PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

(2) Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.

(1) Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2) Ak požadovaný úkon nemôže vykonať z dôvodov uvedených v odseku 1 iný notár v tom istom obvode, prezídium komory určí, ktorý notár tento úkon vykoná.

(1) Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktotých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba.³) To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.

(2) Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať.

(1) Okrem prípadov uvedených v § 36 a § 37 ods. 1 notár nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu v notárskej činnosti.

(1) Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.

(2) Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá i po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na činnosť notára v orgánoch komory.

(3) Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.

(1) Notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

(2) Spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne.

(2) Dátum spísania listiny a iné časové a číselné údaje sa v listine vypisujú slovami. To sa netýka spisovej značky, čísla konania, číselných údajov katastra nehnuteľností.

(1) Pri spisovaní notárskych listín sa nemôžu používať skratky, ktoré nie sú všeobecne známe alebo známe účastníkom.

(1) Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť.

(2) Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.

(4) Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Prvopis sa vydáva účastníkom pri spísaní listiny podľa § 5.

(1) Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou.

(2) Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky.

(3) Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.

(2) Notár založí namiesto zapožičaného prvopisu ním osvedčený odpis s pripojenou žiadosťou, na základe ktorej bol prvopis zapožičaný.

(1) Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť.

(3) V dobe zapožičania prvopisu môže notár vydávať osvedčené odpisy z tohto osvedčeného odpisu, ak ich vydávanie nebolo súdom pozastavené.