DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NAKLADANIA S ODPADMI

(1) Pôvodca je povinný odpady zhromažďovať a triediť podľa druhov³) už v mieste ich vzniku.

(2) Odpady možno zmiešavať s odpadmi iného druhu alebo inými látkami, len pokiaľ táto činnosť je súčasťou ďalšieho postupu ich využitia alebo zneškodnenia.

(3) Odpady možno skladovať, len ak je to nevyhnutné pre ďalšie nakladanie s nimi, najdlhšie po dobu jedného roka, pričom musia byť utriedené podľa druhov. Skladovacie priestory sa navrhujú, budujú a prevádzkujú tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu vplyvu na životné prostredie, pričom sa použijú obdobne ustanovenia § 14, 19, 20, § 21 ods. 4, § 22 až 25 tohto nariadenia.

(1) Úprava odpadu sa vykonáva za účelom zabezpečenia možnosti využitia odpadu, lepšej prepravy alebo zníženia nárokov na zneškodnenie odpadov.

(2) Jednotlivé spôsoby úpravy odpadov možno použiť len vtedy, ak boli overené v laboratórnych a poloprevádzkových alebo v prevádzkových podmienkach.

(1) Odpady sa spracovávajú tak, aby oddeliteľné a využiteľné látky mohli byť v čo najväčšej možnej miere použité najmä vo výrobnom procese a aby množstvo následne vzniknutých odpadov bolo čo najmenšie a ich fyzikálne a chemické vlastnosti také, aby nepriaznivý vplyv na životné prostredie bol minimálny.

(2) Rastlinné odpady, exkrementy zvierat, biologické kaly z čistiarní odpadových vôd a iné im podobné odpady sa spracujú prednostne biologicky a ich biologické spracovanie sa uprednostní pred ich zneškodnením. Osobitné predpisy o kompostovaní zostávajú nedotknuté v platnosti.⁴)

(1) Pri využívaní odpadov sa uprednostňuje materiálové využitie odpadu pred jeho využitím energetickým.

(2) Pôvodca je povinný využiť odpad, ak má na to vhodné technické zariadenie a ak výška nákladov na využitie odpadov je porovnateľná s výškou nákladov na ich zneškodnenie.