ŠTVRTÁ ČASŤ
ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV
I. ODDIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
II. ODDIEL
ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV SPAĽOVANÍM
§ 13
Prevádzkový poriadok zariadenia
§ 14
Prevádzkový denník zariadenia
§ 15
Prevádzková časť zariadenia
III. ODDIEL
ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV SKLÁDKOVANÍM
ZRIAĎOVANIE SKLÁDOK
POZOROVACÍ SYSTÉM SKLÁDKY
PREVÁDZKOVANIE SKLÁDKY
UZAVRETIE A REKULTIVÁCIA SKLÁDKY
§ 18
Triedy vylúhovateľnosti odpadov
§ 19
Výber lokality skládky
§ 20
Stavebné triedy skládok
§ 21
Osobitne určená skádka
§ 22
Pozorovanie vplyvu skládky na podzemné a priesakové vody
§ 23
Pozorovanie tvorby plynov na skládke
§ 24
Podmienky prevádzkovania skládky
§ 25
Odstraňovanie priesakovej vody a plynov zo skládky
§ 26
Uzavretie skládky
(1) Odpady sa zneškodňujú
b) skládkovaním,
a) spaľovaním,
c) neutralizáciou.
(2) Pri zneškodňovaní odpadov neutralizáciou sa postupuje ako pri úprave odpadov.
(1) Odpady možno zneškodňovať len v priestoroch, objektoch a zariadeniach určených a schválených na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovaných podľa odsúhlaseného prevádzkového poriadku (ďalej len „zariadenie“), pokiaľ v tomto nariadení nie je ustanovené inak.
(2) Zmeny v prevádzke zariadenia môže jeho prevádzkovateľ vykonať len so súhlasom príslušného úradu životného prostredia.11)
(3) Odpad, ktorý nie je možné zneškodniť na existujúcich zariadeniach, môže byť skladovaný do času, kedy bude zabezpečené jeho zneškodnenie. Ustanovenie § 4 ods. 3 prvá veta tohto nariadenia sa pre tento účel nepoužije. Na zabezpečenie prevádzky skladu musí byť vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorý obsahuje náležitosti uvedené v § 13 ods. 1 tohto nariadenia.
b) rekultivovať územie, v ktorom sa zariadenie nachádza,
a) zabezpečiť všetky sanačné práce,
c) pri skládke odpadu sledovať jej dopad na životné prostredie v rozsahu ako počas prevádzky skládky v intervaloch najmenej raz za 5 rokov, a to po dobu 50 rokov od ukončenia zneškodňovania odpadov v zariadení.
(4) Po ukončení zneškodňovania odpadov v zariadení alebo po ukončení prevádzky zariadenia je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť opatrenia potrebné na sledovanie a odstraňovanie negatívnych následkov zariadenia na životné prostredie, najmä:
(5) Prevádzkovateľ zariadenia môže odmietnuť prevzatie odpadu, ak s ním toto prevzatie nebolo vopred dohodnuté alebo ak druh prineseného odpadu nezodpovedá druhom odpadov, na zneškodňovanie ktorých je prevádzkovateľ oprávnený.
b) údaje o začatí prevádzky, dobe životnosti zariadenia a jeho kapacite,
a) názov a adresu prevádzkovateľa vrátane mien pracovníkov zodpovedných za prevádzku zariadenia,
(1) Prevádzkovateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia (ďalej len „prevádzkový poriadok“), ktorý obsahuje najmä:
c) technický popis zariadenia,
g) opatrenia pre prípad havárie,
k) spôsob obsluhy a vyhodnocovanie pozorovacieho systému zariadenia, v prípade skládky aj spôsob plnenia povinnosti podľa § 12 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia.
j) pre skládky aj určenie spôsobu vykonávania vstupnej kontroly a spôsob ukladania odpadov,
i) súhlas príslušného úradu životného prostredia na vydanie prevádzkového poriadku,12)
h) zoznam druhov odpadov, na zneškodňovanie ktorých je prevádzkovateľ oprávnený,
f) povinnosti pri obsluhe a údržbe zariadenia,
e) podmienky bezpečnosti práce pri prevádzke zariadenia,
d) organizačné a technologické zabezpečenie prevádzky a ochrany zariadenia,
(2) V prípade zmien v prevádzke zariadenia je prevádzkovateľ povinný prispôsobiť prevádzkový poriadok týmto zmenám a požiadať príslušný úrad životného prostredia o súhlas so zmenou prevádzkového poriadku.13)
(3) Prevádzkový poriadok musí byť uložený na prístupnom mieste zariadenia.
a) množstve a druhoch odpadov prijatých denne na zneškodnenie vrátane označenia ich pôvodcov, prípadne iných žiadateľov o zneškodnenie odpadu a miesta ich uloženia,
c) množstve a druhoch denne zneškodnených odpadov,
b) neprevzatom odpade podľa § 13 ods. 5 tohto nariadenia,
(1) Prevádzkovateľ vedie prevádzkový denník zariadenia (ďalej len „prevádzkový denník“), v ktorom sa zaznamenávajú najmä údaje o:
f) technickom stave zariadení,
d) naložení s pevnými a kvapalnými odpadmi, ktoré vznikajú po procese zneškodnenia,
m) dodržiavaní limitov a osobitných technických podmienok určených pre prevádzku zariadenia.
l) menách pracovníkov zodpovedných za prevádzku zariadenia v uvedený deň,
k) vykonaných kontrolách,
j) vykonaných údržbách zariadenia,
i) odstavení zariadenia,
h) časovom využití zariadenia,
g) prevádzkových poruchách a haváriách zariadenia a spôsobe ich odstránenia,
e) odobratých vzorkách odpadov a výsledkoch ich analýz,
(2) Prevádzkový denník je prevádzkovateľ povinný uchovávať pri skládke 50 rokov a pri ostatných zariadeniach 10 rokov od ukončenia zneškodňovania odpadov v zariadení.
b) prevádzkový objekt,
a) informačná tabuľa, ktorá obsahuje názov a sídlo prevádzkovateľa zariadenia, prevádzkovú dobu a zoznam druhov zneškodňovaných odpadov,
c) zariadenie na zisťovanie množstva odpadu,
(1) V prevádzkovej časti zariadenia sú umiestnené:
d) protipožiarne zariadenie,
e) ďalšie zariadenia, ak to prevádzka zariadenia vyžaduje.
(2) V prevádzkovej časti vykonáva prevádzkovateľ zariadenia vstupnú kontrolu množstva a druhov privezeného odpadu.
(1) Odpad sa zneškodňuje spaľovaním najmä vtedy, ak v prevažnej miere obsahuje organické látky.
(2) Pre budovanie, konštrukciu a prevádzku spaľovacieho zariadenia na zneškodňovanie odpadov spaľovaním (ďalej len „spaľovacie zariadenie“) platia osobitné predpisy. Podmienkou prevádzkovania spaľovacieho zariadenia je zabezpečenie ukládania odpadu, ktorý je výsledným produktom spaľovacieho procesu, na skládke určenej pre tento druh odpadu.
(3) V odôvodnených prípadoch možno odpad spaľovať v technologickom objekte,14) ktorý nie je na tento účel určený. Pre jeho prevádzku pre tento účel platia primerane ustanovenia tohto nariadenia ako pre spaľovacie zariadenie.
(4) V spaľovacom zariadení a technologickom objekte sa zriadia oddelené skladové priestory pre odpady:
c) kvapalné,
b) pastovité,
a) tuhé,
d) znečistené halogénovanými zlúčeninami.
(5) Za účelom zabezpečenia optimálneho spaľovacieho režimu možno jednotlivé druhy odpadov2) pri zneškodňovaní spaľovaním zmiešavať.
(5) Prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia je pôvodcom odpadu, ktorý je výsledným produktom spaľovacieho procesu.
(7) V prípade havárie spaľovacieho zariadenia je prevádzkovateľ povinný do doby odstránenia závady zabezpečiť skladovanie prevzatých odpadov, na zneškodňovanie ktorých je zariadenie určené.
(8) Kto žiada podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch o vyjadrenie k zriadeniu spalovacieho zariadenia určeného na spaľovanie nebezpečných odpadov, je povinný predložiť výsledky spaľovacej skúšky týchto odpadov na obdobnom zariadení, overené fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou vydávať vo veciach odpadov odborné posudky.5)
b) výbušné odpady,
c) nádoby obsahujúce plyny pod tlakom,
a) tekuté odpady, pokiaľ nie sú v uzavretých nádobách,
g) odpady zo zdravotníckych zariadení bez dekontaminácie,18)
d) látky, ktoré pri styku s vodou prudko reagujú najmä vývinom tepla alebo plynov,
h) odpady, ktorých obsah škodlivín presahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 3 tohto nariadenia.
f) odpady, ktoré môžu šíriť prenosné choroby16) alebo hromadné ochorenia zvierat,17)
e) samozápalné látky a horľaviny I. triedy nebezpečnosti,15)
(1) Výluhom podľa tohto nariadenia je roztok látok rozpustených v deionizovanej vode, ktorý sa pripraví vylúhovaním jedného dielu sušiny na desať dielov vody za 24 hodín pri teplote 20° C s možnosťou odchýlky 3° C.
(2) Podľa kvality výluhu zaraďuje pôvodca odpady do štyroch tried vylúhovateľnosti podľa prílohy č. 4 tohto nariadenia.
(3) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti I neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Ak má podzemná voda, do ktorej presakuje voda zo skládky v jednom alebo vo viacerých ukazovateľoch horšiu kvalitu, ako udáva táto tabuľka, sú pre zaradenie odpadu do triedy vylúhovateľnosti I určujúcimi v týchto ukazovateľoch hodnoty kvality podzemnej vody. Do tejto triedy nemožno zaradiť nevylúhovateľné odpady.
(4) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti II neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 2 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Do triedy vylúhovateľnosti II sa zaraďuje tiež výluh odpadov, ktorý prekračuje hraničné hodnoty uvedené v tejto tabuľke najviac v troch ukazovateľoch s výnimkou ukazovateľov označených poznámkou č. 2. Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti II možno odviesť do povrchových vôd po mechanickom čistení.
(5) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti III neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 3 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Do triedy vylúhovateľnosti III sa zaraďuje tiež výluh odpadov, ktorý prekračuje hraničné hodnoty uvedené v tejto tabuľke najviac v troch ukazovateľoch s výnimkou ukazovateľov označených poznámkou č. 2.
c) potraviny po záručnej dobe (druh č. 11102),2)
d) surový kompost,
(6) S nasledovnými odpadmi treba pri skládkovaní nakladať ako s odpadmi zaradenými do triedy vylúhovateľnosti III:
e) odpad z drvenia autovrakov (druh č. 35103).2)
a) komunálny odpad (skupina č. 91),2)
b) netriedený, tuhý odpad,
(7) Do triedy vylúhovateľnosti IV sa zaraďuje odpad, ktorého výluh nemožno zaradiť do triedy vylúhovateľnosti III.
(1) Pre výber lokality skládky platia osobitné predpisy.19)
a) bezprostrednej blízkosti sídiel,
f) lokalitách potrebných pre udržanie ekologickej stability20) môže príslušný úrad životného prostredia21) vo vyjadrení k zriadeniu skládky podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch určiť požiadavky pre jej výstavbu nad rámec ustanovení tohto nariadenia tak, aby bolo znečisťovanie životného prostredia čo možno najnižšie, v súlade s možnosťami najnovšieho stavu vedy a techniky.
(2) Pri zriaďovaní skládky v
e) územiach dočasne ohrozovaných záplavami, ak nie sú vyhlásené za zátopové územia,
d) územiach postihnutých výmoľovou eróziou,
c) území, na ktorom sa nachádzajú vodné toky, výrony vôd a pramene,
b) územiach určených alebo využívaných prevažne pre cestovný ruch a rekreáciu,
(3) Pre výber lokality skládky sa územie posudzuje najmä z hľadiska inžiniersko-geologického, hydrogeologického, biologického, vodohospodárskych, klimatických a demografických podmienok, prístupnosti lokality a možnosti bezpečného uzavretia skládky.22)
(1) Skládky sa zaraďujú do troch stavebných tried v závislosti od triedy vylúhovateľnosti odpadu povoleného ukladať na skládku. Stavebné vyhotovenie tesniaceho systému skládky určuje v závislosti od podložia skládky príloha č. 5 tohto nariadenia.
(2) Na skládku prvej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti I. Nemožno na ňu uložiť odpad, ktorého výluh po úprave podľa § 21 ods. 1 tohto nariadenia nevyhovuje triede vylúhovateľnosti I.
(3) Na skládku druhej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti II.
(4) Na skládku tretej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti III.
(1) Odpad, ktorého výluh patrí do triedy vylúhovateľnosti IV, sa upraví s cieľom, aby vodný výluh upraveného odpadu vyhovoval najmenej triede vylúhovateľnosti III.
(2) Ak kvalita výluhu odpadu ani po úprave podľa odseku 1 nevyhovuje najmenej triede vylúhovateľnosti III a odpad nemožno zneškodniť iným vhodným spôsobom, uloží sa na osobitne určenú skládku.
(3) Pre zriadenie osobitne určenej skládky platia podmienky určené v § 19 ods. 2 tohto nariadenia.
(4) Príslušný úrad životného prostredia11) môže v súhlase na prevádzkovanie osobitne určenej skládky podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch určiť požiadavky pre jej prevádzkovanie nad rámec ustanovení tohto nariadenia tak, aby bolo znečisťovanie životného prostredia čo možno najnižšie, v súlade s možnosťami najnovšieho stavu vedy a techniky.
(1) Skládky musia mať vybudovaný pozorovací systém vplyvu skládky na podzemné vody, ktorý pozostáva najmenej z dvoch pozorovacích objektov, z ktorých jeden je umiestnený nad telesom skládky a jeden pod telesom skládky v smere prúdenia podzemných vôd.
(2) V pozorovacích objektoch podľa odseku 1 sa pozoruje zápach, farba, zákal, obsah kyslíka, kyslosť a zásaditosť (pH), elektrická vodivosť, odparok a chemická spotreba kyslíka (CHSK). Sledovanie ďalších parametrov určí príslušný úrad životného prostredia vo vyjarení k zriadeniu skládky23) a v súhlase na prevádzkovanie skládky11) v závislosti od druhov skládkovaných odpadov a ich triedy vylúhovateľnosti podľa prílohy č. 4 tohto nariadenia.
(3) Súčasťou pozorovacieho systému skládky je pravidelná analýza kvality priesakových vôd. Na skládkach, na ktorých je uskladnený len jeden druh odpadu, sa analýza vykonáva najmenej dvakrát ročne, na ostatných skládkach najmenej štyrikrát ročne. Množstvo priesakovej vody sa sleduje najmenej raz týždenne.
(4) Podľa odseku 3 sa sleduje teplota, farba, zákal, zápach, kyslosť a zásaditosť (pH), elektrická vodivosť, oxidačno-redukčný potenciál, chemická spotreba kyslíka (CHSK), organické polyhalogenidy, amoniak (NH4+).
(1) Ak sa na skládke predpokladá tvorba plynu, vybuduje sa systém na jeho odvádzanie.
(2) Množstvo a zloženie plynu sa sleduje najmenej dvakrát ročne. Pritom sa sleduje najmä sírovodík (H2S), metán(CH4) a oxid uhličitý (CO2).
(3) Vo vyjadrení k zariadeniu skládky23) možno určiť sledovanie ďalších plynných zložiek.
(4) V súhlase na prevádzkovanie skládky11) možno určiť častejšie sledovanie tvorby plynov na skládke v závislosti od ich množstva a koncentrácie.
(1) Prevádzkovanie skládky je závislé od stavebnej triedy skládky a druhu skládkovaného odpadu.
e) splnenie požiadaviek pre jednotlivé stavebné triedy skládok podľa prílohy č. 5 tohto nariadenia,
(2) Podmienkami prevádzkovania skládky sú:
a) príjazdová komunikácia ku skládke,24)
b) spevnené komunikácie v areáli skládky,
c) oplotenie areálu skládky plotom vysokým najmenej 2,5 metra alebo iný spôsob zamedzenia vstupu cudzích osôb na skládku,
d) prevádzková časť skládky podľa § 15 tohto nariadenia,
f) prevádzkový poriadok skládky podľa § 13 tohto nariadenia,
g) prítomnosť osoby zodpovednej za prevádzku skládky počas prevádzkovej doby,
h) zabezpečenie odpadov uložených na skládke pred odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom.
(1) Priesaková voda zo skládky, ktorá sa nevráti do telesa skládky, sa priebežne odvádza. Ak to nie je možné, zhromažďuje sa v akumulačných nádržiach v areáli skládky mimo miesta ukladania odpadov. Ak priesaková voda prenikavo zapácha, akumulačné nádrže treba uzavrieť a izolovať od okolitého prostredia.
(2) Pre odvádzanie priesakovej vody zo skládky platia osobitné predpisy.25)
(3) Plyny vznikajúce na skládke je potrebné odvádzať. Ak sa nemôže vytvoriť výbušná koncentrácia26) a unikajúce plyny nie sú jedovaté ani zapáchajúce, možno ponechať ich voľný únik povrchom skládky. V opačnom prípade treba vybudovať na ich odstraňovanie osobitné zariadenia, najmä plynové šachty zabezpečené pred vniknutím neoprávnenej osoby. Keď je tvorba plynov väčšia než možnosť samovoľného vetrania šachtami (pasívne odstraňovanie plynov), odstraňujú sa plyny pomocou dúchadiel (aktívne odstraňovanie plynov).
(1) Po ukončení prevádzky je prevádzkovateľ povinný skládku uzavrieť. Povrch skládky musí byť uzavretý spôsobom, ktorý zaistí rovnakú tesniacu účinnosť ako tesnenie dna skládky s výnimkou skládky, na ktorej je uložený len odpad s triedou vylúhovateľnosti I.
(2) Spôsob uzavretia skládky musí zodpovedať druhu uložených odpadov a budúcemu využitiu povrchu skládky.
(3) Prevádzkovateľ skládky je povinný zabezpečiť odvádzanie plynov vznikajúcich na skládke aj po jej uzavretí.
a) vylúčiť prenikanie povrchovej vody do telesa skládky,
b) byť odolné proti vplyvu sadania skládky,
c) umožňovať rekultiváciu.
(4) Tesnenie povrchu skládky musí
§ 27
Rekultivácia skládky je začlenenie skládky do okolitej krajiny tak, aby nepôsobila rušivo. Vylučuje sa vysádzanie drevín, ktoré by svojím koreňovým systémom mohli poškodiť funkčnosť povrchového tesnenia skládky.
Rekultivácia skládky