(1) Občana nemožno považovať za sociálne odkázaného, aj keď jeho príjem nedosahuje životné minimum, ak jeho celková sociálna a majetková situácia je taká, že mu môže úplne zaručiť dostatočné zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť a takéto zabezpečenie vlastným pričinením možno od občana požadovať. Od občana však nemožno požadovať predaj alebo nájom nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,³) prípadne predaj alebo nájom poľnohospodárskej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu.