DRUHÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

(1) Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len „zriadovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.

(2) Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované príjmy a plniť úlohy financované zo štátneho rozpočtu efektívne a najhospodárnejším spôsobom.

(3) Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.

(4) Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.¹)

(5) Občianskym združeniam môžu poskytovať rozpočtové prostriedky len tie ústredné orgány, v ktorých vecnej pôsobnosti podľa osobitných predpisov²) tieto združenia konajú. Pritom ich môžu poskytovať len na plnenie konkrétnych úloh, ktorými ich poveril štát.

(6) Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným ako štátnym organizáciám iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva z právnych predpisov alebo z uznesenia vlády Slovenskej republiky a na poskytnutie dotácií má zabezpečené potrebné prostriedky vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej organizácie.

(1) Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu a viazanie rozpočtových prostriedkov.

(2) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj operatívnu evidenciu o všetkých vykonaných rozpočtových opatreniach v priebehu roka.

(3) Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) spolu s ročnými účtovnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonaných v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v príjmovej i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.

(1) Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky a nie je možné ich zabezpečiť podľa § 14 písm. a) zákona, musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.

(2) Ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti nemôže pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu.

(3) Rozpočtová a príspevková organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.

(1) Rozpočtová orgánizacia je oprávnená prekročiť limit svojho rozpočtu, ak použije prostriedky svojich osobitných fondov a prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy alebo zmluvy o združení.³)

(2) Prekročenie limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre rozpočtové a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu. Ak by toto prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného orgánu, postupuje tak po dohode s ministerstvom financií.

(3) Ak má dôjsť k prekročeniu limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa, príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu limity prekročiť.

(4) Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Obdobne postupujú ústredné orgány pri povoľovaní prekročenia limitov rozpočtových a príspevkových organizácií v ich pôsobnosti.

(1) Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

(2) Rozpočtová organizácia musí viazať prostriedky svojho rozpočtu v prípade, ak

(3) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

(4) Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.

(1) Nevyčerpané rozpočtové prostriedky v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou možno previesť po ukončení rozpočtového roka na účty osobitných fondov. Do budúceho roka sa tiež prevádzajú prostriedky na osobitných účtoch schválených zriaďovateľom po dohode s ministerstvom financií.

(2) Na ťarchu rozpočtu bežného roku sa zaúčtujú iba tie výdavky, ktoré sa hospodársky týkajú tohto roka a ktoré peňažný ústav zaúčtuje najneskôr s účinnosťou k 31. decembru tohto roku. Výdavky, ktoré nebudú k tomuto dňu peňažným ústavom zaúčtované, zaťažujú rozpočet budúceho roku.

(1) Úhrada výdavkov na ťarchu štátneho rozpočtu bežného roka sa môže realizovať najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, ak ide o

(2) Dodatkové úhrady výdavkov sú platby týkajúce sa rozpočtového roka, avšak splatné v nasledujúcom rozpočtovom roku najneskôr do 15. januára, prípadne platby splatné pred začiatkom budúceho roku, avšak z rozličných dôvodov neuhradené.

(3) Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov splatných po uplynutí rozpočtového roka sa nemôžu poukazovať vopred okrem prostriedkov
Tieto prostriedky, sa prevádzajú na účet cudzích prostriedkov. Nevyčerpané prostriedky sa odvedú na príjmový účet štátneho rozpočtu.

(1) V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých dostane peňažný ústav platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k tomuto dňu ich aj zaúčtuje.

(2) Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka na príjmový rozpočtový účet v peňažnom ústave.

(3) Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď ide o náhradu rozpočtových výdavkov z minulého roka.

(4) Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr do 6 mesiacov po ukončení úlohy.

(1) Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v peňažnom ústave, a to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým organizáciám sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov na činnosť a na čerpanie účelového príspevku na investície.

(2) Ústredné orgány otvárajú rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých sú zriaďovateľom. Rozpočtovej organizácii, ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových organizácií, otvára rozpočtové limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže ustanoviť podľa výsledkov plnenia štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity neinveštičných výdavkov pre ústredné orgány, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej rovnováhy štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu finančnoprávnych predpisov.

(3) Vedúci rozpočtových organizácií sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky boli uvolňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

(4) Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo jeho časť, predovšetkým ak bol limit určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené finančnoprávne predpisy.

(5) Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia peňažnému ústavu limit výdavkov najneskôr dva dni pred začiatkom obdobia, v ktorom bude limit čerpaný.

(6) Na financovanie štátnych objednávok v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtové limity ústredný orgán, ktorý zadáva štátnu objednávku. Ak ide o štátnu objednávku plne financovanú zo štátneho rozpočtu, môže ústredný orgán čerpať takto limitované prostriedky iba na úhradu plnenia na základe hospodárskych zmlúv a za predpokladu, že si k výsledkom riešenia štátnych objednávok zábezpečí právo hospodárenia. Ak ide o štátne objednávky financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, môžu nositelia štátnych objednávok čerpať rozpočtový limit, ktorý im pre každú jednotlivú štátnu objednávku otvorí objednávateľ vo výške zodpovedajúcej podielu prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky tohto limitu sa môžu čerpať až po úhrade podielu z vlastných prostriedkov zúčastnených organizácií.

(7) V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi štátnej objednávky rozpočtové prostriedky na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na riešenie štátnej objednávky, musí súčasne určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia a spôsob finančného usporiadania.

(1) Rozpočtové limity na investičné výdavky rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý rozpočtový rok.

(2) Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu investičnej výstavby a môže čerpať finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia vlastné investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.

(1) Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý štvrťrok rozpočtového roka.

(2) Limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.

(3) Zriaďovateľ poukazuje príspevkovej organizácii príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového výdavkového účtu na jej bežný účet.

(4) Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa, alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená na štátny rozpočet.

(1) Ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti môžu prevádzať prostriedky medzi štátnym rozpočtom republiky a štátnym rozpočtom federácie a medzi štátnymi rozpočtami oboch republík navzájom len prostredníctvom ministerstva financií. Organizácie financované z rôznych štátnych rozpočtov si nemôžu vzájomne prevádzať prostriedky okrem prípadov, keď ide o bežné hospodárske operácie (úhrady za dodávky, práce a služby, nájomné a pod.). Prevody v rámci zmlúv o združovaní prostriedkov³) musia byť schválené zriaďovateľom, so súhlasom ministerstva financií.

(2) Prevody prostriedkov medzi štátnymi rozpočtami sa vykonávajú peňažne.

(3) Ústredné orgány, ktorých sa týka prevod prostriedkov, viažu tieto vo svojom rozpočte ako trvalú úsporu. Ak ministerstvo financií prevádza prostriedky do štátneho rozpočtu federácie alebo do štátneho rozpočtu Českej republiky, poukáže tieto príslušnému ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií prijalo prevedené prostriedky, vykoná potrebné rozpočtové opatrenia v organizácii, ktorej sa rozpočtové prostriedky prevádzajú. Podľa povahy prípadov povolí buď prekročenie rozpočtu, alebo poukáže prostriedky ústrednému orgánu.

a) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné orgány,

b) neplní rozpočtované príjmy,

c) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda Slovenskej republiky, alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).

a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo zčasti nebudú realizovať,

b) neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so zriaďovateľom.

a) dodatkové výdavky na investície uhradzované zo štátneho rozpočtu,

b) dodatkové výdavky v oblasti vedy a výskumu,

c) dodatkové úhrady za výrobky, práce a služby dodané alebo vykonané do 31. decembra bežného roka,

d) vyúčtovanie preddavkov podľa § 19 ods. 6 tejto vyhlášky,

e) prevod prídelov do osobitných fondov,

f) prevod príjmov z vedľajšej hospodárskej činnosti.

a) na výplatu miezd za druhú polovicu decembra, vrátane cestovného vyplateného súčasne so mzdou; nevyčerpané prostriedky po výplate miezd rozpočtové organizácie odvedú ihneď po skončení výplatného termínu pre mzdy za druhú polovicu decembra na svoj príjmový účet,

b) na úhradu preddavkov a pozastávok pri dodávkach prác a výkonov, ak sa tak orgánizácie dohodli,

c) na úhradu faktúr za geologické práce vo výške pravdepodobnej fakturácie za mesiac december,

d) určených na podpory v nezamestnanosti vyplácané občanom za mesiac december.