ČASŤ I
VŠEOBECNÁ ČASŤ
Zavinenie
Pôsobnosť zákona
Sankcie
Ochranné opatrenia
Osobitné ustanovenia o mladistvých
Zánik zodpovednosti za priestupok
Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynul jeden rok; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

(1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

(2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

(3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

(1) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

(2) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.¹)

(1) Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

(3) O ochrannom opatrení sa rozhodne podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

(1) Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, krorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

(2) Podľa tohto zákona sa posudzuje tiež priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupok proti majetku podľa § 50, ktorý spáchal v cudzine česko-slovenský štátny občan alebo cudzinec,²) ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak takéto konanie nebolo v cudzine prejednané. Iný priestupok spáchaný v cudzine česko-slovenským štátnym občanom alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa posudzuje podľa tohto alebo iného zákona len vtedy, ak ním uvedená osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa česko-slovenských predpisov mimo územia republiky, alebo ak to vyplýva z vyhlásených medzinárodných dohôd, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

(1) Podľa osobitných predpisov³) sa prejedná konanie, ktoré má znaky priestupku, ak sa ho dopustili

(2) Toto konanie sa prejedná ako priestupok, ak jeho páchateľ prestal byť osobou uvedenou v odseku 1.

(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

(1) Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len „mladistvý“), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži.

(2) Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní.

(3) Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 2000 Kčs a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 200 Kčs.

(4) Zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie.

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

a) osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci Zboru nápravnej výchovy,

b) sudcovia z povolania, prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry,

c) osoby počas výkonu trestu odňatia slobody.

a) pokarhanie,

b) pokutu,

c) zákaz činnosti,

d) prepadnutie veci.

(1) Pokutu možno uložiť do 1000 Kčs, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

(2) V blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 500 Kčs a v rozkaznom konaní (§ 87) do 2000 Kčs.

(3) Pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(4) Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.

(1) Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na dva roky, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.

(2) Do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať.

(3) Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť, ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal, že jej ďalší výkon nie je potrebný. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa.

b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

(1) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

a) bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo

(2) Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

(3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

a) obmedzujúce opatrenie,

b) zhabanie veci.

(1) Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47 a 48) a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49).

(2) Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku; možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(1) Ak nebolo uložené prepadnutie veci uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak

a) patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo

(2) O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.

(3) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.