Diel V.
Spoločné ustanovenia.

I. Výchovné.

II. Prevod do nových platov.

III. Ustanovenie o odpočivných (zaopatrovacích) platoch.

IV. Rôzne ustanovenia.
Disciplinárne právo pomocných zriadencov a podobných zamestnancov.

V. Vymedzenie osobného dosahu.

(1) Výchovné prislúcha s obmedzeniami nižšie uvedenými na vlastné, nevlastné alebo osvojené deti, ktoré majú československé štátne občianstvo a sú nezaopatrené. Za nezaopatrené považujú sa deti, ktorých vlastný hrubý príjem (včítane naturálnych príjmov) nedosahuje čiastky 7.200 Kčs ročne, ak ide o deti staršie 18 rokov; až do dovršeného 18. roku veku považujú sa deti za nezaopatrené bez ohľadu na vlastný príjem. U naturálnych príjmov ocení sa hodnota bytu 20%, hodnota úplnej stravy 40%, hodnota odevu a bielizne 20% a hodnota ostatných životných potrieb 20% čiastky 7.200 Kčs.

(2) Na deti staršie 18 rokov prislúcha výchovné len

a) do dokončeného 24. roku veku, ak sa sústavne pripravujú k životnému povolaniu, ktoré v budúcnosti majú vykonávať za úplatu, štúdiom, alebo iným školením (výcvikom). Ak sa neskončí školský výcvik alebo výcvik pre povolanie v dôsledku výkonu pracovnej alebo brannej povinnosti do skončeného 24. roku veku, predlžuje sa veková hranica, uvedená v predchádzajúcej vete, nad 24. rok veku o dobu, ktorá zodpovedá dobe výkonu tejto povinnosti;

b) bez ohľadu na vek, ak sú pre trvalú duševnú alebo telesnú chorobu neschopné k akémukoľvek zárobku.

(3) Na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine alebo tam navštevujú školu, prislúcha výchovné len, ak má zamestnanec trvalé úradné pôsobisko v cudzine. Výnimky môže v odôvodnených prípadoch povoliť príslušné povereníctvo v dohode s Povereníctvom financií podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií.

(4) Na deti, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti s otcom, prislúcha otcovi výchovné v plnej výmere len vtedy, ak prispieva na ich výživu aspoň čiastkou, rovnajúcou sa čiastke stanoveného výchovného, inak len čiastkou, ktorou skutočne prispieva na ich výživu. Na nemanželské dieťa prislúcha otcovi výchovné len od doby, kedy bol v matrike ako nemanželský otec zapísaný, alebo uznal na súde dieťa za svoje alebo kedy bol právoplatným súdnym výrokom uznaný za otca dieťaťa. Na nevlastné deti prislúcha výchovné len, ak niet tu inej osoby podľa platných predpisov k výžive dieťaťa povinnej a schopnej.

(5) Za podmienok predchádzajúcich odsekov, a ak niet tu inej osoby podľa platných predpisov k výžive dieťaťa povinnej a schopnej, prislúcha výchovné tiež na vnukov, ako aj na schovancov za predpokladu, že schovanecký pomer bol založený smluvou, uzavretou v prospech schovanca pred poručenským súdom, a že na výživu (výchovu) není smluvená alebo platená náhrada; inak prislúcha výchovné len vo výške rozdielu medzi smluvenou alebo platenou náhradou a výchovným.

(6) Na to isté dieťa možno poskytnúť výchovné len raz, a to tomu, kto vydržuje dieťa v spoločnej domácnosti, a ak niet takého, kto prevážne prispieva na jeho výživu. Ak je podmienkou nároku na výchovné, že niet inej osoby k výžive dieťaťa povinnej a schopnej, a ak je táto osoba schopná prispievať len nižšou čiastkou ako činí výchovné, prislúcha len rozdiel medzi výchovným a touto čiastkou.

(7) Zamestnankyni prislúcha nárok na výchovné na jej vlastné deti, ktoré sú preukazateľne celkom na ňu vo výžive odkázané, ak niet inej osoby k výžive povinnej a schopnej (odsek 6). Ak neprislúcha zamestnankyni takto výchovné, môže príslušný osobný úrad v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa povoliť v medziach ustanovení predchádzajúcich odsekov primeraný príspevok až do výšky výchovného, ak niet inej osoby k výžive dieťaťa povinnej a schopnej.

(8) Nárok na výchovné, ako aj každú okolnosť, ktorá má vliv na trvanie nároku alebo na výšku výchovného, musí oprávnený včas ohlásiť a prípadne podmienky nároku preukázať. Nesprávne údaje sú trestné podľa všeobecných trestných a disciplinárnych predpisov bez ujmy následkov podľa posledného odseku § 151 platového zákona alebo obdobných ustanovení.

(1) Výchovné činí na každé nezaopatrené dieťa 1.800 Kčs ročne.

(2) U neplne zamestnaných poštovných pomocníkov a poslov stanoví sa výchovné takto:

(1) Služobné príjmy stanovené týmto nariadením a ustanoveniami čl. I, § 2 a čl. II. a III. zákona č. 144/1947 Sb. nastupujú na miesto doterajšieho služobného platu, mimoriadneho príspevku (príplatku ženatých) podľa zákona zo dňa 28. februára 1941, č. 40 Sl. z., o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych v znení nariadenia zo dňa 28. novembra 1944, č. 219 Sl. z., drahotného prídavku podľa zákona zo dňa 2. júla 1942, č. 129 Sl.z., o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, v znení zákona zo dňa 10. decembra 1942, č. 232 Sl. z. a zákona zo dňa 8. júla 1943, č. 102 Sl. z., všeobecného drahotného prídavku podľa zákona zo dňa 28. októbra 1943, č. 139 Sl.z., o všeobecnom drahotnom prídavku a doplnení zákona č. 102/1943 Sl. z., v znení zákona zo dňa 22. decembra 1943, č. 169 Sl. z., mimoriadneho drahotného prídavku podľa nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 16. mája 1945, č. 39 Sb. n. SNR, o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov, a zvláštneho prídavku podľa zákona zo dňa 1. júla 1937, č. 186 Sb., o úprave niektorých platových pomerov sudcov so zreteľom k úsporným opatreniam personálnym, v znení zákona zo dňa 28. februára 1941, č. 40 Sl. z.

(2) Do prídavkov, ktoré boly poskytnuté k zachovaniu predošlých platov ako aj do doplňovacieho prídavku ženatých, započíta sa u zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 144/1947 Sb. a tohto nariadenia, platové zvýšenie vyplývajúce z tohto nariadenia. Ostatné doterajšie prídavky preskúma minister financií v dohode s príslušným rezortným ministrom po vyjadrení povereníka financií a príslušného rezortného povereníka, či, po prípade do akej miery sú slučiteľné so sjednotením platových pomerov, prevedeným zákonom č. 144/1947 Sb., a týmto nariadením.

(1) Nové služné (nové činovné a pod.) sa určí, pokiaľ odseky 2 až 4 neustanovujú inak, podľa služobnej triedy (služobnej skupiny), platovej stupnice, platového stupňa a skupiny miest, ku ktorým zamestnanec patril v deň 1. januára 1947.

(2) U zamestnancov povýšených (ustanovených) v posledných šiestich rokoch pred 1. januárom 1947 alebo k tomuto dňu prevedie sa v prípadoch stanovených Ministerstvom financií zaradenie zamestnanca do stupňov platovej stupnice, dosiahnutej posledným povýšením (ustanovením) podľa pravidiel platných pre povýšenie (§ 17 ods. 4 až 6 platového zákona a obdobné ustanovenia) fiktívne ku dňu, ktorým posledné povýšenie (ustanovenie) nadobudlo účinnosti, avšak s finančnou účinnosťou od 1. januára 1947 tak, ako keby sa toto nariadenie bolo vzťahovalo na zamestnanca už v deň predchádzajúci dňu, kedy posledné povýšenie (ustanovenie) nadobudlo účinnosť.

(3) V ostatných prípadoch môže osobný úrad na odôvodnenú žiadosť zamestnanca previesť jeho zaradenie v súvislosti s posledným jeho povýšením (s určením služného pri prestupoch do iného služobného pomeru, prevedených podľa platového zákona) podľa zásad predchádzajúceho odseku, ak posledné povýšenie (prestup) nastalo počas účinnosti platového zákona, učiteľského zákona alebo zákona č. 105/1926 Sb.

(4) V prípadoch, v ktorých zamestnanec v pomocnej kancelárskej službe alebo zriadenec, po prípade remeselnícky zamestnanec v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej alebo automobilnej službe československej pošty, bol ustanovený pred 1. januárom 1947, avšak počas účinnosti platového zákona, úradníkom III. alebo IV. služobnej triedy, započíta sa zamestnancovi namiesto doby doteraz započítanej taká doba, aby v deň ustanovenia obdržal podľa pravidiel o povýšení v 7. platovej stupnici úradníckej fiktívne (s finančnou účinnosťou od 1. januára 1947) služné, ktoré by bol obdržal, keby sa bolo vzťahovalo toto nariadenie na zamestnanca už v deň predchádzajúci dňu, kedy ustanovenie úradníkom nadobudlo účinnosti. Ak bolo ustanovenie úradníkom prevedené priamo z II. platovej stupnice zamestnancov v pomocnej kancelárskej službe (zriadencov), treba za účelom zistenia doby, ktorá sa má započítať, najprv zjistiť podľa pravidiel platných pre povýšenie služné v I. platovej stupnici zamestnancov v pomocnej kancelárskej službe (zriadencov) a podľa toho stanoviť služné v 7. platovej stupnici úradníckej. Pri ďalšom povýšení prevedenom v úradníckej kategórii treba služné v platových stupniciach dosiahnutých povýšením nanovo zistiť a určiť podľa pravidiel platných pre povýšenie.

(1) Po úprave platov prevedenej podľa zákona č. 144/1947 Sb. a podľa tohto nariadenia nesmie zamestnanec na služobnom plate s pripočítaním platového prídavku podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 20. augusta 1945, č. 58 Sb., o platovom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, zvláštneho prídavku podľa zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o zvláštnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., a prípadného zvláštného prídavku podľa zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 103 Sb., o zvláštnych služobných prídavkoch sudcov z povolania a ostatných justičných zamestnancov, obdržať po srážke dane dôchodkovej menej, než koľko činil do 31. decembra 1946 jeho služobný plat spolu s mimoriadnym príspevkom (príplatkom ženatých) podľa zákona č. 40/1941 Sl. z. v znení nariadenia č. 219/1944 Sl. z., drahotným prídavkom podľa zákona č. 129/1942 Sl. z., v znení zákona č. 232/1942 Sl. z. a zákona č. 102/1943 Sl. z., všeobecným drahotným prídavkom podľa zákona č. 139/1943 Sl. z., v znení zákona č. 169/1943 Sl. z., mimoriadnym drahotným prídavkom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 39/1945 Sb. n. SNR, prípadným zvláštnym prídavkom podľa zákona č. 186/1937 Sb., v znení zákona č. 40/1941 Sl. z., ako aj zvláštnym prídavkom podľa zákona č. 159/1945 Sb., v znení zákona č. 69/1947 Sb., prípadným doplňovacím prídavkom ženatých (§ 193 platového zákona) a vyrovnávacím prídavkom (§ 196 platového zákona), a to po srážke penzijného príspevku a dane dôchodkovej. Prípadný rozdiel prislúcha ako vyrovnávací osobný prídavok, ktorý nepodlieha dani dôchodkovej (dani zo mzdy).

(2) Vyrovnávací osobný prídavok podľa predchádzajúceho odseku snižuje sa pri každom zvýšení služného (platu mu odpovedajúceho) o čiastku tohto zvýšenia, najviac však o čiastku, o ktorú platy stanovené podľa odseku 1 po nastalom zvýšení služného (platu mu odpovedajúceho) prevyšujú doterajšie platy.

(3) Ak sa zmení za účinnosti zákona č. 144/1947 Sb. a tohto nariadenia rodinný stav (počet rodinných príslušníkov), na ktorý (na ktorých) bol vzatý zreteľ pri stanovení vyrovnávacieho osobného prídavku, stanoví sa tento prídavok na dobu od prvého dňa nasledujúceho mesiaca tak, ako keby okolnosť zmenu privodivšia bola nastala dňa 31. decembra 1946.

(4) Ak vyrovnávací osobný prídavok nie je vyjadrený v korunách bez halierov, alebo nie je deliteľný dvanástimi, zaokrúhli sa na najbližšiu vyššiu čiastku v korunách deliteľnú dvanástimi.

(5) Prípadné nesrovnalosti, ktoré by na Slovensku vznikly úpravou platov, provedenou podľa zákona č. 144/1947 Sb. a podľa tohto nariadenia, u justičných zamestnancov, obzvlášť u ženatých, vyrovnajú sa osobnými prídavkami podľa § 148 ods. 4 platového zákona.

(1) Ustanovenia o povinnosti zamestnancov platiť penzijný príspevok strácajú účinnosť pre osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2) Účinnosť strácajú tiež ustanovenia, podľa ktorých je započítanie určitej doby pre penzijné zaopatrenie podmienené zaplatením (doplatením) príslušných penzijných príspevkov (príspevkov, zvláštnych príspevkov), pokiaľ ide o započítanie doby strávenej za účinnosti tohto nariadenia. Ustanovenia o použití prevodných čiastok (poistného) zostávajú nedotknuté.

(1) Ustanovenia o drahotných prídavkoch, po prípade o mimoriadnom príspevku, pre zamestnancov vo výslužbe a pre pozostalých po zamestnancoch nevzťahujú sa na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu I. až V. a ktorí vstúpia do výslužby počas jeho účinnosti a pre pozostalých po týchto zamestnancoch, ako i po zamestnancoch, ktorí zomrú v činnej službe za účinnosti tohto nariadenia.

(2) Celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy nesmú však byť u zamestnancov a ich pozostalých nižšie, než aké by im prislúchaly, keby sa ustanovenia dielu I. až V. na zamestnancov nevzťahovaly; za tým účelom sčítá sa vdovská penzia s príspevkami na výchovu; prípadný rozdiel prislúcha ako prídavok k odpočivným (zaopatrovacím) platom.

(3) Ak sa zmení počet oprávnených rodinných príslušníkov, prevedie sa srovnanie odpočivných (zaopatrovacích) platov podľa predchádzajúceho odseku znova podľa zmeneného stavu.

(4) Ustanovenie odseku 1 platí primerane tiež pre príjemcov darov z milosti, penzií z milosti a odpočivných (zaopatrovacích) platov povolených podľa voľnej úvahy.

(1) Ak sa vzdá vydatá štátna zamestnankyňa, na ktorú sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, dobrovoľne služby, obdrží miesto prípadného iného odbytného za každý celý rok skutočnej služby započitateľnej pre výmeru odpočivných (zaopatrovacích) platov 15% penzijnej základne, najviac však štvornásobok penzijnej základne, ako odbytné.

(2) Poskytnutie odbytného vylučuje vydanie čiastok, stanovených predpismi o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení), ako aj vrátenie penzijných príspevkov.

(1) Štátni zamestnanci v prípravnej (počiatočnej) službe, na ktorých sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, a ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa platných predpisov pre nedostatok spôsobilosti pre definitívne ustanovenie alebo pre nevyhovujúcu kvalifikáciu, obdržia pri inak bezúhonnom chovaní odbytné, ktoré činí:
ak bol služobný pomer rozviazaný v ďalších služobných rokoch, trojnásobok
ak bol služobný pomer rozviazaný v 2. a 3. služobnom roku, dvojnásobok a
ak bol služobný pomer rozviazaný v 1. služobnom roku, jednonásobok,
mesačnej čiastky posledne prislúchajúceho adjuta, po prípade posledne prislúchajúceho služobného platu bez výchovného.

(2) U zamestnancov, ktorí do prípravnej (počiatočnej) služby bezprostredne prestúpili z iného štátneho služobného pomeru, počíta sa do služobných rokov, rozhodných pre výšku odbytného, aj predchádzajúca služobná doba strávená v uvedenom pomere a v tomto pomere započitateľná pre zvýšenie platu.

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne aj pre sudcovských čakateľov, preložených do trvalej výslužby a pre čakateľov v súkromnoprávnom služobnom pomere (odsek 1), ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa príslušných predpisov bez ich viny výpoveďou, ako aj z iného dôvodu, než je uvedený v odseku 1, a ktorí rozviazaním služobného pomeru nenadobudli odpočivných (zaopatrovacích) platov.

(4) Odbytné podľa predchádzajúcich odsekov nepovažuje sa za odpočivný (zaopatrovací) plat, ani za odbytné podľa predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení).

(1) Vydatá zamestnankyňa, ktorá vstúpila do trvalej výslužby podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 28. septembra 1939, č. 246 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek, alebo podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 5. júna 1940, č. 150 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. o úsporných opatreniach personálnych, nadobudne nárok na odpočivný plat prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dovršení 50. roku veku. Odpočivný plat sa vymeria z penzijnej základne prislúchajúcej v deň preloženia do výslužby a podľa služobnej doby započitateľnej k tomuto dňu.

(2) Ak zamestnankyňa uvedená v odseku 1 pred dovŕšením 50. roku veku a po rozluke, úmrtí manžela, po prípade ak prestane byť družkou (odsek 3), nebude mať príjem dosahujúci polovicu jej odpočivného platu, po prípade příslušnej najnižšej výmery výslužného, ak je táto vyššia, nadobudne nárok na výplatu čiastky doplňujúcej jej príjem na polovicu jej odpočivného platu, po prípade na príslušnú najnižšiu výmeru. Nárok na výplatu tejto čiastky zaniká koncom mesiaca, v ktorom sa zamestnankyňa znova vydá, po prípade stane sa družkou.

(3) Za družku podľa ustanovenia odseku 2 považuje sa osoba, ktorej príslušnosť k domácnosti je založená podľa príslušných ustanovení zákona o priamych daniach faktickým spolužitím.

(4) Nárok na odpočivný plat, nadobudnutý podľa § 13 zákona č. 40/1941 Sl. z. do dňa vyhlásenia tohto nariadenia, zostáva nedotknutý.

(1) Verejná alebo súkromná služobná doba (zamestnanie), predchádzajúca započítateľnej štátnej službe, môže byť v odôvodnených prípadoch celkom alebo čiastočne, najviac však v rozsahu piatich rokov, započítaná pre účely penzijného zaopatrenia štátneho zamestnanca a jeho pozostalých, a to príslušným povereníctvom v dohode s Povereníctvom financií podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií; pritom môžu byť stanovené podmienky tohto započítania.

(2) Doteraz platné predpisy, upravujúce započítanie určitej doby pre účely štátneho penzijného zaopatrenia, zostávajú nedotknuté.

(1) Veková hranica stanovená pre nárok na preloženie do trvalej výslužby (§ 79 ods. 2 služobnej pragmatiky a obdobné predpisy) stanoví sa na 62. rok veku.

(2) Preloženie do výslužby kladie sa naroveň provizionovaniu alebo zrušeniu služobného pomeru bez ujmy nároku na odpočivné (zaopatrovacie) platy.

(1) Pomocným zriadencom, ktorí svojím jednaním alebo osobným chovaním v službe alebo mimo nej porušia povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, ak porušenie nie je takej povahy, že by bolo nutné vysloviť prepustenie podľa § 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb., uložia sa služobné tresty administratívnou cestou.

1. ústna výstraha;

3. peňažitá pokuta, ktorá však nesmie prevyšovať v jednotlivom prípade tridsiaty diel mesačnej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni; pokuta nesmie byť uložená v tom istom mesiaci častejšie ako trikrát.

2. písomná výstraha;

II. Disciplinárnymi trestami sú:

I. Poriadkovými trestami sú:

1. písomná výtka;

2. vylúčenie zvýšenia denného platu na dobu jedného až šesť polročí;

3. sníženie mesačnej čiastky onej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni, najviac o 25% na dobu jedného až šesť polročí;

4. preloženie do výslužby s výslužným sníženým najviac o 25%, ak zamestnanec má aspoň desať rokov započitateľných pre nárok na zaopatrovacie platy; takéto preloženie do výslužby z trestu môže sa stať na určitý čas alebo na trvalo. Po uplynutí doby stanovenej v rozhodnutí zamestnanec je povinný na úradnú výzvu nastúpiť službu. Doba strávená vo výslužbe z trestu nie je započitateľná pre zvýšenie denného platu.

(2) Porušenie povinností stíha sa poriadkovými alebo disciplinárnymi trestami podľa toho, či ide o neporiadok, alebo či porušenie povinností je služobným prečinom, ktorý vzhľadom na spôsob alebo závažnosť, opakovanie alebo na iné priťažujúce okolnosti, treba trestať prísnejšie.

(3) Nemožno uložiť niekoľko disciplinárnych trestov súčasne; trest poriadkový nevylučuje však súčasný trest disciplinárny.

(1) Poriadkové tresty ukládá bezprostredný predstavený alebo prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, disciplinárne tresty úrad povolaný k ustanoveniu zamestnanca. Pred služobne-trestným opatrením nech je daná zamestnancovi príležitosť, aby sa ospravedlnil z obvinenia.

(2) Rozhodnutie o učinenom disciplinárnom opatrení s poučením o opravných prostriedkoch treba zamestnancovi doručiť vždy písomne.

(3) Postihnutý môže si sťažovať (§ 62 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) proti uloženiu poriadkového alebo disciplinárneho trestu, pokiaľ nebol vyslovený ústredným úradom, do 15 dní u nadriadeného úradu. Sťažnosť proti uloženiu disciplinárneho trestu má odkladný účinok. Rozhodnutie nadriadeného úradu o uložení poriadkového trestu je konečné.

(1) Ak bola uvalená na zamestnanca väzba, sprostí ho prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, ihneď služby. Sprostenie môže byť i vtedy prevedené, ak je nutné so zreteľom na spôsob alebo veľkosť služobného prečinu zamestnancovi kladeného za vinu alebo z iných dôležitých dôvodov. Sprostenie treba odvolať, ak nie sú tu dôvody pre jeho ďalšie trvanie.

(2) Po dobu sprostenia od vykonávania služby vypláca sa zamestnancovi polovica jeho služobného platu, polovica platového prídavku podľa dekrétu č. 58/1945 Sb. a polovica zvláštneho prídavku podľa zákona č. 159/1945 Sb., v znení zákona č. 69/1947 Sb.

(3) Ak nedošlo k prepusteniu zo služby (§ 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) alebo k preloženiu do výslužby z trestu (§ 57 ods. 2 č. II. bod 4), možno v prípade zreteľa hodných okolností dodatočne povoliť úplné alebo čiastočné vyplatenie zadržanej časti služobných príjmov. Ak bol obvinený uznaný nevinným alebo potrestaný iba poriadkovým trestom, treba mu dodatočne vyplatiť zadržanú časť služobných príjmov, ak tomu nie sú na prekážku nijaké donucujúce predpisy.

(4) Doba, po ktorú bol uložený zamestnancovi disciplinárny trest podľa § 57 ods. 2 č. II. bod 2 alebo 3, ako aj doba sprostenia od vykonávania služby (odsek 1) nezapočítavá sa pre zvýšenie denného platu, ak bol zamestnanec potrestaný disciplinárnym trestom.