(1) V záujme účinných opatrení proti šíreniu prenosných chorôb z človeka na človeka môže orgán hygienickej služby

c) podrobiť po určitý čas karanténnym opatreniam osoby podozrivé z nákazy.

a) nariadiť ochranné očkovanie osôb v ohnisku nákazy, podanie imunoglobulínu alebo iných imunobiologických preparátov alebo chemoprofylaktík osobám podozrivým z nákazy,

b) zakázať alebo obmedziť prevádzku v určitých miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo prepravu určitými dopravnými prostriedkami na čas potrebný na vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie alebo deratizácie,

(2) Karanténnymi opatreniami sú karanténa, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad. Karanténne opatrenia nariaďuje aj ošetrujúci lekár, ktorý sa pritom spravuje pokynmi orgánu hygienickej služby; čas trvania karanténnych opatrení určuje vždy orgán hygienickej služby.

(3) Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa izolujú a lekár ich vyšetruje a pozoruje. Vykonáva sa v bytoch, ústavoch, v zariadeniach a na všetkých iných miestach, kde je to potrebné v záujme ochrany proti prenosným chorobám, prípadne v zariadeniach, ktoré sú na tento účel osobitne zriadené alebo určené plánom opatrení v prípade výskytu moru, cholery a žltej zimnice.⁹)

(4) Ak sú na to dôvody, osoby podozrivé z nákazy sa podrobia zvýšenému zdravotníckemu dozoru, ktorý spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých by sa mohla prenosná choroba šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na ich pracovisku; tieto osoby sú súčasne pod lekárskym dohľadom.

(5) Podľa okolností sa osoby podozrivé z nákazy podrobia lekárskemu dohľadu, ktorý spočíva v tom, že ich na všetkých miestach ich pobytu vyšetruje a pozoruje lekár; z toho dôvodu sú tieto osoby povinné hlásiť sa v určených termínoch u príslušných obvodných lekárov, u lekára školskej zdravotnej služby alebo u dorastového lekára, prípadne u telovýchovného lekára a podrobiť sa opatreniam podľa § 25 ods. 1.