(1) Advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky.

(2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za premeškaný čas.

(3) Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú len na osoby, ktoré advokáta požiadali o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „klient“).