23. § 23 a 24 znejú:
㤠23
(1) Lekár je povinný poučiť vhodným spôsobom chorého, prípadne členov jeho rodiny o povahe ochorenia a o potrebných výkonoch tak, aby mohli aktívne spolupracovať pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2) Vyšetrovacie a liečebné výkony sa vykonávajú so súhlasom chorého; ak chorý odmieta napriek náležitému vysvetleniu potrebnú starostlivosť, vyžiada si ošetrujúci lekár o tom písomné vyhlásenie (reverz).
(3) Vyšetrovacie a liečebné výkony vrátane ústavnej starostlivosti možno vykonať aj vtedy, ak od chorého vzhľadom na jeho zdravotný stav nemožno súhlas vyžiadať, ale možno ho predpokladať.
(4) Ak je neodkladné uskutočnenie vyšetrovacieho alebo liečebného výkonu nevyhnutné na záchranu života alebo zdravia dieťaťa alebo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a ak rodičia alebo opatrovník odmietajú súhlas, ošetrujúci lekár je oprávnený rozhodnúť o vykonaní tohto výkonu. Toto ustanovenie sa týka detí, ktoré vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť nemôžu posúdiť nevyhnutnosť takého výkonu.
(5) Chorého možno bez jeho súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, ak
a) ide i choroby, pri ktorých možno uložiť povinné liečenie,
b) ohrozuje chorý vzhľadom na duševnú poruchu seba alebo svoje okolie,
c) ide o stavy, pri ktorých sú ohrozené životne dôležité funkcie a sú nutné život zachraňujúce výkony a neprerušované sledovanie životne dôležitých funkcií.
(1) Prevzatie chorého do ústavnej starostlivosti z dôvodov uvedených v § 23 ods. 5 je zdravotnícke zariadenie povinné oznámiť do 24 hodín súdu,⁵) v obvode ktorého sa zdravotnícke zariadenie nachádza.
(2) O zákonnosti dôvodov prevzatia chorého do ústavnej starostlivosti rozhodne súd do siedmich dní.⁵)
(3) Do rozhodnutia súdu o zákonnosti dôvodov na prevzatie chorého do ústavnej starostlivosti možno vykonávať iba také vyšetrovacie a liečebné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia chorého alebo na zabezpečenie ochrany okolia chorého.“.
Poznámka č. 5 pod čiarou znie:
„⁵) Čl. 8 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.