ŠIESTA ČASŤ

Prvý oddiel
Výkon niektorých rozhodnutí v trestnom konaní

Druhý oddiel

(1) Predseda okresného (obvodného) a krajského súdu určí pracovnú pohotovosť pre sudcu (predsedu senátu), ktorý bude mimo pracovného času (od 16 hod. do začiatku pracovného času v nasledujúci deň) a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja plniť úlohy vyplývajúce z § 69, 77 a 83 Trestného poriadku, a umožní mu prístup do budovy súdu a do súdnej kancelárie (k priamej tel. linke a okrúhlej úradnej pečiatke). V prípade potreby určí tiež pracovnú pohotovosť zapisovateľky.

(2) Predseda súdu oznámi príslušnej prokuratúre a operačnému stredisku príslušného velitelstva Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu adresu a číslo telefónnej stanice, kde sa bude určený sudca (predseda senátu) počas pracovnej pohotovosti zdržiavať, príp. určí ďalší spôsob zabezpečenia ich dosiahnuteľnosti podľa miestnych podmienok. Na túto adresu doručuje v čase trvania pracovnej pohotovosti polícia, a jej prostredníctvom aj prokurátor, všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca (predseda senátu) nedohodne inak. Pri doručení písomností sudca (predseda senátu) potvrdí dátum a čas prevzatia.

(3) Pracovnú pohotovosť nie je potrebné zabezpečovať na tých okresných súdoch, ktoré nemajú vydaný nerealizovaný príkaz na zatknutie podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku, pokiaľ bude zabezpečovať ostatné úkony podľa tohto ustanovenia mimo pracovného času sudca, ktorému bola predsedom krajského súdu po prerokovaní s krajským prokurátorom určená pracovná pohotovosť pre celý kraj alebo jeho určenú časť (§ 26 Trestného poriadku).

(4) Ak je potrebné v tomto čase vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, orgány polície alebo prokuratúra o tom vyrozumejú sudcu (predsedu senátu) príslušného podľa predchádzajúcich odsekov, ktorý určí miesto a čas potrebného úkonu.

(5) Ak je sudcovi (predsedovi senátu) dodaný obvinený, ktorý bol zatknutý na základe príkazu na zatknutie vydaného iným súdom, sudca (predseda senátu) preskúma, či sú splnené podmienky, pre ktoré obvineného nemožno v lehote uvedenej v § 69 ods. 4 Trestného poriadku dodať súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Ak sú tieto podmienky splnené a orgány polície predložia príkaz na zatknutie, sudca (predseda senátu) obvineného vypočuje k dôvodom, pre ktoré bol príkaz vydaný, prostredníctvom príslušných orgánov polície sa spojí so sudcom súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, a o výsluchu ho informuje faxom alebo iným obdobným telekomunikačným prostriedkom súdu alebo polície. Sudca (predseda senátu) súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, na základe tejto informácie a skutočností vyplývajúcich z trestného spisu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie rovnakým spôsobom oznámi obvinenému prostredníctvom súdu vykonávajúceho výsluch.

(6) Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej spádovej väznici príkaz na prijatie do väzby, ktorý musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať údaje o tom, ktorý súd a z akých dôvodov (§ 67 Trestného poriadku) rozhodol o vzatí do väzby a aké obmedzenia sa majú v prípade kolúznej väzby voči obvinenému vo väznici uplatniť. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici v najbližší pracovný deň. Ak bolo dodatočne rozhodnuté o uvalení kolúznej väzby alebo o tom, že dôvody kolúznej väzby odpadli, doručí súd toto rozhodnutie väznici.

(1) Ak súd prijme peňažnú záruku (§ 73a Trestného poriadku), určí súčasne podľa povahy veci lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný účet súdu. To platí aj pre prípad zloženia peňažnej záruky v cudzej mene.

(2) Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď potom, ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu (predsedu senátu).

(1) Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, prikáže predseda senátu (samosudca), aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie na výkon trestu odňatia slobody výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Príkaz na dodanie na výkon trestu odňatia slobody sa odošle okresnému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu.

(2) Ak bol pobyt odsúdeného vypátraný inak ako orgánmi polície, alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie na výkon trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol odoslaný.

(3) U odsúdeného, ktorý sa zdržuje v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.¹³)

(4) Ak vykonáva odsúdený vojenskú základnú alebo náhradnú službu, vyzve ho predseda senátu (samosudca) na nástup výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom veliteľa (náčelníka) útvaru, kde odsúdený vykonáva vojenskú službu.

(5) U mladistvého, ktorý je v ústavnej alebo ochrannej výchove, zašle súd nariadenie výkonu trestu odňatia slobody ústavu, v ktorom je mladistvý, s tým, aby bol na výkon trestu dodaný pracovníkom ústavu. Ak to nemožno zabezpečiť, požiada predseda senátu (samosudca) o predvedenie mladistvého na výkon trestu okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej repubiky, v ktorého obvode je ústav.

(6) Ak ide o výkon trestu odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, nápravnovýchovný ústav pre mladistvých najmenej dva mesiace pred predpokladaným dňom jeho skončenia oznámi výchovnému alebo liečebnému zariadeniu, z ktorého bol mladistvý dodaný na výkon trestu, výsledky prevýchovy mladistvého výkonom trestu z hľadiska prípadného prepustenia z ochrannej výchovy, podmienečného umiestnenia mimo výchovného zariadenia alebo zrušenia ústavnej výchovy.

(7) Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav vráti súdu jedno vyhotovenie nariadenia výkonu trestu odňatia slobody s potvrdením, že odsúdený nastúpil trest, alebo ihneď oznámi súdu, že trest v určenej lehote nastúpený nebol. Ak je odsúdený vo výkone iného trestu odňatia slobody, nápravnovýchovný ústav potvrdí prijatie nariadenia výkonu trestu a na jednom jeho vyhotovení uvedie pravdepodobný termín nástupu trestu a vráti ho bez odkladu súdu.

(8) O premiestnení odsúdeného do iného nápravnovýchovného ústavu, o začatí ochranného liečenia, o jeho úteku a dolapení, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol v dôsledku výkonu uloženého trestu, udelenia milosti, amnestie alebo z iného dôvodu prepustený na slobodu, podá nápravnovýchovný ústav, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni; v prípade podmienečného prepustenia podá správu tiež súdu, ktorý o podmienečnom prepustení rozhodol.

(1) Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, alebo súd o výchovné spolupôsobenie takéto záujmové združenie občanov požiadal, v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 1 Trestného poriadku záujmovému združeniu občanov oznámi, aké obmedzenia podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či odsúdený obmedzenia dodržuje, a podalo súdu ihned správu o ich prípadnom porušovaní. Rovnako požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska odsúdeného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak požiada záujmové združenie občanov o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 2 Trestného poriadku.

(1) Nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa má ochrannému liečeniu podrobiť, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo ochranné liečenie uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) deň nástupu na ochranné liečenie. Súčasne upozorní správu zdravotníckeho zariadenia, že k zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len ná základe právoplatného rozhodnutia okresného (obvodného) súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, a požiada, aby tomuto súdu bola bezodkladne podaná správa, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, nastúpila v určenej dobe jeho výkon.

(2) Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby jeho výkon nastúpila v príslušnom zdravotníckom zariadení v určenom termíne. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak nie je osoba, ktorá sa má podrobiť ochrannému liečeniu nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3) Ak nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky podľa miesta bydliska (pobytu) osoby.

(1) Nariadenie výkonu ambulantného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému pre túto formu liečenia podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) termín, do ktorého sa má s výkonom ochranného liečenia začať.

(2) Predseda senátu (samosudca) požiada správu zdravotníckeho zariadenia, aby okresnému súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, navrhlo zmenu formy liečby na formu ústavnú, ak sa liečená osoba odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt liečenej osoby na slobode nebezpečný alebo ak sa dodatočne zistí, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou formou. Súd tiež zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok uvedených v § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, sa do určenej doby prihlásila na jeho výkon.

(3) Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné ambulantné liečenie uložené, aby sa na jeho výkon prihlásila v príslušnom zdravotníckom zariadení najneskôr do určenej doby. Súčasne ju upozorní na následky, ak tak neurobí. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu.

(1) Ak nebolo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného liečenia, ktoré tu malo byť vykonané, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav tri mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu odňatia slobody a v prípade predčasného ukončenia výkonu trestu bezodkladne okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa nedosiahol účel ochranného liečenia vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody, rozhodne súd o jeho pokračovaní v zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

(2) Ak má byť odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdaný zdravotníckemu zariadeniu na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol, dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak, aby bol totožný s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody. Ak nedôjde k odovzdaniu odsúdeného na ďalší výkon ochranného liečenia, nápravnovýchovný ústav ho prepustí a nariadenie ochranného liečenia vráti súdu; inak nariadenie spolu s prílohami, vrátane znaleckého posudku, a správou o doterajšom priebehu a výsledkoch liečenia odovzdá zdravotníckemu zariadeniu.

(1) Súd zašle výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má začať s výkonom ochrannej výchovy, v dvoch vyhotoveniach nariadenie výkonu ochrannej výchovy a odpis rozhodnutia, ktorým bola ochranná výchova uložená, s vyznačenou doložkou o právoplatnosti. Výkon tohto rozhodnutia vykonáva súd za účasti orgánov príslušných okresných úradov. Výchovné zariadenie, v ktorom bolo s výkonom ochrannej výchovy začaté, potvrdí jej nástup na jednom rovnopise nariadenia ochrannej výchovy a vráti ho súdu.

(2) Výchovné zariadenie, v ktorom sa ochranná výchova vykonáva, podáva súdu, ktorý ochrannú výchovu uložil, správu o podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia, o predĺžení ochrannej výchovy, o prepustení chovanca z ochrannej výchovy alebo o tom, že bol predvedený na výkon trestu odňatia slobody.

(1) Predseda krajského (mestského) súdu určí jedného sudcu z trestného úseku, ktorý bude oprávnený rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.¹⁴) Zároveň určí ďalšieho sudcu, ktorý ho bude zastupovať v jeho neprítomnosti. Určení sudcovia musia byť osobami určenými pre styk so štátnym tajomstvom. Mená týchto sudcov oznámia predsedovia krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave Kancelárii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

(2) Žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov sa súdu predkladá písomne v troch vyhotoveniach a okrem zákonom ustanovených údajov musí obsahovať aj údaj o tom, akým spôsobom sa má rozhodnutie súdu doručiť žiadateľovi. O žiadosti rozhodne sudca bezodkladne a svoje rozhodnutie vyznačí na všetkých troch rovnopisoch predloženej žiadosti. Dva rovnopisy žiadosti odovzdá, príp. doručí žiadateľovi a jeden rovnopis založí do osobitného protokolu určeného na evidenciu utajovaných písomností.

(3) Sudca, ktorý súhlas vydal, je povinný skúmať trvanie dôvodov použitia technicko-informačných prostriedkov. V záujme toho môže v rozhodnutí určiť spôsob a lehoty, v ktorých je žiadateľ povinný podať informáciu o stave veci. Ak sudca zistí, že dôvody použitia informačno-technických prostriedkov pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení ich použitia. O skončení používania informačno-technických prostriedkov je žiadateľ povinný bezodkladne písomne informovať súd, ktorý vo veci rozhodol.

(4) Pri manipulácii s písomnosťami vzťahujúcimi sa na použitie informačno-technických prostriedkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁵)

(5) Sudcom rozhodujúcim o použití informačno-technických prostriedkov patrí za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v dňoch pracovného pokoja alebo pracovného voľna odmena podľa osobitného predpisu.¹⁶)