ČASŤ III
KONANIE O PRIESTUPKOCH
Príslušnosť
Začatie konania
Odvolanie
Blokové konanie

(1) Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.⁸)

(2) Priestupok, ktorý bol spáchaný v cudzine česko-slovenským štátnym občanom alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo ak nemožno miesto spáchania priestupku spoľahlivo zistiť, prejedná správny orgán, v ktorého územnom obvode má alebo naposledv mal páchateľ trvalý pobyt.

(3) Miestne príslušný spávny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.

(1) Štátne orgány a štátne organizácie poskytujú správnym orgánom pri preverovaní oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť. Štátne orgány oznamujú príslušným správnym orgánom priestupky, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej právomoci, ak nie sú samy príslušné na ich prejednanie.

(2) Občania sú povinní podať správnym orgánom nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia sú oprávnené odoprieť, ak by im alebo osobám blízkym hrozilo nebezpečenstvo postihu za priestupok, prípadne za trestný čin alebo by porušili štátne alebo služobné tajomstvo alebo zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti.

(1) Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

(2) Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.

(1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného šetrenia orgánu Zboru národnej bezpečnosti alebo na základe oznámenia občana, organizácie alebo orgánu o priestupku. Ak sa oznámenie podáva osobne, spíše sa o ňom zápisnica.

(2) Orgán Zboru národnej bezpečnosti je povinný prijímať oznámenia o priestupkoch, ktoré objasňuje, a čo najskôr ich vybavovať.

(1) Ak vznikne podozrenie, že priestupok spáchala určitá osoba, oznámi orgán Zboru národnej bezpečnosti tejto osobe, z akého priestupku je podozrivá, najneskôr na začiatku osobného jednania s ňou.

(2) Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je oprávnená dať sa zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí.

(3) Obdobné oprávnenie patrí i zákonnému zástupcovi mladistvého.

(4) Ak o to požiada zákonný zástupca mladistvého, má právo zúčastniť sa úkonov pri objasňovaní priestupku mladistvého.

(1) Ak nie sú dôvody na odovzdanie alebo odloženie veci podľa § 61, predloží orgán Zboru národnej bezpečnosti príslušnému správnemu orgánu správu o výsledku objasňovania, ktorá musí obsahovať

(2) K správe o výsledkoch objasňovania sa pripoja všetky dôkazy, ktoré boli získané počas objasňovania.

a) obvodné úrady,

b) orgány Zboru národnej bezpečnosti, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

c) iné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. d), § 29 ods. 1 písm. ch), § 30 ods. 1 písm. d) až h) a § 35 ods. 1 písm. f),

b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ak smerujú proti bezpečnosti osôb, priestupky proti majetku, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a iné priestupky proti poriadku v štátnej správe spáchané na úseku štátnej správy v ich pôsobnosti.

a) vec odovzdá príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znaky priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov,³) alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok alebo ak nasvedčujú skutočnosti, že ide o trestný čin,

b) vec odloží, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať.

a) označenie orgánu, ktorý objasňovanie vykonával, a dátum spísania správy,

b) osobné údaje podozrivého z priestupku a osobné údaje poškodeného,

c) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu spolu s obsahom výpovede a s uvedením, aký priestupok sa v skutku vidí.

a) vyžaduje vysvetlenie od štátnych orgánov, od obcí a od organizácií,

b) vyžaduje odborné vyjadrenia od príslušných orgánov,

c) obstaráva potrebné podklady, najmä spisy a iné písomné materiály,

d) vyžaduje potrebné vysvetlenia od občanov,

e) vyžaduje úkony potrebné pri zistení totožnosti osôb a ich pobytu.

(1) Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku

c) zomrela pred začatím konania.

b) v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie,

a) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona,

b) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne,

(2) Správny orgán vec ďalej odloží, keď

a) došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71,

f) návrh na začatie konania o priestupku (§ 68 ods. 2) bol podaný oneskorene.

e) zodpovednosť za priestupok zanikla,

d) o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za postačujúce,

c) o skutku už právoplatne rozhodol správny orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní,

(3) Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

(1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

(4) Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

(5) Konanie o priestupkoch uvedených v § 58 ods. 1 písm. a) sa začína len na základe správy orgánu Zboru národnej bezpečnosti o výsledkoch objasňovania.

(1) Priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupky podľa § 50 spáchané medzi blízkymi osobami, ako aj priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“).

(2) Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu Zboru národnej bezpečnosti najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať.

(3) Ak vyjde v konaní o priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) alebo o priestupku podľa § 50 začatom na návrh najavo, že skutok nebol spáchaný medzi blízkymi osobami, pokračuje sa v konaní z úradnej povinnosti.

(4) Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu.

(1) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

(2) Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

a) prokurátorovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,

c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.

b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu³) na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,

c) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,

a) obvinený z priestupku,

c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,

(1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

(2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

(1) O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

(2) Ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku.

(1) Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu veci, alebo vec, ktorú možno vyhlásiť za prepadnutú alebo zhabanú, je povinný ju na výzvu správneho orgánu vydať; ak ju nevydá, môže sa mu vec na základe rozhodnutia správneho orgánu odňať. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

(2) Ak sa vydaná alebo odňatá vec nevyhlási za prepadnutú alebo za zhabanú, musí sa bez zbytočného prieťahu vrátiť tomu, komu nepochybne patrí; inak tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá.

e) obvinený z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok svojho veku alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie,

d) obvinený z priestupku požíva podľa medzinárodneho práva alebo podľa zákona výsady a imunity,

c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,

b) skutok nespáchal obvinený z priestupku,

a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,

i) obvinený z priestupku zomrel,

k) v konaní o urážke na cti došlo ku zmieru,

l) vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania.

(1) Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

j) navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný,

ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce,

h) za priestupok bola uložená bloková pokuta,

g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orágnom činným v trestnom konaní,

f) zodpovednosť za priestupok zanikla,

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.

(1) Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2) Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní (§ 84), ani v rozkaznom konaní (§ 87).

(3) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.

(4) Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(1) Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa.

(2) Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

(3) Vlastník zhabanej veci sa môže odvolať len proti časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci.

(4) Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).

(5) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

(1) Rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta vyššia ako 2000 Kčs alebo zákaz činnosti na čas dlhší ako šesť mesiacov, alebo prepadnutie alebo zhabanie veci, ktorej hodnota presahuje 2000 Kčs, je preskúmateľné súdom.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.¹¹)

(3) Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

(4) Ak požiada účastník, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom, o odloženie výkonu rozhodnutia,¹²) správny orgán jeho žiadosti vyhovie.

(5) Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.¹³)

(1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

(2) Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.

(3) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

(4) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(1) Bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(2) Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu.

(3) Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

(4) Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.

c) orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 21 ods. 1 písm. b), d) a f), § 30 ods. 1 písm. f) a g) a priestupky podľa § 46, ak nimi boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti práce, ak sa dopustil niektorého z týchto priestupkov pracovník organizácie alebo podnikateľa v ich priestoroch alebo na ich pracoviskách,

e) orgány štátneho dozoru vo veciach životného prostredia priestupky podľa § 45.

d) orgány hygienickej služby priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 29 ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a h),

a) orgány Zboru národnej bezpečnosti aj priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 30, § 43 ods. 1 písm. a) a b) a § 44, ako aj podľa § 46, ak k ním došlo na úseku štátnej správy v ich pôsobnosti, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 a priestupky proti majetku podľa § 50,

b) obce priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 odst. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce,

(1) Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).

(2) Rozkaz nemožno vydať, ak obvinený z priestupku je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

(3) Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Oznamuje sa vždy písomne.

(4) Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

(5) Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

(6) V rozkaznom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(3) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

(2) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.