihneď obnoviť, ak prachová zmes podľa rozboru vzorky zmesi obsahuje väčší podiel horľavých látok, ako je ustanovené, alebo pri zistení, že na poprášených miestach sa usadila viditeľná súvislá vrstva uhoľného prachu.

(3) Ak poprašovaním banských diel nie je možné udržať obsah horľavých látok v zmesi v hodnotách uvedených v odseku 2, musí sa uhoľný prach účinne zneškodňovať iným spôsobom. Keď ani tak nemožno dosiahnuť účinné zneškodnenie uhoľného prachu, musí sa vhodnými technickými prostriedkami zabrániť jeho prenikaniu do iných banských diel. Tieto priestory sa musia od ostatných banských diel izolovať protivýbuchovými uzáverami.

(4) Určené miesta, ktoré sú stále a po celej ploche tak vlhké, že prach na nich usadený sa nedá rozvíriť, a miesta bez uhoľného prachu sa nemusia poprašovať.

(5) Pracovníci sú povinní pri poprašovaní používať protiprachové respirátory. Poprašovaním nesmie byť nikto zdravotne ohrozovaný.

(1) Zmes inertného a uhoľného prachu v banských dielach sa musí pravidelne skúšať na obsah horľavých látok tak, aby sa mohlo včas obnoviť poprášenie. Miesta a lehoty pre odber vzoriek prachovej zmesi určí organizácia podľa intenzity usadzovania uhoľného prachu. Musí pri tom prihliadnuť aj na umiestnenie elektrických zariadení a na to, aby vzorky neboli ovplyvnené vodou použitou pri skrápaní a pod. Vzorky sa musia odoberať najmenej

(2) Odbery vzoriek inertného prachu a zmesi inertného a uhoľného prachu a ich rozbory sa musia vykonávať podľa osobitného predpisu.³¹)

(1) Organizácia je povinná mať zásobu inertného prachu určeného na poprašovanie a pre prachové protivýbuchové uzávery najmenej na jeden týždeň.

(2) Inertný prach sa musí na povrchu uskladniť v suchých uzavretých priestoroch. V bani sa musí uložiť na vhodných suchých miestach v blízkosti miest použitia. Miesta a množstvo uloženého inertného prachu určí organizácia.

(1) Na poprašovanie banských diel a na stavbu prachových protivýbuchových uzáver sa musia používať vápencové prachy schválené skúšobňou určenou Slovenským banským úradom, ktoré nesmú obsahovať voľný SiO₂ v množstve nad 3 % a ani iné fibroplastické alebo toxické látky a ktoré si aj v bani zachovajú rozvíriteľnosť a schopnosť udržať sa po dlhší čas vo vznose.

(2) Iné inertné prachy sa môžu používať len so súhlasom Slovenského banského úradu.

(3) Organizácia je povinná sa pri každej zásielke presvedčiť, či dodaný inertný prach zodpovedá schválenému druhu. Pri každej zásielke je povinná vyžiadať osvedčenie výrobcu o kvalite prachu.

(1) Zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním vodou, prípadne vodou s prídavkom zmáčadla je dovolené tam, kde je tento spôsob, najmä z hľadiska tepelne vlhkostných podmienok, účinný. Pre zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním sa môže použiť len voda z banského požiarneho vodovodu.³²)

(2) Usadený uhoľný prach sa musí zmáčať po celom obvode a po celej dĺžke používaných banských diel okrem jám, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok v takej miere, aby nemohlo nastať jeho rozvírenie. Organizácia určí lehoty zmáčania uhoľného prachu v jednotlivých banských dielach.

(3) Pri zmáčaní sa musí dbať, aby neboli zmáčané elektrické zariadenia. Vhodnými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.

(4) Iné spôsoby zneškodňovania uhoľného prachu povoľuje Slovenský banský úrad.

(1) O spôsobe zneškodňovania uhoľného prachu rozhodne vedúci organizácie po predbežnom súhlase obvodného banského úradu.

(2) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj zneškodňovanie uhoľného prachu.

(3) Organizácia určí pracovníkov zodpovedných za zneškodňovanie uhoľného prachu a vymedzí zodpovednosť medzi predákmi a pracovníkmi určenými na zneškodňovanie uhoľného prachu.

(4) Pracovníkom sa musia vymedziť úseky banských diel tak, aby mohli vykonávať zneškodňovanie uhoľného prachu v ustanovenej miere.

(1) Prachové protivýbuchové uzávery sa stavajú ako sústredené uzávery.

(2) Konštrukcia priehrad prachovej protivýbuchovej uzávery musí zabezpečovať ich ľahké prevrhnutie v prípade výbuchu.

(3) Množstvo inertného prachu uloženého na priehradách uzávery sa musí určiť tak, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 400 kg inertného prachu. Vzdialenosť medzi jednotlivými priehradami musí byť 1,5 až 2 m, výnimočne sa môže skrátiť až na 1 m. Celková dĺžka uzávery však nesmie byť kratšia ako 40 m.

(4) Prachové protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³³)

(1) Vodné protivýbuchové uzávery sa stavajú ako uzávery sústredené alebo delené.

(2) Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(3) Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

(4) Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

(5) Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

(6) Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m² priemerného prierezu banského diela.

(7) Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

(8) Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

(9) Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³⁴)

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

(2) Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

(3) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

(4) V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

(5) Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

(6) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

(1) Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

(2) Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

(3) Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

(4) Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

(5) Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

(6) Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m³ objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

(7) Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

(8) Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

(9) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

(2) Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

(3) Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

(4) Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

(5) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.

(1) Všetky miesta v podzemí, ako aj budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže sa na účely tejto vyhlášky považujú za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa za takéto miesta považujú aj priestory do 20 m od difúzoru hlavného ventilátora a od banského diela ústiaceho na povrch.

(2) V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je zakázané fajčiť a nosiť do týchto miest fajčiarske potreby a iné predmety, ktoré môžu spôsobiť požiar. Organizácia je povinná kontrolovať dodržiavanie tohto zákazu. Na povrchových objektoch uvedených v odseku 1 sa musí tento zákaz vyznačiť tabuľkami.

(3) Z miest so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom sa musia pravidelne odstraňovať nepotrebné horľavé látky.

(1) Použitie otvoreného ohňa v miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je dovolené len v nevyhnutne potrebných prípadoch a len tam, kde nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu nehrozí, a to len na písomný príkaz organizácie. Vzor písomného príkazu vydá ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.

(2) V písomnom príkaze podľa odseku 1 sa musí určiť pracovisko, miesto, druh a rozsah prác, prístroje a zariadenia, s ktorými sa bude pracovať a čas ich použitia a bezpečnostné opatrenia, najmä odstránenie horľavých látok alebo ich ochrana pred vznietením, kontrola zloženia ovzdušia, pohotovosť hasiacich prostriedkov a vykonávanie kontrol na ohrozených miestach pri práci a po jej skončení. Musí sa v ňom menovite určiť pracovník vykonávajúci stály dozor, pracovník obsluhujúci určené zariadenie a pracovník dozerajúci na pracovisko a jeho okolie v pracovných prestávkach a po skončení prác s otvoreným ohňom. Vydané príkazy sa musia evidovať.

(3) Pred začatím prác s otvoreným ohňom je pracovník určený na vykonávanie stáleho dozoru povinný skontrolovať splnenie bezpečnostných opatrení určených v písomnom príkaze na použitie otvoreného ohňa.

(4) Cez pracovné prestávky je povinný dozerať na pracovisko a jeho okolie aspoň jeden určený a poučený pracovník. Po skončení práce je tento pracovník povinný sa presvedčiť prehliadkou pracoviska a jeho okolia o tom, že nikde nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Prehliadky pracoviska a jeho okolia po skončení práce s otvoreným ohňom je povinný určený pracovník vykonávať počas najmenej 8 hodín, a to nepretržite alebo v intervaloch nie dlhších ako jedna hodina. Spôsob, prípadne aj intervaly prehliadok určí podľa miery nebezpečenstva vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. Do poslednej opakovanej prehliadky musia na mieste použitia otvoreného ohňa zostať určené hasiace prostriedky. Výsledky prehliadok sa musia zaznamenávať do písomného príkazu alebo hlásiť do dispečingu alebo na určené miesto.

(5) Použitie otvoreného ohňa môže organizácia dovoliť len v miestach, kde za obvyklých podmienok vo vetraní koncentrácia metánu pri práci s otvoreným ohňom neprekročí 0,5 %.

(6) Na používanie otvoreného ohňa v podzemných prevádzkárňach zvlášť na to vybudovaných môže organizácia vydať trvalý príkaz na používanie otvoreného ohňa. Prevádzkárne sa musia vybaviť podľa osobitných predpisov,¹⁰) vždy sa však musí splniť požiadavka nehorľavej výstuže a kontinuálnej kontroly koncentrácie kysličníka uhoľnatého vo výdušnom vetracom prúde z prevádzkárne, na plynujúcich baniach aj koncentrácia metánu vo vťažných vetroch privádzaných do prevádzkárne. Výdušný vetrací prúd z tejto prevádzkárne sa nesmie použiť na ovetrávanie porubu, dobývky ani razeného banského diela.

(1) V bani sa môžu umiestňovať len hasiace zariadenia a hasiace prístroje,²⁹) ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

(2) Vecné prostriedky požiarnej ochrany (požiarna signalizácia, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a pod.) musia byť v stálej pohotovosti a najmenej raz za pol roka kontrolované. Nesmú sa používať na iné účely, ako na zdolávanie požiaru alebo na nácvik tejto činnosti. Použité prostriedky sa musia bezodkladne pripraviť na nové použitie alebo vymeniť. Banský požiarny vodovod sa môže používať aj na prívod technologickej vody a na účely ochrany bane proti výbuchu uhoľného prachu.

(3) Hasiace zariadenia a hasiace prístroje sa musia zabezpečiť proti zamrznutiu.

(1) V prevádzkárňach alebo pred vstupmi do nich, pri každom stacionárnom strojnom zariadení, okrem zariadení so vzduchovým pohonom, a v iných miestach s nebezpečenstvom vzniku požiaru musia sa umiestniť vhodné hasiace prostriedky. Na miestach vetraných priechodným vetracím prúdom sa musia hasiace prostriedky umiestniť na vťažnej strane.

(2) V banských dielach s pásovými dopravníkmi sa musia hasiace prostriedky umiestniť každých 50 m. Ak sa použije piesok alebo kamenný prach, musí sa umiestniť v prenosných obaloch v množstve najmenej 30 kg na jednom stanovisku.

(3) Na jednom stanovisku sa môže uložiť len jeden druh hasiacich prístrojov. Ak sa má použiť viacej druhov hasiacich prístrojov, musia sa uložiť oddelene vo vzdialenosti najmenej 5 m od seba.

(4) Hasiaci prístroj musí byť zablombovaný a musí mať typové označenie s návodom na použitie a záznam o kontrole.

(1) Na povrchu bane, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, musí byť na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod., povrchový požiarny sklad³⁶) na použitie týchto prostriedkov v podzemí.

(2) Na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod. musia byť v bani, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, podzemné požiarne sklady. Ich umiestnenie, vyhotovenie, vybavenie a spôsob skladovania určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(1) V uhoľnej bani sa musí zriadiť banský požiarny vodovod podľa osobitného predpisu.³²) Banský požiarny vodovod sa musí rozviesť vo všetkých používaných banských dielach a skladoch výbušnín okrem jám a komínov bez lezného oddelenia, vrtov, porubov, dobývok a prevádzkární.

(2) V ostatných baniach s ťažobnou činnosťou sa musí zabezpečiť možnosť odberu vody v množstve najmenej 400 l.min^-1 pri hydraulickom pretlaku za prietoku 0,25 MPa na náraziskách jednotlivých obzorov, pri ústiach jám, štôlní a úpadníc, v skladoch výbušnín a ďalej na miestach určených organizáciou po dohode s hlavnou banskou záchrannou stanicou.

(3) Banský požiarny vodovod musí byť okrem opravy trvale pod potrebným tlakom vody.

(4) Banský požiarny vodovod sa musí dať pohotove prepojiť s výtlačným potrubím hlavnej čerpacej stanice.

(1) V každej smene sa musí skontrolovať, či je banský požiarny vodovod pod tlakom.

(2) Stav potrubia banského požiarneho vodovodu vrátane hydrantov je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

(3) Objemový prietok vody a hydraulický pretlak za prietoku vody sa musí merať najmenej raz za pol roka. Meranie sa musí vykonať v každom samostatnom vetracom oddelení a v spojenom vetracom prúde, a to v najnepriaznivejšom mieste banského požiarneho vodovodu z hľadiska hydraulických odporov.

(4) Pri oprave banského požiarneho vodovodu je ten, kto má opravu vykonať, povinný ohlásiť začiatok, predpokladaný čas trvania a ukončenia práce do dispečingu alebo na iné určené miesto. Hlásenie sa musí zaznamenať.

(1) Banský požiarny vodovod uhoľnej bane sa musí napojiť na požiarnu nádrž so stálou zásobou vody. V ostatných baniach sa môže banský požiarny vodovod napojiť na iný zdroj vody, ktorý svojou výdatnosťou zabezpečí ustanovené množstvo vody. Zásoba vody vrátane prípadného minimálneho prítoku alebo operatívneho doplňovania musí byť taká, aby odber vody pri výdatnosti uvažovanej havarijným plánom bol možný najmenej 8 hodín. Vhodným technickým riešením sa musí umožniť odber vody aj pri zamrznutí hladiny nádrže alebo iného zdroja vody.

(2) Pre požiarnu nádrž sa musí zabezpečiť trvalý a potrebne výdatný zdroj vody.

(1) Výstuž a výstroj jám, štôlní a úpadníc ústiacich na povrch musí byť okrem sprievodníc nehorľavá. Obdobná požiadavka platí aj pre vrty a komíny, ak sú úvodnými banskými dielami, a pre slepé jamy a šibíky.

(2) Výstuž a výstroj nárazísk a vyústení ostatných banských diel do úvodných banských diel musí byť do vzdialenosti najmenej 10 m od miesta prieniku nehorľavá.

(3) Výstuž a výstroj úvodných banských diel a ich nárazísk sa musí najmenej raz za rok očistiť od horľavých látok.

(4) Ústia úvodných banských diel, ak nie sú uzavreté tesnými povalami, musia mať ľahko ovládateľné oceľové požiarne poklopy alebo dvere z nehorľavého materiálu. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na núdzové priechody a otepľovacie kanály. Ostatné otvory do týchto banských diel pre potrubie, káble a pod. sa musia nehorľavo utesniť. Ovládacie prvky hlavných uzatváracích ventilov alebo posúvačov na potrubí sa nesmú umiestniť pod úrovňou požiarnych poklopov ani za inými uzávermi úvodných banských diel. Na plynujúcej bani musia byť požiarne poklopy v takej hĺbke, aby po ich uzavretí nedošlo v prípade výbuchu k porušeniu ústia jamy; okrem toho sa musí zabezpečiť aj možnosť zvýšenia ich odolnosti proti výbuchu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na podzemné diela.

(5) Požiarne poklopy a dvere sa musia udržiavať v takom stave, aby sa dali rýchlo a tesne uzatvoriť.

(6) Požiarne poklopy a dvere je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka. Pritom je povinný overiť aj čas potrebný na ich uzatvorenie.

(7) Slepé jamy a šibíky musia vyúsťovať do odbočujúcich banských diel tak, aby v týchto banských dielach bolo možné postaviť podľa potreby aj 2 uzatváracie hrádze, prípadne priepusť. Vzdialenosť medzi odbočujúcim banským dielom a prekopom alebo iným banským dielom v mieste uzatváracej hrádze musí byť najmenej 8 m.

(1) Výstuž a výstroj zásobníkov uhlia v bani musí byť nehorľavá.

(2) Na zhlaví a pri vypúšťacom otvore zásobníka musia byť odbočky banského požiarneho vodovodu s hydrantmi.

(1) Budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže musia byť z nehorľavého materiálu a musia sa chrániť proti účinkom blesku.

(2) Objekty uvedené v odseku 1 sa musia nehorľavo oddeliť od všetkých priľahlých objektov, ktoré nie sú z nehorľavého materiálu.

(3) V budovách jám, štôlní a úpadníc alebo v ich bezprostrednej blízkosti sa nesmú skladovať horľavé hmoty. Za skladovanie sa nepovažuje uloženie takého množstva týchto hmôt, ktoré bude počas najbližšej smeny dopravené do podzemia.

(4) Sklady horľavých hmôt sa nesmú umiestniť bližšie ako 60 m od ústia vťažného banského diela.

(5) Ťažná veža sa musí najmenej raz za rok očistiť od nánosov mazadiel a usadeného horľavého prachu.

(6) Banský požiarny vodovod sa musí vyviesť tiež do strojovne ťažného stroja umiestnenej v ťažnej veži. Táto časť banského požiarneho vodovodu nemusí byť trvale pod tlakom, ak je zásobovanie vodou zabezpečené pripojením dostatočne výkonného čerpadla v pohotovosti alebo požiarnou cisternou.

(1) Pre prípad, že sa vťažné banské dielo ústiace na povrch uzatvorí požiarnymi poklopmi alebo dverami, musí sa zriadiť núdzový priechod z tohto banského diela na povrch, ak nie je iné banské dielo, ktoré by mohlo túto funkciu plniť.

(2) Núdzový priechod musí vyúsťovať do banského diela ústiaceho na povrch tak, aby bol prístupný z miesta pod požiarnymi poklopmi alebo za požiarnymi dverami. Na povrchu musí vyúsťovať do zvláštnej budovy z nehorľavého materiálu alebo najmenej 8 m od budov z nehorľavého materiálu alebo najmenej 12 m od ostatných budov.

(3) Núdzový priechod musí mať nehorľavú výstuž a musí zaisťovať bezpečný priechod pracovníkov a nevyhnutné vetranie bane. Nevyhnutné množstvo banských vetrov určí organizácia.

(4) Ak sa použije núdzový priechod na privádzanie ohrievaného vzduchu do banských diel ústiacich na povrch, musia sa vykonať opatrenia, ktoré zabránia pôsobeniu nadmernej teploty na pracovníkov a ich popáleniu o ohrievacie zariadenie.

(5) Núdzový priechod je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Uzavieracie zariadenie sacieho hrdla hlavného ventilátora sa musí udržiavať v takom stave, aby sa dalo rýchle a tesne uzavrieť.

(2) Uzavieracie zariadenie je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Pri hlavnom vťažnom banskom diele ústiacom na povrch, ak je okrem sprievodníc horľavo vystužené alebo vystrojené, musia sa vo všetkých banských dielach, ktoré do neho vyúsťujú, postaviť dymové dvere umiestnené čo najbližšie k tomuto banskému dielu.

(2) Dymové dvere sa musia dať po uzatvorení ľahko otvoriť z obidvoch strán. V dosahu dymových dverí nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by bránili ich rýchlemu uzatvoreniu.

(3) V blízkosti dymových dverí sa musí uložiť dostatočné množstvo ihneď použiteľného nehorľavého materiálu na ich utesnenie.

(4) Dymové dvere a tesniaci materiál je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Ak je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia byť z nehorľavého materiálu všetky prvky výstuže okrem rozpier a vložiek poddajnej tvárnicovej výstuže.

(2) Voľné priestory za výstužou v miestach, kde je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia sa vyplňovať nehorľavým materiálom alebo uhlím, ktoré nie je náchylné na samovznietenie, alebo uhlím v obaloch obmedzujúcich prístup vzduchu. Uhlím sa nesmú vyplňovať voľné priestory za výstužou úvodných banských diel.

(3) Drevené vložky poddajnej tvárnicovej výstuže sa musia napustiť tak, aby neboli ľahko zápaľné a nesmú v zriaďovanej výstuži tvoriť súvislé pásy. Medzery medzi susediacimi vložkami musia byť najmenej 0,3 m.

(2) Banské diela s dopravou pásovými dopravníkmi okrem banských diel uvedených v odseku 1 písm. b) musia mať

(1) Okrem banských diel uvedených v § 168 ods. 6, § 175, 176, 178 a § 224 ods. 10 musia byť vystužené nehorľavou výstužou banské diela

(4) Nehorľavá výstuž nemusí byť v porubových (ťa obných) základniach (§ 164 ods. 7) a v tých banských dielach a podzemných prevádzkárňach, ktoré sa môžu podľa § 44 ods. 3 ponechať bez výstuže.

(3) Podzemné prevádzkárne a všetky prístupy k nim do vzdialenosti 10 m musia mať nehorľavú výstuž.

(2) Podkladná konštrukcia pásového dopravníka musí byť z nehorľavého materiálu.

(5) Presypy pásových dopravníkov sa musia vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Prechody cez pásové dopravníky sa musia vyhotoviť tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

(4) Pásové dopravníky, ktoré nie sú vybavené zariadením na signalizáciu zvýšenej teploty pohonu a vratnej a výsypnej stanice, musia sa po zastavení dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene počas 2 hodín strážiť.

(3) Používané dopravníky sa musia prehliadnuť v každej polovici smeny, po zastavení pásového dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene. Pri prehliadke sa musí overiť, či nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Výsledok prehliadky s uvedením prehliadnutých dopravníko sa musí ohlásiť do dispečingu alebo na iné určené miesto.

(1) Dopravníky sa musia klásť a prevádzkovať tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

(9) Ak je doprava horľavých kvapalín do podzemia alebo na miesto skladovania alebo spotreby zabezpečovaná potrubím, je organizácia povinná na tento spôsob dopravy vydať prevádzkovú dokumentáciu, ktorá rieši okrem iného aj požiarnú ochranu a ochranu proti úniku horľavých kvapalín.

(8) Banské vozy a vozíky, v ktorých sa prepravujú nádoby s plynmi alebo horľavými kvapalinami, musia sa označiť a v súprave zaradiť vždy na konci; do dopravnej nádoby alebo na podstavník sa musia narážať ručne.

(7) Použité čistiace hmoty sa musia uzatvárať do nehorľavých nepriepustných nádob a najmenej raz za týždeň vyniesť z podzemia.

(6) Miesta s náhodne rozliatou alebo uniknutou horľavou kvapalinou alebo znečistené mazivami sa musia ihneď vyčistiť. Na likvidáciu rozliatych horľavých kvapalín musí byť na určených miestach v pohotovosti zásoba absorpčnej látky.

(5) Horľavá kvapalina sa nesmie vyčerpávať z uzavretej nádoby pretlakom stlačeného vzduchu ani nalievať z prepravnej nádoby do nádrže bez použitia lievika.

(4) Horľavé kvapaliny sa môžu prelievať alebo prečerpávať iba na miestach a za podmienok určených organizáciou. Pri tom sa musia dodržať bezpečnostné, hygienické a protipožiarne požiadavky.

(1) V podzemí sa okrem motorovej nafty môžu skladovať³⁷) len horľavé kvapaliny a tuhé mazivá s bodom vzplanutia vyšším ako 55 °C.

(10) O príjme a výdaji plynov, horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musí v sklade viesť evidencia.

(11) Zásobník horľavej kvapaliny, ktorý je súčasťou alebo príslušenstvom stacionárneho strojného zariadenia, sa musí chrániť proti pádu horniny alebo inému mechanickému poškodeniu. Musí mať havarijnú nádrž, ktorá je schopná pojať najväčšiu používanú náplň zásobníka zväčšenú o 15 %.

(3) Plyny, horľavé kvapaliny a tuhé mazivá sa môžu dopravovať a uskladňovať v mieste spotreby len v obaloch vyhovujúcich požiadavkám osobitných predpisov, a to len v celkovom množstve zodpovedajúcom spotrebe jednej smeny. Kovové tlakové nádoby na dopravu plynov nesmú zostať bez dozoru, ak nie je vhodným spôsobom zabránené ich zneužitiu.

(2) Manipulovať s plynmi, horľavými kvapalinami a tuhými mazivami môžu len určení pracovníci, ktorí boli poučení o správnom a bezpečnom zaobchádzaní s uvedenými látkami.

(2) Hydraulické obvody musia byť tesné. Ich vyhotovenie musí byť také, aby prípadným únikom náplne nemohlo dôjsť k vzniku a šíreniu požiaru alebo výbuchu. Ak sa v hydraulickom obvode použije horľavá kvapalina, je organizácia povinná určiť opatrenia na zaistenie požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti pracovníkov.

(1) Plastické hmoty, dopravníkové pásy a remene vrátane klinových remeňov nesmú zvyšovať nebezpečenstvo vzniku požiaru a podporovať jeho šírenie. Pred použitím musí ich schváliť z požiarno-technického hľadiska skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(7) Poškodené hrádze sa musia bezodkladne opraviť.

(2) Prípravné protipožiarne hrádze musia umožniť tesné uzatvorenie požiariska. Ak hrozí pri uzatvorení hrádze alebo po ňom nebezpečenstvo výbuchu, musia byť hrádze výbuchovzdorné.

(3) Miesta na stavbu hrádzí, typ hrádze a jej vybavenie, spôsob stavby a zásobu materiálu na dokončenie hrádze určí organizácia. Miesto na prípravnú protipožiarnu hrádzu sa musí určiť tak, aby bola možnosť nahradiť porušenú alebo netesnú hrádzu novou hrádzou, ako aj zriadiť priepusť na vstup do uzatvoreného priestoru.

(4) Od stavby prípravnej protipožiarnej hrádze sa môže upustiť len tam, kde by bola ohrozená rýchlym a výrazným poškodením vplyvom horských tlakov, a to len so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka a hlavnej banskej záchrannej stanice. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník je povinný určiť spôsob rýchleho uzatvorenia takéhoto miesta a vhodné bezpečnostné opatrenia. V žiadnom prípade sa však nesmie upustiť od stavby prípravnej protipožiarnej hrádze v banskom diele ústiacom do jamy alebo iného úvodneho banského diela.

(5) Na miesta stavby prípravných protipožiarnych hrádzí sa musí zabezpečiť doprava hmôt.

(6) Prípravné protipožiarne hrádze je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

(1) Prípravné protipožiarne hrádze v plynujúcej a uhoľnej bani sa musia postaviť

(4) Na dobývanie slojov náchylných na samovznietenie sa musí zvoliť taká dobývacia metóda a pri stenovaní taká výstuž, aby straty uhoľnej hmoty v závale boli čo najmenšie.

(1) Uhoľné sloje sa delia na sloje náchylné na samovznietenie a sloje bez náchylnosti na samovznietenie. Pred začatím dobývania uhoľného sloja sa musí overiť náchylnosť uhoľnej hmoty na samovznietenie. Podľa výsledku overenia rozhodne obvodný banský úrad na návrh organizácie o zaradení sloja.

(2) V sloji náchylnom na samovznietenie sa musí raziť čo najmenší počet banských diel, medzi banskými dielami sa nesmú vytvárať tenké piliere, musí sa zabrániť nebezpečným prieťahom banských vetrov cez vyrúbané priestory, stariny a piliere (vrátane uzatvárania vrtov nebezpečných prieťahmi banských vetrov) a musí sa venovať osobitná pozornosť rozdeleniu depresných spádov vo vetracej sieti bane.

Pri dobývaní do poľa sa musia na styku porubu alebo dobývky s vťažným a výdušným banským dielom urobiť základkové pásy alebo rebrá zamedzujúce prieťahu banských vetrov cez vyrúbané priestory.
(3) Sloje náchylné na samovznietenie sa dobývajú z poľa; dobývanie do poľa je možné len pri slojoch

(5) Pri dobývaní slojov náchylných na samovznietenie je organizácia povinná vhodným vedením porubového frontu a vhodnými technickými prostriedkami (plynulým postupom, injektážou, splavovaním starín, budovaním záplavových manžiet, inertizáciou a pod.) predchádzať vzniku endogénnych požiarov.

(6) Vyrúbané priestory a banské diela vyúsťujúce do vyrúbaných priestorov v slojoch náchylných na samovznietenie sa musia bezodkladne uzatvoriť.

(7) V bani s výskytom slojov náchylných na samovznietenie sa musia vytvoriť podmienky na použitie inertizácie banského ovzdušia pri zdolávaní banského požiaru.

(8) Pre včasné zistenie procesu samovznietenia musí organizácia zabezpečiť priebežnú kontrolu banského ovzdušia z hľadiska výskytu kysličníka uhoľnatého.

(2) Do knihy banských požiarov sa musia zaznamenať údaje o banských požiaroch a spôsobe ich likvidácie a priložiť príslušné časti kópie základnej banskej mapy, profily, rezy a pod.

(1) V knihe hrádzí sa musia evidovať prípravné p otipožiarne a ostatné hrádze a hrádzové dvere. Evidencia musí obsahovať najmä údaje o polohe, druhu a hrúbke hrádzí a vstavaných zariadeniach (potrubie, poklopy a pod.).

(1) Ihneď po zistení banského požiaru sa musia odvolať pracovníci z banských diel ohrozených banským požiarom alebo jeho splodinami. Pri tom sa musí zvážiť nebezpečenstvo obrátenia banských vetrov a prípadného výbuchu. Ak hrozí nebezpečenstvo výbuchu, musia sa odvolať všetci pracovníci, ktorí by mohli byť výbuchom ohrození, a to zo všetkých banských diel v rozsahu najmenej samostatného vetracieho oddelenia. Do ohrozených banských diel sa musí zamedziť prístup nepovolaných osôb. Vstup pracovníkov do týchto banských diel sa môže povoliť, až keď pominulo nebezpečenstvo.

(2) Súčasne s plnením povinností podľa odseku 1 sa musí bezodkladne začať príprava na zdolávanie banského požiaru. V zdolávaní sa musí pokračovať tak, aby bol požiar čo najskôr zahasený.

(3) Ak je to možné, musí sa banský požiar zdolávať priamym zásahom.

(4) Neprístupný banský požiar v závale sa môže zdolávať aj účinným tlmením za predpokladu, že nehrozí zrejmé nebezpečenstvo výbuchu alebo prenikania nebezpečných koncentrácií požiarnych splodín na pracovisko. Za tlmenie sa považuje najmä zväčsovanie závalu čo najrýchlejším a nepretržitým postupom porubu, inertizácia vyrúbaného priestoru alebo zakladanie vyrúbaného priestoru vhodnou základkou.

(5) Na zdolávanie banského požiaru priestorovým uzatvorením sa musí pristúpiť vtedy, keď tento nemožno zdolať priamym zásahom alebo ak nie je účinne tlmený.

(6) Tam, kde je tlmený neprístupný banský požiar, musí sa určiť spôsob stráženia porubu a prípravné opatrenia na rýchle uzatvorenie ohrozeného priestoru (prípravné protipožiarne hrádze, záseky, množstvo a miesto uskladnenia potrebného materiálu a pod.).

(7) Pri zdolávaní banského požiaru priamym zásahom alebo pri jeho účinnom tlmení sa musia súčasne vykonať opatrenia na priestorové uzatvorenie požiaru.

(8) Pri všetkých spôsoboch zdolávania banských požiarov aj pri prácach na zabránenie nepriaznivým účinkom banských požiarov sa musí pravidelne kontrolovať zloženie banského ovzdušia v miestach rozhodujúcich pre posúdenie nebezpečenstva výbuchu a zabezpečenia ochrany života a zdravia pracovníkov. Interval a spôsoby kontroly zloženia banského ovzdušia určí vedúci likvidácie havárie, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pri kontrolách sa musí zisťovať koncentrácia kyslíka, kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, metánu, vodíka a prípadne vyšších uhľovodíkov. Kontroly zloženia banského ovzdušia sa musia vykonať čo najrýchlejšie a ich výsledky bezodkladne oznámiť vedúcemu likvidácie havárie. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa musí výbušnosť banského ovzdušia zisťovať explozimetrami alebo vyhodnotením rozboru zloženia banského ovzdušia zisteného chromatograficky.

(1) Spôsob priestorového uzatvárania banského požiaru musí zodpovedať miestnym podmienkam a zabezpečovať jeho najrýchlejšie a najbezpečnejšie zdolanie.

(2) Banský požiar sa musí priestorove uzatvoriť v súlade so zásahovým poriadkom³⁸) vydaným hlavnou banskou záchrannou stanicou.

(3) Zásady priestorového uzatvárania banských požiarov sa musia zohľadniť v havarijnom pláne.

(4) Ak sa pri banskom požiari súčasne neuzatvára vťažná a výdušná strana požiariska výbuchovzdorne, musí sa na plynujúcej a uhoľnej bani požiarisko súčasne s uzatváraním inertizovať a záchranári sa musia chrániť proti možnému prešľahnutiu plameňa výbuchu (protišľahovými oblekmi, hmlovými prúdnicami a pod.).

(5) Hrádze uzatvárajúce požiarisko musia byť tesné a musia sa vybudovať na všetkých prístupoch k požiarisku. Miesto pre hrádzu sa musí určiť tak, aby prípadne porušenú alebo netesnú hrádzu bolo možné nahradiť novou a aby bolo možné zriadiť priepusť pre vstup do uzatvoreného priestoru.

(6) Požiarisko, v ktorom je nebezpečenstvo nahromadenia výbušných plynov, sa musí definitívne uzatvoriť výbuchovzdornými hrádzami. Po prerušení vetrania požiariska je vedúci likvidácie havárie povinný zvážiť nebezpečenstvo možného výbuchu a určiť čas, na ktorý sa musia odvolať banskí záchranári a ostatní pracovníci z miest ohrozených výbuchom, a to najmenej v rozsahu príslušného samostatného vetracieho oddelenia.

(7) Pri hrádzach požiariska sa musí zabezpečiť možnosť odoberania vzoriek vzdušnín z priestoru, pokiaľ možno čo najbližšie k ohnisku požiaru, meranie tlaku ovzdušia za hrádzami a pokiaľ možno aj meranie teploty v miestach čo najbližšie k ohnisku požiaru.

(8) Hrádze požiariska sa musia očíslovať. Rovnakými číslami sa musia vyznačiť v príslušných mapách a ostatnej evidencii.

(1) Hrádze, ktorými je uzatvorené požiarisko, sa musia kontrolovať. Vedúci likvidácie havárie je povinný určiť lehoty kontrol hrádzí.

(2) Vedúci likvidácie havárie je povinný určiť aj miesta, lehoty a spôsob odoberania vzoriek vzdušnín z uzatvoreného požiariska a požiadavky na technický rozbor vzoriek vzdušnín.

(3) Kontroly hrádzí podľa odseku 1 sa musia vykonávať až dovtedy, kým sa technickými rozbormi vzoriek vzdušnín z požiariska nepreukáže, že je banský požiar uhasený. Ďalšie kontroly hrádzí musí vykonať určený pracovník najmenej raz za 14 dní.

(4) Ku hrádzam sa musí zaisiť bezpečný prístup a nesmie sa pred nimi skladovať žiadny materiál.

(1) Práce v okolí uzatvoreného požiariska sa môžu vykonávať len vtedy, ak neohrozia tesnosť jeho uzatvorenia.

(2) Vedenie banských diel pod požiariskom s neuhaseným banským požiarom, horiacim odvalom (výsypkou) alebo uhoľným slojom v lome je dovolené len vtedy, ak nehrozí nebezpečenstvo, že by do banských diel mohli prepadnúť horiace hmoty alebo preniknúť požiarne splodiny.

(1) Na bezpečný postup prác pri sprístupňovaní uzatvoreného požiariska je organizácia povinná vypracovať plán, ktorý musí odsúhlasiť hlavná banská záchranná stanica. Začatie týchto prác povoľuje obvodný banský úrad.³⁹)

(2) Plán musí riešiť najmä spôsob ovetrávania požiariska z hľadiska nebezpečenstva obnovenia banského požiaru a vplyv zapojenia sprístupňovaných banských diel na celkové vetranie bane alebo vetracej oblasti a určiť potrebné bezpečnostné opatrenia aj s ohľadom na účinky banských vetrov odvádzaných zo sprístupňovaného požiariska.

(1) Sprístupniť banské diela uzatvorené z dôvodu banského požiaru možno len vtedy, keď je preukázané, že požiar bol uhasený a nehrozí zrejmé nebezpečenstvo jeho obnovenia.

(2) Výdušné vetry zo sprístupňovaného požiariska sa musia odvádzať do celkového výdušného vetracieho prúdu tak, aby neprechádzali obsadenými pracoviskami.

(3) Po obnovení priechodného vetrania, prípadne separátneho vetrania v sprístupňovanom požiarisku, musí sa vo výdušných vetroch z týchto banských diel zisťovať v intervaloch určených organizáciou koncentrácia kyslíka, kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, metánu, vodíka a prípadne vyšších uhľovodíkov. Ak sa zistia príznaky obnovenia banského požiaru, musí sa požiarisko znovu uzatvoriť.

(4) Za sprístupňovanie požiariska sa nepovažuje vstup banských záchranárov do uzatvorených banských diel najmä za účelom prieskumu, odberu vzoriek vzdušnín na technický rozbor a meranie teplôt.

(5) Ukončenie prác na sprístupňovanie požiariska sa musí ohlásiť obvodnému banskému úradu.

(1) Bane sa z hľadiska ohrozenia náhlymi veľkými prítokmi vôd, prievalmi vôd a bahnín, prípadne vôd s plynmi alebo zvodnenými horninami (ďalej len „prievaly vôd“) delia na 2 kategórie:

(2) Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je baňa, v ktorej boli zistené zvodnené horniny alebo horniny náchylné na vytvorenie kaverien alebo v ktorej boli zistené staré banské diela, ktoré nemožno spoľahlivo odvodniť, alebo baňa, ktorej morfológia povrchu vytvára predpoklad vzniku nebezpečnej povodňovej vlny ohrozujúcej podzemie bane (pri nadmerných zrážkach a pod.). Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je tiež baňa, v ktorej už k prievalu vôd došlo alebo ktorá sa nachádza v rovnakých alebo obdobných podmienkach ako susedná baňa, v ktorej k prievalu vôd došlo.

(3) Baňu alebo jej časť do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd zaradí obvodný banský úrad. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie.

(4) Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu.

(1) Na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky pred prievalmi vôd sa musí pred začatím vedenia banských diel príslušná časť územia v potrebnom rozsahu preskúmať.

(2) Prieskumnými prácami sa musia overiť hydrogeologické a plynové pomery. Pri zistení zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musia čo najúplnejšie overiť ich fyzikálno-mechanické a hydraulické parametre a sledovať chemizmus vôd a plynov v rozsahu potrebnom pre navrhnutie vhodných bezpečnostných opatrení a určenie účinného spôsobu ich včasného odvodnenia, prípadne odplynenia. Výsledky prieskumných prác musia poskytovať potrebné údaje pre zaradenie bane podľa § 195 ods. 1.

(3) Pri vrtoch dlhších ako 150 m vŕtaných na overenie zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musí odmerať ich odchýlka od projektovanej osi.

(4) Prieskumné práce sa musia dokumentovať a vyhodnocovať z hľadiska získania čo najúplnejších údajov o hydrogeologických a plynových pomeroch. Podrobne sa musí dokumentovať aj spôsob likvidácie prieskumných banských diel a vrtov.

(1) Ústia banských diel na povrch a ústia vrtov z povrchu sa musia zabezpečiť pred náhlym vniknutím povrchovej vody do banských diel.

(2) Povrchové toky, vodné nádrže a stále výtoky vôd v blízkosti výchozu ložiska v dosahu banskej činnosti alebo v príslušnom spádovom území sa musia sledovať, kontrolovať a zakresliť do základnej banskej mapy ako možný zdroj nebezpečenstva prítoku vody. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(3) Pod povrchovými tokmi alebo vodnými nádržami sa musí určiť ochranný pilier, ak nie je bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečená iným spôsobom. Banské diela sa môžu v ňom viesť len výnimočne so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka za predpokladu, že tieto banské diela nenarušia povrchové toky alebo vodné nádrže a neohrozia bezpečnosť práce a prevádzky.

(1) Na ochranu pred prievalmi vôd zo zvodnených alebo plynonosných obzorov alebo zatopených banských diel sa musí určiť orientačný bezpečnostný pilier alebo bezpečnostný pilier. Pilier musí mať takú hrúbku, vlastnosti a priestorovú polohu, aby zaisťoval bezpečnosť práce a prevádzky z hľadiska uvedeného nebezpečenstva.

(2) Orientačný bezpečnostný pilier sa určí pre nedostatočne preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre tie zatopené banské diela, ktorých poloha nie je presne známa. V orientačnom bezpečnostnom pilieri je dobývanie zakázané.

(3) Bezpečnostný pilier sa určí pre dobre preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre známe zatopené banské diela. V bezpečnostnom pilieri je vedenie banských diel zakázané.

(1) Pre bezpečné vedenie banských diel vo zvodnených alebo plynonosných horizontoch a ich okolí, v blízkosti tektonických porúch a kaverien, zatopených banských diel, povrchových tokov a vodných nádrží, vrtov zaplnených vodou alebo hydraulicky spojených so zvodnenými alebo plynonosnými obzormi a podobných zdrojov nebezpečenstva je nutné urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(2) Bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 vrátane záchranných ciest musí v bani s nebezpečenstvom prievalov vôd riešiť projekt schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom. Projekt musí riešiť spôsob a postup odvodňovania vrátane čerpania banských vôd a určiť kritériá pre posúdenie odvodnenej alebo odplynenej oblasti a ďalej určiť bezpečnostné opatrenia pre približovanie sa k zatopeným banským dielam, zvodneným obzorom, vodným tokom a nádržiam vôd, ak ich nebolo možné odvodniť.

(3) Na ochranu pred prievalmi vôd z vrtu sa musí určiť bezpečnostné pásmo. Pre vedenie banských diel v bezpečnostnom pásme sa musia určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(4) Bezpečnostné opatrenia podľa odsekov 2 a 3 sa musia zahrnúť do technologických postupov.

(1) Keď sa predvrtávaním alebo iným spôsobom zistia zdroje alebo miesta nebezpečné prievalom vôd, musia sa ďalšie práce zastaviť až do overenia, že určené bezpečnostné opatrenia zodpovedajú zisteným pomerom a zaisťujú bezpečnosť práce a prevádzky.

(2) Ak sa pracovisko priblíži k miestu nebezpečnému prievalom vôd na vzdialenosť určenú technologickým postupom, musí sa pre ďalšie vedenie banských diel určiť stály dozor.

(3) Ak sa v banskom diele objavia príznaky prievalu vôd, musia sa práce zastaviť, banské dielo podľa možnosti zabezpečiť a pracovníci z tohto a z ďalších banských diel, ktorým hrozí nebezpečenstvo, ihneď odvolať.

(4) Časť bane s nebezpečenstvom prievalu vôd sa musí vybaviť vhodným návestným zariadením, ktorým sa pracovníci v ohrozenej časti bane včas upozornia na nebezpečenstvo prievalu vôd a jeho príznaky. Funkcia tohto zariadenia sa musí overovať najmenej raz za mesiac.

(1) Na zmáhanie banských diel po prievale vôd vypracuje organizácia postup zmáhacích prác, ktorý schváli vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(2) So zmáhaním banských diel zaplnených horninami po prievale vôd sa môže začať až vtedy, keď je zabezpečený odtok vody, vetranie a záchranná cesta, zdroj prievalu vôd dostatočne odvodnený, prípadne sú vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia proti ďalšiemu prievalu vôd.

(3) Začatie zmáhacích prác povoľuje obvodný banský úrad.³⁹)

(1) Rozmiestnenie a vyhotovenie protiprievalových hrádzí⁴⁰) a iných objektov na ochranu pred prievalmi vôd určí projekt.

(2) Protiprievalová hrádza musí odolať predpokladanému tlaku vody, zvodnenej horniny alebo plynu.

(3) Protiprievalové hrádze a iné objekty na ochranu pred prievalmi vôd sa musia udržiavať v dobrom stave a kontrolovať najmenej raz za mesiac. Pri uzavretých hrádzach sa musia merať priesaky vody cez hrádzu a okolitú horninu a tlak vody za hrádzou. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(1) Vrt sa musí vŕtať a pri opustení likvidovať tak, aby sa zamedzila možnosť nežiadúceho prepojenia zvodnených alebo plynonosných horizontov a zabránilo sa prievalu vôd alebo výronu plynov do banských diel.

(2) Vrt, z ktorého možno očakávať prieval vody, musí mať bezpečne zaistené ústie a zariadenie na okamžité uzavretie ústia vrtu. Ústie vrtu sa musí zabezpečiť proti vonkajšiemu poškodeniu.

(3) Pre prípad nebezpečenstva prítoku vôd alebo úniku plynov z vrtu v bani musí sa zabezpečiť odvádzanie vody, prípadne aj plynov z vrtu a zabrániť nahromadeniu vody alebo plynov v banskom diele. Keď vrt splní svoj účel, musí sa zlikvidovať.

(1) Baňa, z ktorej nemožno odvádzať banskú vodu samospádom, musí mať trvale prevádzkyschopné čerpacie zariadenie pozostávajúce z hlavnej, prípadne dočasných alebo pomocných čerpacích staníc, príslušných potrubí a armatúr a žumpových chodieb.

(2) Výpočet výkonu a kapacity čerpacieho zariadenia musí vychádzať z hydrogeologických pomerov. Na bani, ktorá je v prevádzke, sa musí vychádzať z priemerného denného prítoku banských vôd za dobu najmenej 5 rokov. Na bani s veľkými výkyvmi prítokov sa musí použiť hodnota priemerného denného prítoku z najnepriaznivejšieho obdobia.

(3) Čerpacie zariadenie sa musí vybudovať a prevádzkovať tak, aby sa zabránilo ohrozeniu osôb a prevádzky pôsobením banských vôd, a to aj škodlivinami v nich obsiahnutými.

(4) Čerpanie a odvádzanie banských vôd na povrch tlakovoizolovaným systémom podzemných odvodňovacích vrtov a potrubia, nezávislým na hlavnej čerpacej stanici, musí zodpovedať osobitnému projektu schválenému organizáciou.

(1) Baňa bez nebezpečenstva prievalov vôd musí mať hlavnú čerpaciu stanicu s takým výkonom, aby priemerný denný prítok banských vôd vyčerpala najneskoršie za 16 hodín. Okrem toho musí byť v pohotovosti najmenej 50 % záloha vo výkone, najmenej však 1 záložné čerpadlo s výkonom najväčšieho používaného čerpadla.

(2) Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd musí mať pohotovostný výkon hlavnej čerpacej stanice schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom, pričom sa musia dodržať aspoň požiadavky odseku 1.

(3) Hlavná čerpacia stanica môže byť usporiadaná ako prečerpávacia s ďalšími časťami stanice na vyšších obzoroch alebo úrovniach. Vybavenie a výkon prečerpávacej časti čerpacej stanice musí spĺňať požiadavky na hlavnú čerpaciu stanicu.

(4) V odôvodnených prípadoch sa môže pre baňu zriadiť viac hlavných čerpacích staníc.

(5) Prívod elektrickej energie pre hlavnú čerpaciu stanicu sa musí zabezpečiť dvoma prívodnými vedeniami, z ktorých každé musí zabezpečovať prevádzku všetkých čerpadiel vrátane záložných. V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí zabezpečiť prívod z dvoch na sebe nezávislých zdrojov.²⁷)

(6) Čerpadlá, ich motory a rozvodné zariadenia sa musia umiestniť tak, aby ich predpokladaná najvyššia hladina vody⁴²) nevyradila z prevádzky.

(7) Čerpadlo musí mať na výtlačnej strane uzatváraciu armatúru, ktorou sa môže odpojiť od výtlačného potrubia.

(8) Pri hĺbení a prehlbovaní jamy, pri otvárke nového obzoru, prípadne pri zaisťovaní alebo likvidácii bane (jamy) môže mať baňa namiesto hlavnej čerpacej stanice dočasnú čerpaciu stanicu. Podmienky na jej zriadenie, vybavenie a prevádzku musí riešiť projekt.

(1) Pomocná čerpacia stanica musí mať výkon, ktorý zabezpečí odčerpanie banskej vody z príslušnej časti bane.

(2) Pre čerpadlá a ich motory platí § 206 ods. 6.

(1) Žumpové chodby hlavnej čerpacej stanice sa musia vybudovať tak, aby ich bolo možné čistiť počas normálneho prítoku banských vôd bez ohrozenia bezpečnosti práce a prevádzky. Do žumpových chodieb sa musí vybudovať prístup tak, aby pracovníci mohli pri prievale vody včas odísť do bezpečia zo všetkých ich častí.

(2) V bani bez nebezpečenstva prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice rovnať priemernému prítoku za 32 hodín. V odôvodnených prípadoch môže vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povoliť zníženie úžitkového objemu žumpových chodieb až o 50 %.

(3) V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice určiť podľa miery nebezpečenstva prievalov vôd, nesmie však byť menší ako priemerný prítok za 32 hodín. Úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice a jej prečerpávacej časti schvaľuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(4) Banské vody sa musia čerpať tak, aby bola vždy aspoň polovica úžitkového objemu žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice prázdna. V prípade, že tento zberný priestor nie je rozdelený na 2 polovice, musí sa najvyššia dovolená miera jeho zaplnenia vyznačiť viditeľným spôsobom.

(5) Pred vtokom do žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice musí byť odkaľovacia jama s možnosťo jej čistenia počas prevádzky čerpacej stanice a trvalého prítoku banských vôd.

(6) Objem žumpových chodieb pomocných a dočasných čerpacích staníc určí organizácia.

(1) Výtlačné potrubia hlavnej čerpacej stanice musia byť najmenej 2 a každé z nich dimenzované tak, aby sa umožnilo vyčerpanie priemerného denného prítoku banských vôd najdlhšie za 12 hodín.

(2) Výtlačné potrubia sa musia upraviť tak, aby sa na každé z nich dali pripojiť všetky čerpadlá.

(3) Výtlačné potrubia sa musia chrániť proti zamrznutiu.

(1) Prevádzku a údržbu čerpacieho zariadenia vrátane rozsahu a lehôt jeho kontrol určí prevádzkový poriadok, ktorý musí obsahovať

(2) O čase prevádzky jednotlivých čerpadiel sa musia viesť záznamy. V čerpacej stanici s automatickou prevádzkou sa musia viesť denné záznamy v období výrazne zvýšených prítokov banských vôd, inak postačia mesačné záznamy.

(3) Zariadenie čerpacej stanice je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

(4) Čerpacie zariadenie sa musí raz za rok skontrolovať. Pritom sa musí overiť najmä výkon čerpacej stanice a jednotlivých čerpadiel, stav výtlačného potrubia vrátane jeho upevnenia a stav usadenín v žumpových chodbách. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(1) Organizácia je povinná sledovať, dokumentovať a vyhodnocovať hydrogeologické a plynové pomery ložiska.

(2) Organizácia je povinná zistiť a sledovať aj hydrogeologické a plynové pomery pozdĺž hraníc dobývacieho priestoru a do máp zakresliť najmä zatopené povrchové a podzemné banské diela susedných baní vrátane vrtov a tektonických porúch, ak by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky.

(3) Zistené skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce alebo prevádzky susednej bane, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť zodpovednému pracovníkovi susednej bane.

(1) Celkové prítoky a jednotlivé čiastkové prítoky banských vôd sa musia merať najmenej raz za pol roka. Jedno z týchto meraní sa musí vykonať v čase najväčších ročných prítokov. Výsledky meraní sa musia zaznamenať s uvedením miesta merania a zdrojov prítokov, vyhodnotiť a porovnať s priemerným denným prítokom a množstvom vyčerpanej banskej vody.

(2) Z celkových prítokov a významnejších čiastkových prítokov banských vôd a z vody v jame s ťažným zariadením sa musia raz za rok odobrať vzorky a vykonať chemický, prípadne aj rádiometrický rozbor.

(3) V odvodňovacích a odplyňovacích vrtoch sa musí merať prítok a tlak vody, prípadne plynu v určených lehotách.

(4) Výsledky merania a rozborov podľa odsekov 1 až 3 sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(1) Organizácia je povinná v základnej banskej mape uviesť aj miesta prievalov vôd, zdrojov nebezpečenstiev podľa § 199 ods. 1, miesta, kde hrozí nebezpečenstvo presakovania povrchových vôd, bezpečnostné piliere a všetky objekty na ochranu proti prievalom vôd.

(2) Vrty, a to aj havarované, ktorými sa dosiahli zvodnené alebo plynonosné horizonty a ktoré sa nepodarilo spoľahlivo izolovať od ložiska alebo banských diel, musia sa výrazne vyznačiť v základnej banskej mape.

(3) O všetkých povrchových a podzemných banských dielach vrátane vrtov, v ktorých by sa mohla po ich opustení nahromadiť voda a o ktorých bolo rozhodnuté, že budú zatopené, musí sa viesť podrobná dokumentácia.

(4) Súčasťou knihy odvodňovania musí byť schéma

(5) Na bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí v knihe odvodňovania uviesť zoznam banských diel určených na zatopenie pri prípadnom prievale vôd s údajmi o ich úžitkovom objeme.

(1) V prevádzke sa môžu používať len elektrické a strojné zariadenia (ďalej len „zariadenia“) a materiály, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom⁴³) zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a nezhoršujú pracovné prostredie nad dovolené hodnoty.¹⁶)

(2) Organizácia je povinná vydať pokyny na obsluhu a údržbu zariadenia, ktoré obsahujú požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pokyny na obsluhu a údržbu musia podľa druhu zariadenia obsahovať
Návod na obsluhu a údržbu vydaný výrobcom zariadenia, ktorý splňuje uvedené požiadavky, môže organizácia vyhlásiť za pokyny.

(1) Pred začatím montážnych prác musí mať organizácia projektovú, prípadne výkresovú dokumentáciu zariadenia.

(2) Dokumentácia zariadenia musí riešiť zaistenie bezpečnosti prevádzky a údržby.

(3) Na zariadení sa môžu vykonať len také zmeny, ktoré nezhoršia bezpečnosť práce a prevádzky. Zmeny musí schváliť určený pracovník a musia sa zaznamenať do dokumentácie.

(4) V dokumentácii elektrického zariadenia sa musí určiť aj prostredie a priestory s ohľadom na nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a z hľadiska krytia a umiestnenia elektrického zariadenia.⁴⁴) Dokumentáciu elektrického zariadenia pre priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu alebo uhoľného prachu (§ 232 a 233) je povinný posúdiť aj vedúci vetrania.

(5) Pre všetky časti zariadenia, ktoré sa majú prepravovať, musí sa v dokumentácii uviesť ich hmotnosť.

(1) Zariadenie musí mať potrebnú stabilitu, vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a namáhaniu a svojou konštrukciou zodpovedať prevádzkovým podmienkam.

(2) Zariadenie alebo jeho časti, ktoré sa môžu pohybovať samovoľne aj po prerušení hnacej sily (uvoľnením, sklopením, zošmyknutím a pod.), musia sa zabezpečiť proti nežiadúcemu pohybu.

(3) Zariadenie musí svojím vyhotovením umožňovať bezpečnú obsluhu, čistenie, údržbu, montáž a demontáž. Časti zariadenia, ktoré vyžadujú častý prístup pracovníkov (ovládače, maznice, nastavovacie prvky a pod.), musia byť ľahko prístupné.

(4) Zariadenie nesmie svojou konštrukciou a prevádzkou spôsobiť požiar alebo výbuch metánu, plynov⁴⁵) alebo prachov. Na zariadení nesmie dochádzať k nežiadúcemu hromadeniu horľavých kvapalín.

(5) Ak sa použije v podzemí spaľovací motor, môže sa použiť len naftový motor. Nesmie sa však použiť na pohon stabilného zariadenia.

(6) Meracie prístroje na sledovanie prevádzkových údajov nevyhnutných pre bezpečnosť prevádzky (tlakomery, ampérmetre a pod.) musia mať výrazne vyznačenú dovolenú hodnotu meranej veličiny.

(8) Musí sa vylúčiť možnosť nežiadúceho uvedenia zariadenia do chodu a jeho zapnutia z viacerých miest súčasne.

(7) Zariadenie sa musí zabezpečiť proti prekročeniu alebo podkročeniu určených prevádzkových hodnôt alebo polôh, ak by toto malo za následok ohrozenie bezpečnosti práce alebo prevádzky.

(10) Otvory zariadení, najmä zásobníkov,⁴⁶) drvičov, miešačiek, nádrží a násypiek, kde je nebezpečenstvo pádu alebo prepadnutia osôb, musia sa zakryť, ohradiť alebo inak zabezpečiť.

(9) Časti zariadenia alebo materiál zariadením spracovávaný alebo dopravovaný, ak svojím pohybom, akumulovanou energiou, teplotou, tvarom alebo inak ohrozujú bezpečnosť práce alebo prevádzky, musia sa zabezpečiť vhodným ochranným zariadením. Ak to nie je možné, musia sa nebezpečné časti a miesta trvale a výrazne označiť.

(11) Zariadenia technologickej linky sa musia dať vypnúť zo stanovišťa obsluhy; pri tom sa musia samočinne zastaviť všetky zariadenia linky proti toku materiálu.

(1) Automaticky alebo diaľkove ovládané zariadenie sa musí samočinne zastaviť, ak

(2) Automaticky ovládané zariadenie musí mať aj ručné ovládanie. Pri prepnutí na ručné ovládanie sa musí automatické ovládanie vyradiť z funkcie. V mieste diaľkove ovládaného zariadenia musí byť blokovanie znemožňujúce uvedenie zariadenia do chodu. Zmena ovládania z automatického na ručné a blokovanie diaľkového ovládania musia byť zabezpečené uzamykateľným ovládačom.

(3) Automatické, diaľkove ovládané a programovo riadené zariadenia sa musia vybaviť meracími prístrojmi alebo oznamovačmi na informáciu o prebiehajúcej pracovnej fáze.

(1) Ochranné zariadenie musí zabrániť prístupu osôb do nebezpečného priestoru.

(2) Ochranné zariadenie nesmie znemožňovať mazanie, prehliadky, nastavovanie alebo opravy zariadenia.

(3) Ochranné zariadenie musí plniť svoju funkciu aj pri prerušení dodávky energie.

(4) Otvory ochranného krytu musia mať veľkosť volenú so zreteľom na ochrannú vzdialenosť od zdroja ohrozenia.⁴⁷)

(5) Ochranný kryt sa musí vyhotoviť tak, aby sa pri obsluhe zariadenia nemusel odnímať.

(1) Zariadenie musí mať hlavný ovládač na odpojenie od zdroja energie.

(2) Zariadenie poháňané dvoma alebo viacerými motormi so samostatnými spúšťacími ovládačmi musí mať aspoň jeden ovládač, ktorým sa zastaví celé zariadenie.

(3) Mobilný stroj používaný v podzemí, vybavený akumulátorovou batériou, musí mať ľahko prístupný odpojovač batérie.

(4) Ovládač musí svojím vyhotovením vylučovať možnosť samovoľného zapnutia a vypnutia. Nesmie dovoliť súčasne zapnutie nežiadúcich funkcií a musí mať označené polohy, prípadne funkcie a zariadenia, ktoré ovláda. Na ovládanie prívodu stlačeného vzduchu na pohon dopravníka sa nesmie použiť kohút.

(5) Ovládač určený na použitie v mimoriadných situáciách sa musí dať ľahko a rýchlo dosiahnuť z miesta obsluhy, musí byť výrazne označený a dobre viditeľný. Ovládače zariadení, ktorých prevádzka sa nesmie z bezpečnostných dôvodov prerušiť, musia sa označiť jednotným spôsobom.

(6) Ovládač sa musí chrániť alebo umiestniť tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu ovládaniu zariadenia pádom horniny alebo predmetov.

(7) Oznamovače mimoriadnych situácií sa musia vyhotoviť tak, aby sa ich signály výrazne odlišovali od prevádzkových signálov a prevádzkového hluku.

(1) Potrubie sa musí bezpečne uložiť, zavesiť, prípadne iným spôsobom zabezpečiť proti uvoľneniu alebo pádu.

(2) Ak sa zavesuje viac potrubí, musí sa každé z nich zavesiť samostatne a na ostatných nezávisle.

(4) Kanály potrubia musia byť nehorľavé. Ak nie sú priechodné, musia sa zakryť odberateľnými krytmi.

(3) Potrubie sa musí označiť podľa účelu alebo druhu pretekajúcej látky.⁴⁸)

(1) Pre obsluhu a údržbu zariadenia alebo jeho časti uloženej pod dlážkou sa musí ponechať dostatočne voľný priestor bezpečne prístupný, vetraný a podľa potreby osvetlený a odvodnený.

(2) Plošiny na obsluhu a údržbu zariadenia musia byť pevné, bezpečne prístupné po schodoch alebo rebríkoch a vybavené zábradlím podľa § 291 ods. 9 a 10. V odôvodnených prípadoch môže byť zábradlie odnímateľné. Dlážky plošín nesmú byť klzké.

(1) V prevádzkárni a na stanovišti obsluhy zariadenia musí byť prevádzková dokumentácia.

(2) Stanovište obsluhy stabilného zariadenia sa musí určiť tak, aby obsluha mohla zariadenie bezpečne ovládať a kontrolovať. Pri zariadení sa musí ponechať voľný priestor na obsluhu široký najmenej 0,8 m; pri elektrickom zariadení nad 1 kV v podzemí musí mať tento priestor šírku najmenej 1 m, na povrchu podľa osobitného predpisu.⁴⁹) Tieto rozmery sa musia dodržať do výšky v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m.

(4) Dlážka nesmie byť klzká a musí byť tak pevná, prípadne podľa potreby dočasne vystužená, aby zniesla najvyššie predpokladané zaťaženie, a to aj pri nutných prácach na príslušných zariadeniach (údržba, montáž a pod.).

(3) Podzemné prevádzkárne dlhšie ako 30 m musia mať východy na oboch koncoch.

(6) V čase, keď zariadenie nie je v prevádzke alebo je bez dohľadu, musia byť dvere do prevádzkárne zamknuté. Ak sú pracovníci v prevádzkárni, musia zostať odomknuté aspoň jedny dvere. Dvere sa musia otvárať smerom von a musia sa vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Organizácia určí, kedy sa prevádzkáreň musí vybaviť zariadením na kontrolu vstupujúcich osôb.

(5) V podzemnej prevádzkárni a prevádzkárni so stálou obsluhou na povrchu sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečing, prípadne iné určené miesto.

(8) V prevádzkárni sa môžu uložiť len pomôcky a materiál potrebné na prevádzku zariadení.

(10) Na údržbu banských bezkoľajových strojov,⁵¹) mobilných strojov na zemné a stavebné práce, motorových vozidiel a motorových vozíkov v podzemí sa musia zriadiť odstavné miesta. Odstavné miesto sa nesmie umiestniť v hlavnom vťažnom banskom diele a jeho výstuž musí byť nehorľavá. Odstavený stroj sa musí chrániť proti pôsobeniu vody. Na odstavnom mieste sa môže odstaviť len jeden stroj, okolo ktorého sa musí ponechať voľný priestor so šírkou najmenej 2 m a výškou najmenej o 1 m väčšou, ako je jeho najvyššia časť. Ak sa majú v podzemí vykonávať opravy, musí sa zriadiť garáž, ktorá sa umiestni, stavebne vyhotoví a vybaví podľa podmienok ustanovených pre vozovne (remízy).⁵⁰)

(9) Na odstavovanie, údržbu a opravy troch a viacerých lokomotív na obzore sa musí zriadiť vozovňa (remíza).⁵⁰)

(7) Nepovolaným je vstup do prevádzkárne zakázaný. Tabuľka s týmto zákazom sa musí umiestniť na vonkajšej strane všetkých vstupných dverí.

(11) Stanovište stálej obsluhy zariadenia musí byť chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

(1) Samostatnou obsluhou zariadenia sa môže poveriť pracovník, ktorý

(2) Obsluhou jednoduchého elektrického zariadenia do 1 kV sa môže poveriť pracovník s kvalifikáciou najmenej oboznámeného pracovníka,⁵²) obsluhou ostatných elektrických zariadení s kvalifikáciou najmenej poučeného pracovníka.⁵²)

(3) Samostatnou obsluhou dobývacieho alebo raziaceho stroja a banského bezkoľajového stroja sa môže poveriť pracovník s najmenej jednoročnou praxou pri prevádzke týchto strojov. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín.

(4) Vodič banskej lokomotívy musí byť pred skúškou podľa § 15 odporučený na túto funkciu na základe psychotechnickej skúšky a musí mať najmenej trojmesačnú prax pri tom druhu dopravy, pre ktorý má byť skúšaný. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vodičov lokomotív s rozchodom 1 435 mm na povrchu.⁵⁴)

(5) Obsluha sa musí pravidelne preskúšavať z prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Ak nie sú lehoty skúšok ustanovené osobitným predpisom alebo technickou normou, určí ich organizácia.

(1) Pred začatím prevádzky zariadenia v smene je obsluha povinná skontrolovať jeho stav podľa prevádzkovej dokumentácie. Zariadenie môže uviesť do chodu len pri správnej funkcii ochranných a bezpečnostných zariadení.

(2) Pred uvedením zariadenia do chodu je obsluha povinná sa presvedčiť, že nikto nie je v nebezpečnej blízkosti zariadenia. Ak tak nemôže urobiť, je povinná dať vopred na ohrozené miesta výstražné znamenie spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(3) Obsluha je povinná zabezpečiť odstránenie zistených závad na zariadení. Ak zistí závadu alebo poškodenie ohrozujúce bezpečnosť práce alebo prevádzky, nesmie zariadenie uviesť do chodu. Ak zistí takúto závadu počas prevádzky, musí zariadenie ihneď zastaviť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Ak nemôže obsluha závadu odstrániť, oznámi to predákovi alebo inému určenému pracovníkovi.

(4) Obsluha je povinná počas prevádzky sledovať chod zariadenia, a ak je to predpísané, zaznamenávať určené údaje.

(5) Ak prevádzková dokumentácia neurčí inak, je obsluha povinná pri odchode zo svojho stanovišťa vypnúť zariadenie a zabezpečiť ho proti zásahu nepovolaných osôb a nežiadúcemu uvedeniu do chodu.

(1) Zariadenie sa môže uviesť do prevádzky len v prostredí a za podmienok, pre ktoré je určené, a po vykonaní predpísaných prehliadok, skúšok a revízií.

(2) Pred uvedením zariadenia do prevádzky v podzemí je organizácia povinná ohlásiť obvodnému banskému úradu použitie nových typov všetkých vybraných banských zariadení²⁹) a ďalej nové typy

(1) Na ovládanie zariadenia, okrem automaticky ovládaného zariadenia, musí sa určiť obsluha.

(2) Za chodu sa môžu čistiť a mazať len tie časti zariadenia, ktoré nevytvárajú nebezpečenstvo úrazu, a to len z miesta, kde pracovník nie je ohrozený prevádzkou zariadenia.

(3) Pohonné hmoty sa nesmú doplňovať za chodu motora, ak prevádzková dokumentácia neurčí inak.

(4) Pri ručnej výmene nástrojov alebo iných prvkov sa musí zariadenie zastaviť a zabezpečiť proti uvedeniu do chodu, ak zariadenie alebo jeho upínacie časti nie sú konštruované pre bezpečnú ručnú výmenu nástrojov za pohybu.

(5) Ak vznikajú pri prevádzke zariadenia škodliviny, musia sa účinne zneškodňovať.

(1) Pri prerušení práce stroja s naftovým motorom na čas dlhší ako 15 minút sa musí jeho motor zastaviť a uzavrieť prívod motorovej nafty.

(2) Rozbor výfukových plynov strojov s naftovými motormi, ktoré sú v prevádzke, musí sa vykonať najmenej raz mesačne na zistenie koncentrácie kysličníka uhoľnatého a kysličníkov dusíka. Koncentrácia sa musí zisťovať po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu, a to pri voľnobežných otáčkach a pri menovitom zaťažení.

(3) Stroj sa musí vyradiť z prevádzky, ak je vo výfukových plynoch viac ako 0,1 % kysličníka uhoľnatého alebo 0,075 % kysličníkov dusíka. Do prevádzky sa môže opätovne zaradiť po odstránení závady a znížení koncentrácie kysličníka uhoľnatého pod 0,08 % a koncentrácie kysličníkov dusíka pod 0,075 %.

(4) Stroj sa môže prevádzkovať len so zablombovaným vstrekovacím čerpadlom.

(5) Stroj sa musí vybaviť hasiacim zariadením so stabilným rozvodom a ručnými hasiacimi prístrojmi.

(6) Obsluha je povinná okrem povinností uvedených v § 226 sledovať tiež dymivosť stroja. Ak sa zhorší dymivosť, je povinná závadu ohlásiť. Pri úniku motorovej nafty alebo oleja je povinná zastaviť stroj, uzavrieť prívod nafty a závadu ohlásiť. Obsluha je povinná takto postupovať aj pri pocite nevoľnosti.

(7) Ak obsluha zistí požiar, je povinná zastaviť motor, uviesť do činnosti hasiace zariadenie a ďalej postupovať podľa § 18.

(1) Údržba zariadenia sa musí vykonávať v rozsahu a lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou. O jej výsledkoch sa musia viesť záznamy.

(5) Prehliadky mobilných strojov používaných v podzemí sa musia vykonávať najmenej raz za 14 dní. Prehliadku vykonáva určený pracovník vo všetkých prístupných častiach stroja (bez rozobratia). Pri prehliadke sa musia vyskúšať jednotlivé funkcie stroja.

(4) Ak to vyžaduje povaha údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Po skončení týchto prác sa musí overiť správna funkcia zariadenia.

(3) Organizácia je povinná pracovníkov, ktorí vykonávajú údržbu vybaviť meracími prístrojmi, náradím a ostatnými pomôckami potrebnými na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(2) Organizácia rozhodne, či je nutné na zaistenie bezpečnosti práce alebo prevádzky vypracovať pracovný postup pre montáž alebo demontáž zariadenia.

(1) Cesty na chôdzu sú cesty v banských dielach a tie miesta na povrchu, ktoré sú na chôdzu určené.

(2) Cesty na chôdzu musia byť bez prekážok, odvodnené a udržiavané tak, aby chôdza po nich bola bezpečná. Cesty s úklonom väčším ako 30° sa musia vybaviť držadlami a stúpadlami, prípadne schodmi. Pre cesty v banských dielach s úklonom väčším ako 45° platí aj osobitný predpis.²¹)

(3) Ak sú cesty na chôdzu v podzemí súčasne dopravnými cestami, musí sa na týchto cestách vymedziť čas chôdze pracovníkov.

(4) Chodiť inými cestami ako cestami na chôdzu alebo dopravnými cestami mimo času vymedzeného podľa odseku 3 môžu len dozorné orgány a ostatní technici (§ 7 ods. 5) a tí pracovníci, ktorí na to dostali od dozorného orgánu príkaz. Na dopravnej ceste sa nesmú zdržiavať dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné. Pred stretnutím s idúcim vozidlom sú povinní včas ustúpiť do priechodu na dopravnej ceste (§ 292) alebo na iné bezpečné miesto.

(5) V čase vymedzenom na chôdzu podľa odseku 3 sa musí na dopravných cestách strojová doprava zastaviť.

(6) Vstupy do banských diel, ktoré sa nesmú používať na chôdzu, musia sa označiť zákazom vstupu alebo sa musí vstupu do nich zabrániť iným spôsobom.

(7) Medzi vozidlami je dovolené prechádzať len keď stoja a je medzi nimi v smere možného pohybu vzdialenosť najmenej 2 m.

(8) Cesty určené na odchod pracovníkov z haváriou ohrozenej časti bane (záchranné cesty) sa musia označiť s udaním smeru ústupu a tam, kde to požaduje havarijný plán, aj s uvedením vzdialeností.

(9) Cesty na chôdzu vo výške väčšej ako 1,5 m a cesty pozdĺž nebezpečných priehlbní musia mať na voľných stranách zábradlie. Zábradlie musí byť pevné a dobre zakotvené. Vrchné držadlo musí byť upevnené vo výške 1,1 m. Keď sa na ohradenie nepoužije zábradlie s plnou stenou (plech, pletivo, paženie s medzerami najviac 0,2 m a pod.), musí sa približne v polovici výšky upevniť ďalšia pozdĺžna tyč.

(10) Ak vedie cesta na chôdzu nad inou cestou alebo miestom, kde sa môžu zdržiavať pracovníci, musí byť na podlahe ochranná lišta vysoká najmenej 0,1 m, ak sa pádu predmetov z nej nezabráni inak.

(11) Otvory a priehlbne na cestách na chôdzu sa musia zakryť alebo zaistiť tak, aby do nich nemohli spadnúť osoby alebo predmety.

(1) Cesty na chôdzu musia mať prierez s výškou v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírkou najmenej 0,75 m. Tam, kde v dôsledku pôsobenia horských tlakov nie je táto požiadavka splnená, musí sa bezodkladne pristúpiť k obnoveniu určeného prierezu.

(2) Ak sa má v podzemí súčasne s chôdzou dopravovať lanom, musí sa na chôdzu zriadiť osobitné oddelenie s prierezom s výškou najmenej 1,8 m a šírkou najmenej 1 m, ktoré musí byť oddelené od dopravnej cesty tak, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu pracovníkov vozidlami alebo nákladom.

(3) Priechody medzi stabilnými strojmi musia mať prierez s výškou v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírkou najmenej 0,6 m.

(4) Priechody na dopravných cestách vybavených koľajovou traťou musia mať do výšky v podzemí najmenej 1,7 m, na povrchu najmenej 2,1 m, šírku najmenej

(5) Priechody požadované v odseku 4 písm. a) sa nemusia vybudovať,

(6) Pre priechody na dopravných cestách vybavených závesnými dráhami platia odseky 4 a 5, pričom rozmery priechodov sa musia dodržať aj pri obvyklých výkyvoch prepravovaných vozidiel. Obvyklý výkyv od zvislej roviny sa počíta 10°, najmenej však 0,1 m.

(7) Na priechodoch cez dopravníky v podzemí, okrem porubov a dobývok, sa musia zhotoviť priechodové mostíky široké najmenej 0,6 m. Priechodové mostíky sa musia vybaviť zábradlím a výška nad nimi musí byť najmenej 1,2 m. Pri dopravníkoch do šírky unášacieho prostriedku 800 mm môžu byť priechodové mostíky prerušené, ak je nad nimi výška najmenej 1,6 m a sú vybavené držadlami.

(8) Priechody cez dopravníky umiestnené na povrchu sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.⁶⁹)

(9) Miesta zmenšených prierezov ciest na chôdzu sa musia výrazne označiť.⁷⁰)

(1) Mosty, rampy, ochodze a lešenia na chôdzu musia mať pevnú a rovnú podlahu a musia sa technicky riešiť na najväčšie predpokladané zaťaženie.

(2) Mosty, rampy, ochodze a lešenia sa musia kontrolovať v určených lehotách.

(3) Rebrík sa musí zaistiť proti pošmyknutiu alebo preváženiu. Horný výstupný otvor alebo plošinu musí presahovať najmenej 1,1 m alebo musia byť do tejto výšky pevné držadlá. Za priečkami musí byť voľný priestor najmenej 0,18 m.

(4) Použitie previsnutého rebríka alebo rebríka ako priechodového mostíka je zakázané.

(5) Rebríky sa nesmú používať na vynášanie alebo znášanie bremien s hmotnosťou väčšou ako 20 kg.

(6) Na tom istom rebríku nesmú vystupovať alebo zostupovať súčasne 2 alebo viacerí pracovníci.

(7) Ak sa má rebrík nastaviť, musia sa obidve časti bezpečne spojiť. V mieste spojenia sa nesmie sklon rebríka ani vzdialenosť medzi priečkami meniť.

(1) Dopravné cesty sú cesty v banských dielach a tie miesta na povrchu, ktoré sú určené na dopravu osôb, strojov alebo hmôt. Za vodorovné sa považujú dopravné cesty s úklonom do 35 mm.m^-1. S väčším úklonom až do 45° vrátane sú dopravné cesty úklonné. Dopravné cesty s úklonom väčším ako 45° (jamy, komíny, jamice a pod.) sa považujú za zvislé.²¹)

(2) Dopravné cesty sa musia udržiavať a značiť⁷⁰) tak, aby zodpovedali prevádzkovým podmienkam a aby preprava po nich bola vždy bezpečná.

(3) Úseky dopravných ciest, ktoré slúžia ako nástupištia, musia mať upravenú počvu alebo plošinu.

(4) Dopravné cesty, ktoré sa križujú alebo zbiehajú, musia sa vybaviť zabezpečovacím zariadením alebo sa musia určiť také opatrenia, aby nemohlo dôjsť ku zrážke. Zabezpečovacie zariadenie sa musí skonštruovať tak, aby aj pri poruche bola zaistená bezpečnosť práce a prevádzky.

(5) Na dopravnej ceste sa musí umiestniť dotykové prednávestie⁷⁰) upozorňujúce na vjazd do zúžených prierezov dopravnej cesty.

(6) Ak prechádza dopravná cesta nad inou cestou alebo pracoviskom, musí sa zabezpečiť, aby nikto nebol ohrozený dopravnými prostriedkami, padajúcimi hmotami alebo predmetmi.

(8) Dopravné cesty, ktoré sa nesmú používať na chôdzu počas prepravy, musia sa na miestach prístupu k nim označiť zákazom vstupu alebo sa musí vstupu do nich zabrániť iným spôsobom.

(7) Na dopravných cestách s nepretržitou dopravou, cez ktoré treba prechádzať, musia sa zriadiť priechody (mostíky, podchody a pod.).

(9) Na dopravných cestách s dopravou lanom sa počas prepravy nesmú zdržiavať pracovníci, ak táto cesta nezodpovedá požiadavkám § 292 ods. 2.

(1) Pred zavedením strojovej dopravy sa musí koľajová trať⁷¹) znivelovať. Lehoty ďalších nivelácií sa musia určiť podľa stavu dopravnej cesty.

(2) Koniec koľajovej trate sa musí zabezpečiť proti zbehnutiu vozidiel. Koľajové trate určené na strojovú dopravu musia sa označiť tabuľkami alebo návestiami.

(3) Jazyky výhybky pri strojovej doprave nesmú byť rovné a musia sa v krajných polohách zaistiť závažím výmeníka, pružinou alebo iným spôsobom. Diaľkove ovládaná výhybka musí mať optickú kontrolu polohy. Výhybka sa nesmie umiestniť na priecestí koľajovej trate.

(4) Správna poloha točníc a presuvní musí byť zaistiteľná. Na tratiach so strojovou dopravou sa nesmú používať plošiny, točnice ani presuvne.

(5) Na miestach, kde sú banské vozy tlačené do oblúka koľajovej trate posunovačmi alebo iným zariadením a kde by sa mohli vykoľajiť, musí sa vnútorná strana oblúka koľaje vybaviť vodiacou lištou.

(6) Odseky 3 až 5 neplatia pre koľajové trate s rozchodom 900 mm.⁷²)

(1) Medzi najširšími časťami stretávajúcich sa vozidiel na súbežných koľajových tratiach musí byť medzera najmenej 0,2 m.

(2) Medzera medzi výstužou, výstrojom, objektmi, zariadením alebo uloženými predmetmi a obrysom najväčšieho vozidla vrátane nákladu musí byť najmenej 0,25 m.

(3) Na dopravných cestách s koľajovými traťami, kde všetky trate bývajú zaplnené banskými vozmi a kde sa banské vozy spojujú alebo rozpojujú ručne, musí mať každá koľajová trať po jednej strane priestor pre obsluhu do výšky v podzemí najmenej 1,7 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírky najmenej 0,6 m.

(4) Koľajové trate s rozchodom 900 mm sa musia umiestniť podľa osobitných predpisov.⁷²)

(1) Na úklonnej dopravnej ceste s koľajovou traťou pri doprave lanom, okrem dopravy podstavníkom, musia byť pohyblivé závory pod zhlavím, na úpätí a na miestach pripojovania a odpojovania vozov na lano. Pri razení úpadnice určí vzdialenosť pohyblivej závory od čelby technologický postup.

(2) Závora pod zhlavím sa musí umiestniť tak ďaleko od zhlavia, aby pri zavretej závore mohli byť na úklonnú koľajovú trať spustené všetky súčasne dopravované vozy. Umiestnenie ostatných závor určí dopravný poriadok.

(4) Na úpätí sa musí pre obsluhu zriadiť úkryt, z ktorého možno dávať návestia.

(3) Závora pod zhlavím sa musí vyhotoviť tak, aby ju mohla ovládať obsluha vrátku alebo pohonnej stanice len zo svojho stanovišťa. Obsluha musí mať voľný výhľad na miesto pripojovania a odpojovania vozov. Ak výhľad na toto miesto nie je možný, musí sa medzi miestom pripojovania a odpojovania vozov a stanovišťom obsluhy zabezpečiť vhodný spôsob dorozumenia. Ostatné závory ovládajú určení pracovníci.

(5) Na úklonnej dopravnej ceste s koľajovou traťou pri doprave lanom, okrem dopravy podstavníkom, musí sa používať samočinne pôsobiace záchytné zariadenie. Od tejto požiadavky sa môže upustiť, ak lano a všetky spojovacie zariadenia vykazujú najmenej desaťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku alebo pohonnej stanice.

(6) Pri doprave v úklone nad 15° musia mať vozy poistné zariadenie proti ich prevráteniu.

(8) Ak sa pri razení dovrchného banského diela dopravuje pomocou kladky, určí spôsob zaistenia bezpečnosti práce a prevádzky technologický postup.

(7) Náraziská s podstavníkovou dopravou sa musia vybaviť ochranným zariadením, ktorým sa zamedzí vsunutie vozov na úklonnú dopravnú cestu skôr, ako sa podstavník pristaví a zabezpečí proti pohybu. Na podstavníku musí byť aretačné zariadenie pre banské vozy.

(1) Závesnou dráhou sa môžu vybaviť len tie dopravné cesty, v ktorých nosnosť výstuže a jej stabilita alebo iné uchytenie nosných závesov trate je dostatočné aj vzhľadom na zaťaženie dopravnými prostriedkami a prepravovanými hmotami.

(2) Výhybka trate závesnej dráhy sa musí pevne spojiť s nadväzujúcimi časťami trate a zavesiť na výstuž samostatnými závesmi. Presuvné časti výhybky sa musia v krajných polohách zabezpečiť proti zmene polohy. Nastavenie výhybky musí byť opticky kontrolovateľné z miesta ovládania.

(4) Výhybky trate závesnej dráhy musia byť ovládateľné z miesta obsluhy (kabíny vodiča, kabíny sprievodcu, stanovišťa vrátkara a pod.).

(3) Na konci trate závesnej dráhy musí byť koncový doraz.

(1) Na dopravných cestách so závesnou dráhou sa musia dodržať medzery podľa § 296 ods. 1 a 2 aj pri obvyklých výkyvoch vozidiel (§ 292 ods. 6).

(2) Medzera medzi spodným okrajom vozidla a počvou musí byť najmenej 0,1 m.

(4) V manipulačných priestoroch vrátane nakladacích a vykladacích staníc musí byť po celej ich dĺžke aspoň na jednej strane priestor pre obsluhu s výškou najmenej 1,8 m a šírkou najmenej 1 m.

(3) Pri prejazde nad iným dopravným zariadením musí byť medzera medzi spodným okrajom vozidla a najviac vyčnievajúcimi časťami dopravného zariadenia najmenej

(1) Na trati závesnej dráhy, okrem dopravy nekonečným lanom, musia byť pohyblivé zarážky

(2) Pohyblivé zarážky sa musia vyhotoviť a umiestniť tak, aby obsluha mohla zo svojho stanovišťa ovládať a kontrolovať nastavenie zarážky. Pri doprave závesnou lokomotívou musia byť pohyblivé zarážky ovládateľné aj zo závesnej lokomotívy.

(3) Pohyblivá zarážka pod zhlavím sa musí umiestniť na začiatku úklonnej trate tak, aby pri zavretej zarážke mohli byť na úklonnú trať spustené všetky súčasne dopravované vozidlá.

(5) Na trati závesnej dráhy s dopravou nekonečným lanom sa musia umiestniť pohyblivé zarážky tak, aby nemohlo dôjsť k nebezpečnému ujdeniu vozidiel.

(4) Pohyblivá zarážka pod zhlavím musí byť ovládateľná zo stanovišťa obsluhy vrátku alebo pohonnej stanice alebo zo závesnej lokomotívy. Keď nemožno kontrolovať nastavenie zarážky zo stanovišťa obsluhy vrátku alebo pohonnej stanice, musí ju ovládať určený pracovník z bezpečného miesta. V tomto prípade sa musí zabezpečiť spoľahlivé dorozumievanie tohto pracovníka s obsluhou vrátku alebo pohonnej stanice.

(1) Na dopravných cestách s dopravníkmi v podzemí musí byť

(2) Medzera medzi konštrukciami súbežných dopravníkov v podzemí musí byť najmenej 0,8 m.

(3) Medzera medzi najviac vyčnievajúcim okrajom vozidla koľajovej alebo závesnej dopravy a konštrukciou dopravníka musí byť najmenej 0,2 m.

(4) Ustanovenie odseku 1 písm. a) a b) platí aj pre dopravné cesty s hrabľovými dopravníkmi alebo žľabovými súpravami, ktoré sa počas viac ako 3 mesiacov neprekladajú.

(5) Dopravníky na dopravných cestách na povrchu sa musia umiestniť podľa osobitného predpisu.⁶⁹)

(1) Medzera medzi výstužou, výstrojom, objektmi, zariadením alebo uloženými predmetmi a obrysom banského bezkoľajového stroja, stavebného stroja, motorového vozidla, motorového vozíku alebo prepravovaného nákladu musí byť najmenej 0,6 m. Ak vodič alebo prepravované osoby nie sú chránené konštrukciou stroja, musí sa medzera zachovať aj od týchto osôb.

(2) Opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb pred cúvajúcimi strojmi určí dopravný poriadok.

(3) Výsypné miesta sa musia chrániť proti prejazdu stroja do výsypu (zarážkou, zvýšeným okrajom sýpu a pod.). Plocha okolo výsypného miesta nesmie mať spád k výsypnému miestu. V podzemí musia mať tieto miesta stále osvetlenie, na povrchu len za tmy alebo zníženej viditeľnosti.

(1) Sklzy a spádové potrubia sa musia vyhotoviť, upevniť a navzájom spojiť tak, aby nedochádzalo k ich výkyvom a upchávaniu dopravovanými hmotami.

(2) Otvor na prísun hmôt do sklzu, spádového potrubia a zásobníka sa musí vybaviť zariadením umožňujúcim zastavenie prísunu hmôt. Vypúšťací otvor sklzu, spádového potrubia a zásobníka musí mať spoľahlivý uzáver.

(3) Pohonná a vratná stanica tanierového brzdidla musí mať 2 na sebe nezávislé kotvenia proti ujdeniu.

(4) Keď nie je pohonná stanica tanierového brzdidla priamo spojená s prvým žľabom, musia byť pohyblivé časti medzi pohonnou stanicou a prvým žľabom kryté ochranným debnením.

(6) Zariadenie na dopravu samospádom sa musí upraviť tak, aby neohrozovalo pracovníkov pádom hmôt.

(5) Medzi tanierovým brzdidlom a pilierom sa musí ponechať ulička široká aspoň 0,5 m.

(7) Stanovište obsluhy zariadenia na dopravu samospádom sa musí osvetliť a umiestniť tak, aby obsluha nebola ohrozená dopravovanými hmotami.

(1) Na dopravnej ceste s visutou lanovou dráhou musia byť medzery

(2) Na nástupištiach musí byť priestor s prierezom s výškou najmenej 1,8 m, šírkou najmenej 1 m a dĺžkou najmenej 3 m.

(4) Po celej dĺžke dopravnej cesty musí byť počuteľné zvukové návestie upozorňujúce na začatie prepravy. V dosahu prepravovaných osôb musí byť blokovacie lanko na zastavenie prepravy.

(3) V miestach prejazdu nad iným dopravným zariadením sa musia dodržať medzery podľa § 299 ods. 3.

(5) Pri použití sedačiek je nástup a výstup za chodu zariadenia dovolený len do rýchlosti 1,5 m.s^-1. Pri používaní odpojiteľných sedačiek musí byť na nástupišti vzdialenostné návestie.

(2) Pred začatím prepravy pracovníkov sa musí prehliadnuť stav dopravnej cesty vrátane nástupíšť, a to najmenej raz denne.

(1) Dopravné cesty a ich vybavenie sú povinní pravidelne prehliadať určení pracovníci. Pri prehliadkach sú povinní overiť aj funkciu návestného a zabezpečovacieho zariadenia. Lehoty, spôsob a rozsah prehliadok určí dopravný poriadok.

(3) Dopravná cesta a jej vybavenie sa musia prehliadnuť aj pred začatím prepravy v mieste, kde došlo k mimoriadnej udalosti a po takej práci, ktorá by mohla ovplyvniť bezpečnosť dopravy.

(1) Ručná doprava banskými vozmi a vozíkmi závesnej dráhy je dovolená na vodorovných dopravných cestách; na úklonných dopravných cestách je ručná doprava dovolená len banskými vozmi, a to pri úklone do 50 mm.m^-1 do vzdialenosti 50 m, pri väčšom úklone, najviac 85 mm.m^-1, len do vzdialenosti 20 m.

(2) Voziť sa na banskom voze alebo vozíku závesnej dráhy, chodiť pri doprave pred nimi alebo ich nechať voľne bežať je zakázané.

(3) Banské vozy a vozíky závesnej dráhy sa môžu prepravovať len jednotlivo. Vzdialenosť medzi jednotlivo prepravovanými banskými vozmi alebo vozíkmi závesnej dráhy mimo náraziska a plniacej a výsypnej stanice musí byť najmenej 20 m.

(4) Pri vetracích a hrádzových dverách, v oblúkoch, kde nie je dobrý rozhľad, a na križovatkách je vozič povinný ísť pomaly a okrem toho musí na seba upozorňovať volaním, ak niet iného vhodného výstražného znamenia.

(5) Banský voz alebo vozík závesnej dráhy sa môže len tlačiť. Pri preprave do vrchu sa banský voz môže len ťahať.

(6) Jednotlivé banské vozy, vozíky závesnej dráhy alebo časti rozpojenej súpravy sa môžu od seba odtláčať len vtedy, keď sú v kľude, a to len pákou alebo uchopením zo strany.

(1) Zavedenie strojovej dopravy hmôt schvaľuje určený pracovník. Zavedenie dopravy osôb schvaľuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(2) Organizácia je povinná určiť technika alebo technikov zodpovedných za riadenie montáže, prevádzky a údržby zariadení jednotlivých druhov strojovej dopravy. Títo pracovníci musia mať aspoň úplné stredné odborné vzdelanie strojného zamerania a najmenej dvojročnú prax.

(3) Ustanovenia § 308, 310, 311, 317 ods. 1 a § 320 ods. 3 neplatia pre dopravu na koľajových tratiach s rozchodom 900 mm.⁷²)

(1) Na strojovú dopravu organizácia vydá dopravný poriadok, ktorý musí určiť

(2) Dopravný poriadok na dopravu osôb musí ešte určiť

(3) Dopravný poriadok sa musí vyvesiť na nástupištiach, na stanovištiach obsluhy, v remízach, garážach a na odstavných miestach.

(1) Vodič je povinný ovládať vozidlo zo svojho stanovišťa. Z idúceho vozidla nesmie zostúpiť.

(2) Vozidlo nesmie zostať na dopravnej ceste bez dozoru, ak nie je zabezpečené proti uvedeniu do pohybu.

(3) Vodič je povinný pri jazde sledovať dopravnú cestu. Ak hrozí nebezpečenstvo, musí znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť. Keď zbadá pracovníkov alebo iné vozidlo, je povinný stlmiť svetlo, dávať výstražné znamenie a primerane znížiť rýchlosť jazdy. Pri stretnutí s pracovníkmi, ktorí nemajú možnosť ustúpiť do bezpečia, alebo ak má na dopravnej ceste prekážku, je povinný včas zastaviť. V jazde môže pokračovať až potom, keď sa presvedčí, že ďalšou jazdou nikoho neohrozí.

(4) V podzemí je vodič povinný dať výstražné znamenie pred začatím jazdy, pred vjazdom do neprehľadných miest, vetracích a hrádzových dverí a iných zúžených miest a pred vjazdom do nástupíšť a staníc. Pred týmito miestami a pri manipulácii na zoradisku, nástupišti a v nakladacej, vykladacej a prekladacej stanici je povinný včas primerane znížiť rýchlosť.

(5) Vodič nesmie prenechať vedenie vozidla inej osobe, okrem osôb, ktoré zaučuje na príkaz organizácie. Vodič môže dovoliť spolujazdu pracovníka len na tých dopravných prostriedkoch, ktoré sú na to prispôsobené výrobcom.

(6) Pri rozbiehaní je vodič povinný uvádzať vozidlá súpravy do pohybu pozvoľne a plynule.

(7) Ak sprievodca alebo pracovník určený na manipuláciu s vozidlami ide vedľa idúcej súpravy, je vodič povinný ísť najviac rýchlosťou jeho chôdze a musí ho sledovať.

(8) Vodič vozidla s elektrickým pohonom je povinný pred manipuláciou s trolejovým zberačom alebo pred pripojením alebo odpojením prívodného kábla vypnúť hlavný vypínač vozidla.

(10) Vodič lokomotívy je povinný sa oboznámiť aj so záznamami o stave lokomotívy a dopravných ciest. Na konci smeny je povinný vykonať záznam o stave lokomotívy.

(9) Vyraďovať blokovacie prvky a brzdiť protiprúdom, okrem núdzového brzdenia, je zakázané.

(1) Návestné zariadenie sa musí pri strojovej doprave zriadiť, ak sa obsluha dopravného zariadenia nemôže spoľahlivo dorozumieť s pracovníkmi zúčastnenými na doprave. Pri doprave dopravníkmi sa musí návestné zariadenie vyhotoviť vždy, keď sú dopravníky dlhšie ako 15 m a ich prevádzkou môžu byť ohrození pracovníci.

(2) Návestné zariadenie sa musí vyhotoviť a umiestniť tak, aby bolo spoľahlivé a jeho ovládanie nebolo spojené s nebezpečenstvom. Súčasne sa musí zabezpečiť rozlíšiteľnosť návestí pre viac spôsobov dopravy na jednej dopravnej ceste.

(3) Pri dvojakej pohonnej stanici sa musia zvukové návestia výrazne líšiť.

(4) Pri návestnom zariadení sa musia umiestniť tabuľky s významom určených návestí. Návestie „raz“ sa môže používať len ako znamenie na zastavenie.

(5) Obsluha dopravného zariadenia je povinná sa pred začatím prepravy v smene presvedčiť o správnej funkcii návestného zariadenia.

(6) Pred začatím prepravy lanom je obsluha povinná dať návestie na miesto, kde sa má prepravovať a počkať na spätné návestie.

(7) Dopravná cesta s dopravou lanom sa musí vybaviť takým návestným zariadením, aby z ktoréhokoľvek miesta dopravnej cesty bolo možné dať návestie na zastavenie dopravy. Po celej dĺžke dopravnej cesty musí byť počuteľné zvukové návestie upozorňujúce na začatie prepravy.

(8) Návestia musia byť zreteľne počuteľné aj na nástupištiach, z ktorých sú dávané.

(9) Obsluha môže uviesť zariadenie do chodu najskôr po 5 sekundách a najneskôr do 30 sekúnd po obdržaní návestia.

(1) Spájať a rozpájať ručne sa môžu len stojace vozidlá koľajovej a závesnej dopravy a len po dohovore s pracovníkom, ktorý by ich mohol uviesť do pohybu. Ručné rozpájanie za pohybu vozidiel je dovolené len vtedy, ak sa vhodným zariadením vylúči nutnosť nahýbania pracovníka medzi vozidlá a možnosť prevrátenia vozidla na pracovníka. V žiadnom prípade pracovníci nesmú vstupovať medzi banské vozy alebo sa medzi ne nahýbať.

(2) Pripájanie a odpájanie nekoľajových prípojných vozidiel sa musí vykonávať podľa osobitného predpisu.⁷³)

(1) Organizácia je povinná zabezpečiť na začiatku a konci smeny strojovú prepravu pracovníkov na pracovisko a späť, ak je dĺžka súvislého úseku dopravnej cesty väčšia ako 1,5 km alebo prevýšenie úklonnej dopravnej cesty väčšie ako 50 m a v danom úseku sa má počas viac ako 2 mesiacov prepravovať najmenej 24 pracovníkov v jednej smene. Pre túto prepravu je organizácia povinná vymedziť čas, v ktorom je na tej istej dopravnej ceste a na dopravných cestách nadväzných akákoľvek iná preprava zakázaná.

(2) Po celej dĺžke dopravnej cesty musí byť možný výstup z dopravného prostriedku.

(4) Mimo času vymedzeného na prepravu pracovníkov na pracovisko a späť sa môžu osoby prepravovať len za podmienok určených v dopravnom poriadku.

(3) Na dozor pri preprave pracovníkov sa musí určiť dohliadač, ktorý svoju funkciu vykonáva pri nástupe a výstupe pracovníkov. Funkcia dohliadača môže byť spojená len s funkciou sprievodcu.

(5) Pred začatím prepravy osôb je vodič povinný sa presvedčiť, či na dopravnej ceste neboli zistené závady, prípadne či zistené závady už boli odstránené.

(6) Pre každú súpravu sa musí určiť sprievodca. Sprievodca nastupuje do súpravy posledný, a to na určené miesto, z ktorého môže ovládať návestné, prípadne i brzdové zariadenie.

(9) Podmienky na dopravu osôb lanom na úklonných dopravných cestách, ako aj spôsob a lehoty kontrol dopravných ciest a ich vybavenia určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(7) Nastupovať do súpravy a vystupovať z nej je dovolené len na nástupištiach po zastavení súpravy.

(8) Počas jazdy sa osoby nesmú vykláňať z vozidla, ani vystrkovať akékoľvek predmety. Vo vozidle sú povinné zaujať takú polohu, aby žiadna časť ich tela nepresahovala obrys vozidla.

(1) Hmoty a predmety sa musia na vozidlo ukladať tak, aby pri nakladaní, prekladaní, preprave alebo vykladaní nedošlo k ich nežiadúcemu pohybu.

(2) Vykladané hmoty a predmety sa musia ukladať tak, aby nezasahovali do prejazdového prierezu dopravnej cesty a súčasne nehrozilo nebezpečenstvo ich prevrátenia, zosunutia alebo pádu.

(3) Pri ručnom nakladaní a vykladaní sa musí vozidlo zabezpečiť proti nežiadúcemu pohybu. Na vozidlo v pohybe sa zakazuje ručne nakladať alebo vykladať z neho akékoľvek hmoty alebo predmety okrem sypkých hmôt.

(4) Ručne sa môžu vyklápať len stojace vozidlá zabezpečené proti posunutiu a prevráteniu.

(5) Stúpať na vozidlo alebo jeho časť pri vyklápaní je zakázané.

(6) Výklopné a samovýsypné vozidlá sa musia zabezpečiť tak, aby sa pri preprave nemohli samovoľne vyklopiť alebo vyprázdniť a pri vyklápaní prevrátiť. Vyklápanie a vyprázdňovanie vozidiel sa musí vykonávať tak, aby hmotami nebol nikto ohrozený.

(1) Pracovisko a miesto nehody na dopravnej ceste sa musí počas trvania práce alebo odstraňovania nehody označiť spôsobom určeným v dopravnom poriadku. Označenie sa musí umiestniť vo vzdialenosti umožňujúcej bezpečné zastavenie príchodiacich vozidiel, a to na všetkých prístupoch na pracovisko alebo miesto nehody.

(2) Pri práci na dopravnej ceste s trolejovým vedením sa musia v prevádzkovej dokumentácii určiť aj opatrenia na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom.

(3) Práca na úklonnej dopravnej ceste sa nesmie vykonávať, ak vozidlá (bremená) neboli spoľahlivo zabezpečené proti ujdeniu alebo odstránené z úklonnej dopravnej cesty. Za spoľahlivé sa nepovažuje zabezpečenie len lanom vrátku alebo lanom pohonnej stanice.

(1) Vykoľajené vozidlo sa môže zdvíhať a nakoľajovať len prostriedkami určenými v dopravnom poriadku.

(2) Vykoľajené vozidlo sa musí zabezpečiť proti ujedeniu. Súčasne sa musí zabrániť nabehnutiu ďalšieho vozidla na vykoľajené vozidlo.

(1) Rýchlosť prepravy koľajovými lokomotívami sa určí podľa technických podmienok lokomotívy a stavu koľajových tratí. Pri tom sa musia dodržať požiadavky § 269 ods. 4, prípadne § 320 ods. 9.

(2) Rýchlosť pri preprave závesnými lokomotívami nesmie prekročiť 12 km.h^-1.

(4) Rýchlosť prepravy pri inej strojovej doprave sa riadi dopravným poriadkom [§ 308 ods. 1 písm. f)].

(3) Rýchlosť prepravy lanom nesmie prekročiť

(1) Lano sa musí viesť tak, aby sa zabránilo jeho nadmernému treniu (o trať dopravnej cesty, o výstuž a výstroj banského diela a pod.) a aby pri pripájaní vozidiel alebo pri náhodilom prievese nemohlo zachytiť iné vozidlá alebo ohroziť pracovníkov.

(2) Závora pod zhlavím sa môže otvoriť až vtedy, keď sú banské vozy pripojené na lano na úklonnej dopravnej ceste, lano napnuté a je dané spätné návestie z miesta, do ktorého sa prepravuje.

(4) Závory sa môžu otvoriť len na čas prejazdu.

(3) Ostatné závory sa môžu otvoriť len tesne pred prejazdom banských vozov.

(6) Odseky 2, 3 a 4 platia aj pre pohyblivé zarážky.

(5) Ak je na úklonnej dopravnej ceste alebo v jej okolí pracovisko, ktoré by mohlo byť ohrozené ujdenými banskými vozmi alebo vozíkmi závesnej dráhy alebo vymršteným prepravovaným materiálom, môže sa prepravovať až vtedy, keď sa pracovníci týchto pracovísk zdržujú na bezpečnom mieste (vo výklenku, bočnej chodbe a pod.).

(1) Vrátky a pohonné a vratné stanice na dopravu lanom sa musia umiestniť alebo chrániť tak, aby na ne nemohlo nabehnúť prepravované vozidlo, bremeno alebo vyrovnávacie závažie.

(2) Vrátok alebo pohonná stanica sa musí bezpečne zakotviť spôsobom určeným v prevádzkovej dokumentácii, pričom bezpečnosť zakotvenia musí byť najmenej 1,2 násobná vzhľadom na menovitú pevnosť lana.

(3) Navíjané lano sa nesmie usmerňovať rukou.

(4) Ak sa používa dvojbubnový vrátok na prepravu len jedným lanom, musí sa druhé lano na bubne zabezpečiť tak, aby ním nebol nikto ohrozený.

(6) Stanovište obsluhy vrátku škrabáka sa musí chrániť proti švihu lana v prípade jeho roztrhnutia a proti ujdeniu škrabákovej lyžice.

(5) Na bubne vrátku musia pri preprave zostať najmenej 3 závity lana.

(7) Na súčasnú prepravu lokomotívami s inou strojovou dopravou sa musia v dopravnom poriadku určiť opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(9) Na koľajových tratiach, kde je zaistená viditeľnosť na vzdialenosť najmenej 80 m, môže vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povoliť brzdnú dráhu súpravy pri preprave hmôt až 60 m a pri preprave osôb až 30 m. Tieto trate sa musia označiť príslušným návestím.

(8) Do súpravy vozidiel na prepravu pracovníkov sa nesmú zapojiť iné vozidlá okrem vozidiel na prepravu náradia; tieto však môžu byť zaradené len na konci súpravy.

(6) Ťahanie banských vozov po vedľajšej koľajovej trati je dovolené len v zoradištiach. Pri tejto preprave sa nikto nesmie zdržiavať medzi lokomotívou a ťahanými banskými vozmi. Sprievodca alebo pracovník určený na manipuláciu musí ísť v bezpečnej vzdialenosti pred súpravou. Na ťahanie banských vozov sa môžu používať len určené spojovacie prostriedky.

(5) Pri preprave osôb sa musí súprava vždy ťahať. V odôvodnených prípadoch pri doprave závesnou lokomotívou môže organizácia povoliť tlačenie vozidiel, avšak v dopravnom poriadku sa musí určiť, ako bude pri tom zaistená bezpečnosť práce a prevádzky.

(4) Pri preprave hmôt môže lokomotíva súpravu tlačiť len v nevyhnutných prípadoch a pri posune, a to len vtedy, keď v súprave nie sú prepravované dlhé bremená. Náklad vozidiel nesmie vodičovi prekážať vo výhľade.

(3) Vozy s dlhými bremenami sa nesmú prepravovať bezprostredne za lokomotívou.

(2) Na prednej čelnej strane lokomotívy musí byť rozsvietený reflektor s bielym svetlom a na poslednom vozidle súpravy alebo zadnej stene lokomotívy, ak ide sama, červené svetlo; ak je súprava lokomotívou tlačená, musí byť vzadu na lokomotíve červené svetlo a na čelnej stene prvého vozidla svietidlo s bielym svetlom. Ak sprievodca ide pred tlačenou súpravou, nemusí byť na prvom vozidle svietidlo. Pri posune na zoradišti sa nemusia svetlá meniť. Namiesto červeného svetla možno použiť iný spôsob označenia konca súpravy schválený štátnou skúšobňou.

(10) Naskakovať a zoskakovať počas jazdy z koľajovej lokomotívy môže len sprievodca a len z prevádzkovo nevyhnutných dôvodov, a to pri rýchlosti zníženej na rýchlosť chôdze a len na bezpečných miestach. Vodič lokomotívy je povinný pritom sledovať sprievodcu.

(1) Doprava lokomotívami je prípustná do úklonu, ktorý je určený technickými podmienkami lokomotívy.

(4) Pri preprave osôb na úklonnej trati závesnej dráhy musí byť z miesta sprievodcu umožnené priame zabrzdenie súpravy.

(3) Brzdový vozík sa pri preprave nesmie vyraďovať z funkcie.

(2) Pri preprave závesnou lokomotívou na úklonnej trati závesnej dráhy sa musí na koniec súpravy pripojiť brzdový vozík zabraňujúci ujdeniu vozidiel prepravovaných lokomotívou. Pri jazde samotnej lokomotívy, ktorej brzdový systém je vybavený obmedzovačom rýchlosti, nemusí sa brzdový vozík používať.

(1) Pred začatím prepravy na úklonnej trati závesnej dráhy sa musí ku každému samostatne prepravovanému vozidlu alebo každej súprave vozidiel pripojiť brzdový vozík zabraňujúci ujdeniu vozidiel alebo súpravy. Pri premenlivom úklone trate pri preprave lanom sa musí brzdový vozík pripojiť na oba konce súpravy.

(6) Pri použití zdvíhacieho zariadenia, ktorým sa bremeno zdvíha alebo spúšťa aj s nosnými vozíkmi a s pohyblivou časťou trate závesnej dráhy, musia sa nosné vozíky na pohyblivej časti trate zabezpečiť tak, aby z nej pri manipulácii nemohli zbehnúť. Pohyblivá časť trate závesnej dráhy sa musí vo svojej hornej polohe zaistiť. Nosné vozíky na pevnej časti trate závesnej dráhy sa musia zabezpečiť proti zbehnutiu z trate.

(7) Pri iných typoch zdvíhacieho zariadenia sa musí bremeno vždy zabezpečiť proti zbehnutiu z jeho zdvíhacej časti. Zdvíhacia časť musí byť v koncových polohách zabezpečená.

(5) Ak je zdvíhacie zariadenie súčasťou nosného vozíka, musí sa prepravované bremeno v zdvihnutej polohe zaistiť.

(4) Okolie pásových dopravníkov sa musí sústavne čistiť od napadaných hmôt. V miestach, kde hrozí nebezpečenstvo zachytenia pohyblivými časťami dopravníka alebo pád hmôt z dopravníka, je čistenie dopravníka a jeho okolia za chodu zakázané; môže sa však vykonávať určenými mechanizačnými prostriedkami.

(9) Na blízkosť výstupnej stanice alebo miesta s jazdou cez presyp sa musí vezúca sa osoba upozorniť návestím vo vzdialenosti 15 až 20 m pred výstupnou stanicou alebo presypom.

(7) Na dopravu osôb pásovými dopravníkmi sa musia zriadiť bezpečné nástupné a výstupné plošiny a upraviť presypy.

(6) Pri preprave osôb je preprava hmôt zakázaná.

(5) Ak je dopravník v chode, nesmie sa na jeho konštrukcii nikto zdržiavať.

(8) V čase prepravy osôb sa musí banské dielo osvetliť po celej dĺžke prepravy.

(3) Prepravované drevo alebo iný materiál sa môže z dopravníka odoberať len za zadný koniec proti smeru prepravy.

(2) Súčasne s rúbaninou sa nesmie prepravovať drevo ani iný materiál. Preprava dreva alebo iného materiálu sa musí pred začatím oznámiť všetkým pracovníkom, ktorí by touto prepravou mohli byť ohrození.

(10) Pri rýchlosti vetra nad 17 m.s^-1 musí sa chod pásového dopravníka zastaviť, ak technické podmienky dopravníka neurčujú inak.

(1) Dopravník sa môže zaplňovať len tak, aby nedochádzalo k padaniu prepravovaných hmôt.

(2) V mieste výsypu musí byť v prevádzke účinné protiprašné zariadenie (odsávanie, skrápanie a pod.).

(1) Doprava škrabákmi je dovolená do úklonu 40°.

(3) Práce vo vnútri zásobníka sa musia vykonávať pod stálym dozorom. Vstúpiť do zásobníka sa môže len zhora po overení nezávadnosti ovzdušia a zastavení plnenia a odťažovania. Dopravné zariadenie ústiace do zásobníka sa musí zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Pracovníka vo vnútri zásobníka musia zaisťovať zvonku dvaja pracovníci a musí sa pripútať ochranným pásom alebo ochranným postrojom na zabezpečovacie lano, ktoré musí byť stále napnuté. Pri odstraňovaní previsov pracovník nesmie chodidlami dosahovať nižšie ako 1 m pod hornú hranicu previsu. S pracovníkom vo vnútri zásobníka sa musí udržiavať stále spojenie.

(4) Spádové potrubie v jame sa nesmie použiť na skladovanie hmôt.

(2) Hmoty v zásobníku a sklze sa môžu zvonku uvoľňovať len z bezpečného miesta určeným spôsobom.

(1) Zásobníky zriadené razením banských diel a sklzy sa nesmú okrem čistenia úplne vyprázdňovať.

(1) Umiestnenie skládok a skladísk v ochranných pásmach sa musí riešiť podľa osobitných predpisov.⁷⁴)

(2) Trvalé skladovacie plochy musia byť rovné, odvodnené, spevnené a označené bezpečnostnými tabuľkami so zákazom vstupu nepovolaných osôb.

(3) Skladovací priestor musí mať výšku zodpovedajúcu spôsobu skladovania a použitej mechanizácii; priestor, v ktorom sa majú pracovníci pohybovať a pracovať, musí mať výšku v podzemí najmenej 1,8 m a na povrchu najmenej 2,1 m.

(4) Spôsob skladovania hmôt a materiálov a šírka dopravných ciest musia zodpovedať používanej mechanizácii.

(5) Pri skladovaní sa musí zabezpečovať bezpečný prísun, ukladanie a odoberanie hmôt a materiálov.

(6) Skladovaný materiál musí byť uložený tak, aby bola po celú dobu skladovania zabezpečená jeho stabilita.

(7) Pracovníci, ktorí majú pracovať v priestoroch skladovania, musia sa oboznámiť s rozdelením skladovacích priestorov pre jednotlivé druhy hmôt a materiálov a s podmienkami bezpečnosti práce a prevádzky pri skladovaní.

(1) Skládka vyťaženého nerastu náchylného na samovznietenie musí byť dostatočne vzdialená od ústia vťažného banského diela a od pracovísk so stálou obsluhou, najmenej však 60 m v prevládajúcom smere vetrov. Umiestnenie skládok iných nerastov, prípadne zemín sa musí riešiť s ohľadom na možnosť nepriaznivého ovplyvnenia okolitých pracovísk škodlivinami zo skládky.

(2) Pre prevádzku skládky vyťaženého nerastu, prípadne zemín musí sa vypracovať prevádzková dokumentácia, ktorá určí bezpečnostné opatrenia na prísun, ukladanie, skladovanie a odoberanie hmôt, zabezpečenie a pohyb strojov pri práci na skládke a prípadné opatrenia proti samovznieteniu.

(3) Sypké hmoty sa môžu voľne ukladať plne mechanizovaným spôsobom do akejkoľvek výšky, ak aj ich odoberanie bude mechanizované. Pri odoberaní hmôt sa musí zamedziť vytváraniu previsov. Ak sa vytvorí stena, musí sa odoberanie upraviť tak, aby výška steny nepresiahla 9/10 dovoleného dosahu nakladacieho stroja.

(4) Pri ručnom ukladaní a odoberaní sa môžu sypké hmoty skladovať len do výšky 2 m.

(5) Ak sa odoberajú sypké hmoty ručne alebo mechanickou lopatou, musí sa odber upraviť tak, aby nevznikali previsy a výška steny nepresiahla 1,5 m.

(6) Na skládke sypkých hmôt so spodným odoberaním sa pracovníci nesmú zdržiavať v nebezpečnej blízkosti odberného miesta.

(6) Nádoby s kvapalinami musia byť uzavreté a uložené tak, aby plniaci (vyprázdňovací) otvor bol vždy hore. Sudy a podobné nádoby sa ukladajú stojato len v jednej vrstve. Ležato sa môžu ukladať vo viacerých vrstvách za predpokladu, že jednotlivé vrstvy budú vzájomne stabilizované, prípadne budú uložené v konštrukcii zabezpečujúcej ich stabilitu.

(5) Vrecia so sypkým materiálom sa môžu ručne ukladať do výšky 1,5 m, pri ukladaní mechanizovaným spôsobom do výšky 3 m. Okraje hromád sa musia zabezpečiť pomocným zariadením (oporou, stenou a pod.) alebo vrecia uložiť v bezpečnom sklone a väzbe, pri ktorej nemôže dôjsť k zosunutiu vriec.

(4) Oblé predmety (plechovky, fľaše a pod.) pri zabezpečení stability sa môžu ručne ukladať na seba do výšky 2 m. Rúry, trubky a guľatina sa musia zabezpečiť proti zosunutiu.

(3) Kusový materiál pravidelných tvarov sa môže skladovať ručne do výšky 2 m. Kusový materiál nepravidelných tvarov (kameň, nepravidelné tvarovky a pod.) sa môže v pevnej hranici rovnať ručne do výšky 1,5 m.

(2) Konštrukčné prvky, ktoré by pri skladovaní na seba tesne doľahli a nemajú úchytné prvky, ktoré by umožňovali bezpečné uchopenie, prípadne zavesenie (oká, držadlá a pod.), musia sa uložiť na podklady; guľatina a vrstvené podklady sa nesmú použiť.

(7) Otvorené nádrže sa musia zabezpečiť proti pádu osôb do nich.

(8) Kyseliny a iné nebezpečné látky sa musia skladovať v obaloch s označením druhu látky. Bezpečný spôsob skladovania určí organizácia podľa druhu obalu.

(1) Zariadenie skládok a skladísk, prípadne oporné konštrukcie musia byť vyhotovené tak, aby umožňovali ukladanie, skladovanie a odoberanie kusového materiálu, kvapalín a obalov v súlade s požiadavkami výrobcu, prípadne osobitných predpisov.⁷⁵)

(9) Upínanie a odopínanie viazacích prostriedkov pri manipulácii s materiálom sa musí vykonávať zo zeme alebo z bezpečných plošín alebo podláh tak, aby sa viazanie nevykonávalo vo väčšej pracovnej výške ako 1,5 m.

(10) Pre skladovanie a manipuláciu s výbušninami, horľavými kvapalinami, jedmi a inými nebezpečnými látkami platia aj osobitné predpisy.²⁰)^,76)