(1) Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem nedosahuje úhrn súm na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť určených osobitným zákonom¹) (ďalej len „životné minimum“) a nemôže si vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, tento príjem zvýšiť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody.