(1) Štát zodpovedá za škodu osobe, ktorá poskytla pomoc policajnému zboru alebo policajtom na ich žiadosť alebo s ich vedomím (ďalej len „poškodený“). Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť iba vtedy, ak si túto škodu spôsobil poškodený úmyselne.

(2) Ak u poškodeného došlo k ujme na zdraví alebo smrti, postupuje sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov. Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu

(3) Poškodenému sa hradí aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci. Pritom sa hradí skutočná škoda, a to uvedením do predošlého stavu; ak to nie je možné alebo účelné, hradí sa v peniazoch. Poškodenému môže byť priznaná aj úhrada nákladov spojených s obstaraním novej veci za poškodenú vec.

(4) Štát hradí aj škodu, ktorú poškodený spôsobil v súvislosti s pomocou poskytnutou policajnému zboru alebo policajtom.

b) sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým po poškodenom a kedy možno takéto odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou.

a) patrí poškodenému, popri nárokoch podľa pracovnoprávnych predpisov, jednorazové mimoriadne odškodnenie,

(5) Štát zodpovedá aj za škody spôsobené policajným zborom alebo policajtami v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného a oprávneného zákroku policajta.

(6) Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.