(2) Každý zdravotnícky pracovník je povinný najmä

a) vykonávať svoje povolanie v rozsahu a spôsobom, pre ktorý zásady určuje ministerstvo zdravotníctva,

b) prevziať a riadne plniť i mimoriadne zdravotnícke úlohy uložené mu dočasne v dôležitom všeobecnom záujme,

c) pri výkone zdravotníckeho povolania sa ďalej sústavne vzdelávať, na vyzvanie príslušných orgánov zúčastňovať sa na školeniach a podieľať sa na výchove a vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve,

d) poskytovať bez meškania prvú pomoc každému, ak by bez tejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo vážne ohrozené zdravie a ak pomoc nie je včas dosiahnuteľná obvyklým spôsobom, a zabezpečiť mu podľa potreby ďalšiu odbornú starostlivosť,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť oznamuje so súhlasom ošetrovanej osoby alebo keď ho od tejto povinnosti oslobodil nadriadený orgán v dôležitom štátnom záujme; povinnosť oznamovať určité skutočnosti, uložené zdravotníckym pracovníkom osobitnými predpismi, nie je tým dotknutá.