TRETIA ČASŤ
Dôstojnost súdneho konania
Niektoré ďalšie úkony súdu

(1) Pred začatím pojednávania vyvolá zapisovateľ predo dvermi pojednávacej miestnosti hlasne a zrozumiteľne vec, ktorá bude prejednávaná. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie pozvané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Vyvolanie vecí týmto spôsobom môže byť nahradené vhodným technickým zariadením. Nie je prípustné, aby sa okrem súdnych osôb niekto ďalší zdržoval v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci.

(2) Do pojednávacej miestnosti sa vstupuje s nepokrytou hlavou; to sa nevzťahuje na príslušníkov ozbrojených zborov v službe a na ženy, ak je to v súlade s pravidlami spoločenského správania.

(1) Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie osôb sa orgány Zboru nápravnej výchovy riadia osobitnými predpismi.

(2) Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky na pokyn predsedu senátu (samosudcu) snímajú, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení zváži predseda senátu (samosudca) najmä, či podľa dostupných informácií o predvádzanom je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania. Rozhodnutie o tom predseda senátu (samosudca) uvedie v zápisnici o pojednávaní.

(1) Pri príchode alebo odchode senátu (samosudcu) vstanú osoby prítomné v pojednávacej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, súdne osoby musia byť v úradnom odeve a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.

(2) K senátu (samosudcovi) sa hovorí len postojačky. Predseda senátu (samosudca) však môže dovoliť osobám, ktorých vek alebo zdravotný stav to odôvodňuje, aby pri prednesoch a výpovedi sedeli.

(3) V stoji vypočujú všetci prítomní, vrátane súdnych osôb vyhlásenie rozsudku. Inak v priebehu pojednávania sedia všetci prítomní, vrátane súdnych osôb na svojich miestach.

(4) Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu (samosudcu).

(5) Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, musia byť hlasité a zrozumiteľné.

(6) Obracať sa na sudcu, zapisovateľa, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné, a to ani vtedy, ak ide o služobné záležitosti.

(7) Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami.

(8) Účastníkom a ich právnym zástupcom je potrebné umožniť, aby sa v priebehu súdneho pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Za tým účelom možno pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

(9) Fajčenie alebo požívanie jedál a nápojov v pojednávacej miestnosti je zakázané.

(1) V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako pätnásť rokov, zásadne vyká.

(2) Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú „pán - pani - slečna“ s pripojením funkcie alebo procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako pätnásť rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné na prekonanie ich hanblivosti, len menom.

(3) V prípade, že je nevyhnutné rozlíšiť osoby s rovnakým procesným postavením, možno oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť i priezviskom konkrétnej osoby.

(1) Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu miestnosť opustili.

(2) Pred návratom senátu z poradnej miestnosti zariadi zapisovateľ, aby účastníci pojednávania zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti. Ak sa porada koná priamo v pojednávacej miestnosti, vyzve zapisovateľ po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej miestnosti, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.

(3) Obdobne ako senát môže postupovať aj samosudca.

(1) Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby povstali. Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynule a nahlas.

(2) Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie. Odôvodnenie musí byť prednesené zrozumiteľne a presvedčivo.

(3) Obdobne sa postupuje i pri vyhlasovaní výroku a odôvodnení uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede.

(4) Po úplnom vyčerpaní obsahu pojednávania vyhlási predseda senátu (samosudca) pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby sa vzdialili z pojednávacej miestnosti.

(1) Ak je verejnosť vylúčená, oznámi sa také rozhodnutie senátu (samosudcu) zreteľne na dverách pojednávacej miestnosti spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám.

(2) Ak možno očakávať, že občania prejavia o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu (samosudca) za účinnosti správy súdu opatrenia na dôstojný priebeh pojednávania. Najmä nariadi prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu. V prípade nebezpečenstva preplnenia pojednávacej miestnosti je oprávnený regulovať prístup vydávaním vstupeniek. Ak je vstup do pojednávacej miestnosti podmienený vstupenkou, musí byť verejnosť vhodným spôsobom informovaná.

(1) Ak koná občan pred súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2) Podľa ustanovení odseku 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých, alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

(1) Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom príslušných služobných orgánov. Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, predvoláva sa prostredníctvom posádkovej správy, ak nie je známa, prostredníctvom okresnej vojenskej správy.

(2) Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo väznice so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného orgánu (prokurátora, predsedu senátu, samosudcu) s predvedením.

(3) Osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a z psychiatrických liečební sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavov (zdravotníckych zariadení), ktoré tiež zabezpečia ich predvedenie. Ak to vyžaduje bezpečnosť pracovníkov týchto ústavov (zdravotníckych zariadení), urobia tieto ústavy (zdravotnícke zariadenia) vo výnimočných prípadoch samy opatrenia, aby bola pri predvedení osôb v ústavnej starostlivosti zaistená bezpečnosť pracovníkov ústavu.

(1) Písomnosti určené tým, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, alebo ktorí sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom nápravnovýchovných ústavov a väzníc, v ktorých sú umiestnení, alebo pri nutnom urýchlení i osobne povereným pracovníkom súdu (§ 6 ods. 1).

(2) Osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia a osobám držaným v ústave zdravotníckej starostlivosti sa doručuje prostredníctvom správy príslušného zdravotníckeho zariadenia. Obdobne sa postupuje u chovancov domovov mládeže a iných kolektívnych zariadení pre mládež.

(3) Písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, alebo tým ktorí sú v ich bytoch, alebo ktorým sa majú písomnosti doručiť v budovách alebo miestnostiach chránených diplomatickou imunitou, predložia sa ministerstvu na ďalšie opatrenie.

(4) Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe, ktorí nie sú hromadne ubytovaní vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených zborov, doručujú sa priamo; v ostatných prípadoch sa doručujú prostredníctvom ich veliteľov (náčelníkov). Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, doručujú sa písomnosti prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známa, prostredníctvom okresnej vojenskej správy.

(1) Zápisnica o pojednávaní sa diktuje nahlas, aby prítomní diktované znenie počuli, pokiaľ zákon nepripúšťa iný postup.⁷) Predseda senátu (samosudca) môže vyslúchanému, predovšetkým ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď nadiktoval do zápisnice. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2) Pokiaľ to zákony o konaní pred súdom pripúšťajú, môže byť zápisnica o pojednávaní vyhotovená podľa nahlas diktovaného znenia tesnopisom alebo záznamovou technikou; o tom sa k zápisnici pripojí doložka, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko pracovníka, ktorý zápisnicu podľa záznamu vyhotovil. Predseda senátu (samosudca) je povinný preveriť, či obsah vyhotovenej zápisnice je totožný s obsahom záznamu, a správnosť vyhotovenia zápisnice potvrdí svojím podpisom. Pokiaľ zákony o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať. Ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená týmto spôsobom, možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa na pojednávaní, s výnimkou hlavného pojednávania, verejného a neverejného zasadania.

(3) Zápisnica o výpovedi toho, kto nevypovedá v českom alebo slovenskom jazyku, zapíše sa v niektorom z týchto jazykov. Ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť, pokiaľ je to možné, tiež v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.

(4) Obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(5) Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia konania; v zápisnici o pojednávaní sa v takomto prípade poznamená, že uznesenie bolo vynesené bez prerušenia pojednávania.

(1) Písomné podanie treba predložiť súdu v toľkých rovnopisoch, koľko ich treba, aby po jednom rovnopise mohol dostať súd a každý, komu sa majú tieto písomnosti doručiť.

(2) Ak nepredloží účastník v určenej lehote potrebný počet rovnopisov písomného podania, hoci bol k tomu vyzvaný, môže tieto rovnopisy vyhotoviť súd na účastníkove trovy: na to musí byť účastník vo výzve upozornený. Trovy sa vyznačia v zozname trov.

(1) Spisy, ktoré sa celkom alebo čiastočne zničili alebo stratili, rekonštruuje, ak je to potrebné, na návrh alebo bez návrhu súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni, podľa záznamov v registroch a iných evidenčných pomôckach.

(2) Súd o rekonštrukcii spisu vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie deň podania návrhu, dátum každého pojednávania, dátum rozhodnutia vo veci a údaj o opravnom prostriedku a spôsobe jeho vybavenia. Údaje o súdnych poplatkoch sa nevyznačujú.

(3) Súd vyhotoví overené odpisy rovnopisov svojho rozhodnutia a iných svojich písomností, ako aj dokladov vyžiadaných od iného súdu alebo štátneho orgánu; na overených odpisoch rovnopisov pripojí doložku, že odpis nahrádza zničenú alebo stratenú listinu. Z tohto dôvodu môže úložiť účastníkom, ich zástupcom a tretím osobám, aby predložili rovnopisy podania, odpisy rozhodnutí a iné písomnosti, ktoré im súd po vyhotovení overeného odpisu vráti.

(4) Ak nemožno postupovať podľa odsekov 2 a 3, súd vykoná šetrenie za účelom osvedčenia zapísaných výpovedí, vypočuje osoby, ktoré boli vypočuté ako účastníci, svedkovia, znalci, prípadne vykoná iné osvedčenia a výsledok šetrení zapíše v zápisnici o rekonštrukcii.

(5) Zápisnica o rekonštrukcii nahrádza listiny, najmä rôzne podania, zápisnice o pojednávaní a prílohy. Rovnopis zápisnice o rekonštrukcii sa doručí známym účastníkom. Ak účastníci vznesú námietky proti zneniu zápisnice, súd ich k zápisnici pripojí.

(1) Súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, okresných úradov, orgánov polície a od iných orgánov a organizácií súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to predovšetkým oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre súdne konanie a rozhodovanie.⁸)

(2) Od orgánov obcí, okresných úradov a obvodných úradov možno vyžadovať predovšetkým správy o správaní, majetkových a sociálnych pomeroch obvineného a účastníkov konania a o pomeroch mladistvého, ktoré majú podklad vo vlastných poznatkoch týchto orgánov.

(3) Od orgánov polície môžu súdy vyžadovať predovšetkým správy o správaní obvineného a účastníkov konania, o správaní podmienečne odsúdeného a podmienečne prepusteného z výkonu trestu odňatia slobody v určenej skúšobnej dobe a o správaní odsúdeného na účely rozhodnutia o zahladení odsúdenia, a o pobyte a zamestnaní osôb. Ak je to potrebné, orgány polície na žiadosť súdu vykonávajú pátranie po pobyte osoby.

(4) Od zamestnávateľa môžu súdy vyžadovať správy o správaní ich pracovníkov v zamestnaní a o ich zárobkových pomeroch alebo i o ďalších skutočnostiach, ak je to potrebné na súdne konanie a rozhodnutie.