PIATA ČASŤ
OCHRANA BANÍ PROTI VÝBUCHU UHOĽNÉHO PRACHU

Prvý diel
Všeobecné ustanovenia

Druhý diel
Zneškodňovanie uhoľného prachu

Tretí diel
Ochrana proti prenosu výbuchu uhoľného prachu

(1) V bani sa musia používať vhodné a dostupné technické prostriedky a opatrenia na to, aby sa čo najviac obmedzil vznik uhoľného prachu a jeho prenikanie do iných banských diel.

(2) Jama, v ktorej je skipové zariadenie na dopravu uhlia, nesmie sa používať ako vťažná.

(3) V používaných banských dielach, okrem vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musí sa uhoľný prach pravidelne odstraňovať, a to i vtedy, keď pre svoju vlhkosť stratil schopnosť rozvírenia. Lehoty na odstraňovanie uhoľného prachu určí organizácia podľa intenzity vývinu prachu.

(4) V banských dielach používaných na chôdzu a dopravu sa musí bežne odstraňovať spadnuté uhlie.

(1) Používané banské diela, okrem jám, komínov, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musia sa po celom obvode a po celej dĺžke poprašovať inertným prachom, ak sa nepoužíva iný povolený spôsob zneškodňovania.³⁰)

(2) Poprašovať sa musí tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 20 %. V banských dielach, kde je vo vetracom prúde povolená zvýšená koncentrácia metánu nad 1 %, musí sa poprašovať tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 15 %. Poprašovanie sa musí ihneď obnoviť, ak prachová zmes podľa rozboru vzorky zmesi obsahuje väčší podiel horľavých látok, ako je ustanovené, alebo pri zistení, že na poprášených miestach sa usadila viditeľná súvislá vrstva uhoľného prachu.

(3) Ak poprašovaním banských diel nie je možné udržať obsah horľavých látok v zmesi v hodnotách uvedených v odseku 2, musí sa uhoľný prach účinne zneškodňovať iným spôsobom. Keď ani tak nemožno dosiahnuť účinné zneškodnenie uhoľného prachu, musí sa vhodnými technickými prostriedkami zabrániť jeho prenikaniu do iných banských diel. Tieto priestory sa musia od ostatných banských diel izolovať protivýbuchovými uzáverami.

(4) Určené miesta, ktoré sú stále a po celej ploche tak vlhké, že prach na nich usadený sa nedá rozvíriť, a miesta bez uhoľného prachu sa nemusia poprašovať.

(5) Pracovníci sú povinní pri poprašovaní používať protiprachové respirátory. Poprašovaním nesmie byť nikto zdravotne ohrozovaný.

(1) Zmes inertného a uhoľného prachu v banských dielach sa musí pravidelne skúšať na obsah horľavých látok tak, aby sa mohlo včas obnoviť poprášenie. Miesta a lehoty pre odber vzoriek prachovej zmesi určí organizácia podľa intenzity usadzovania uhoľného prachu. Musí pri tom prihliadnuť aj na umiestnenie elektrických zariadení a na to, aby vzorky neboli ovplyvnené vodou použitou pri skrápaní a pod. Vzorky sa musia odoberať najmenej

b) v mieste s výraznejším prašným zdrojom (pri presypoch, zásobníkoch a pod.) v úseku do 50 m v smere prúdenia banských vetrov jedna vzorka mesačne,

a) v dlhom banskom diele v okolí porubu alebo dobývky v úseku do 50 m na výdušnej strane jedna vzorka mesačne a v úseku od 50 do 200 m na výdušnej strane jedna vzorka za 2 mesiace,

c) v ostatných dlhých banských dielach, okrem miest uvedených v § 154 ods. 4, každých 300 m jedna vzorka za 3 mesiace. V dlhom banskom diele kratšom ako 300 m sa musí tiež odoberať jedna vzorka za 3 mesiace.

(2) Odbery vzoriek inertného prachu a zmesi inertného a uhoľného prachu a ich rozbory sa musia vykonávať podľa osobitného predpisu.³¹)

(1) Organizácia je povinná mať zásobu inertného prachu určeného na poprašovanie a pre prachové protivýbuchové uzávery najmenej na jeden týždeň.

(2) Inertný prach sa musí na povrchu uskladniť v suchých uzavretých priestoroch. V bani sa musí uložiť na vhodných suchých miestach v blízkosti miest použitia. Miesta a množstvo uloženého inertného prachu určí organizácia.

(1) Na poprašovanie banských diel a na stavbu prachových protivýbuchových uzáver sa musia používať vápencové prachy schválené skúšobňou určenou Slovenským banským úradom, ktoré nesmú obsahovať voľný SiO₂ v množstve nad 3 % a ani iné fibroplastické alebo toxické látky a ktoré si aj v bani zachovajú rozvíriteľnosť a schopnosť udržať sa po dlhší čas vo vznose.

(2) Iné inertné prachy sa môžu používať len so súhlasom Slovenského banského úradu.

(3) Organizácia je povinná sa pri každej zásielke presvedčiť, či dodaný inertný prach zodpovedá schválenému druhu. Pri každej zásielke je povinná vyžiadať osvedčenie výrobcu o kvalite prachu.

(1) Zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním vodou, prípadne vodou s prídavkom zmáčadla je dovolené tam, kde je tento spôsob, najmä z hľadiska tepelne vlhkostných podmienok, účinný. Pre zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním sa môže použiť len voda z banského požiarneho vodovodu.³²)

(2) Usadený uhoľný prach sa musí zmáčať po celom obvode a po celej dĺžke používaných banských diel okrem jám, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok v takej miere, aby nemohlo nastať jeho rozvírenie. Organizácia určí lehoty zmáčania uhoľného prachu v jednotlivých banských dielach.

(3) Pri zmáčaní sa musí dbať, aby neboli zmáčané elektrické zariadenia. Vhodnými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.

(4) Iné spôsoby zneškodňovania uhoľného prachu povoľuje Slovenský banský úrad.

(1) O spôsobe zneškodňovania uhoľného prachu rozhodne vedúci organizácie po predbežnom súhlase obvodného banského úradu.

(2) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj zneškodňovanie uhoľného prachu.

(3) Organizácia určí pracovníkov zodpovedných za zneškodňovanie uhoľného prachu a vymedzí zodpovednosť medzi predákmi a pracovníkmi určenými na zneškodňovanie uhoľného prachu.

(4) Pracovníkom sa musia vymedziť úseky banských diel tak, aby mohli vykonávať zneškodňovanie uhoľného prachu v ustanovenej miere.

(1) Prachové protivýbuchové uzávery sa stavajú ako sústredené uzávery.

(2) Konštrukcia priehrad prachovej protivýbuchovej uzávery musí zabezpečovať ich ľahké prevrhnutie v prípade výbuchu.

(3) Množstvo inertného prachu uloženého na priehradách uzávery sa musí určiť tak, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 400 kg inertného prachu. Vzdialenosť medzi jednotlivými priehradami musí byť 1,5 až 2 m, výnimočne sa môže skrátiť až na 1 m. Celková dĺžka uzávery však nesmie byť kratšia ako 40 m.

(4) Prachové protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³³)

(1) Vodné protivýbuchové uzávery sa stavajú ako uzávery sústredené alebo delené.

(2) Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(3) Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

(4) Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

a) vzdialenosť medzi skupinami korýtok nesmie byť väčšia ako 30 m,

(5) Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

c) množstvo vody v litroch v každej skupine korýtok nesmie byť menšie ako objem banského diela v m³ medzi dvoma skupinami korýtok.

b) vzdialenosť medzi priehradami jednej skupiny korýtok musí byť 1 až 1,2 m,

(6) Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m² priemerného prierezu banského diela.

(7) Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

(8) Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

(9) Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³⁴)

a) hlavných vťažných a výdušných banských diel ústiacich na povrch, šibíkov a zásobníkov uhlia vrátane ich príslušenstva (nárazisko, ochozy, čerpacie stanice a pod.) proti ostatným banským dielam, ak nie sú chránené hrádzovými dvermi. Uzávery sa musia umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od objektu, ktorý chránia,

b) samostatného vetracieho oddelenia na vťažnej a výdušnej strane. Uzávery sa musia umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia tak, aby neboli vzdialené viac ako 50 m od jeho začiatku aj od jeho konca. Ak sa nemôžu protivýbuchové uzávery umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia, musia sa v uvedenej vzdialenosti umiestniť na všetkých prístupových cestách k nemu,

c) spojov medzi samostatnými vetracími oddeleniami, ak tieto spoje nie sú vybavené hrádzovými dverami,

d) razeného otvárkového, prípravného alebo priestorového banského diela. Ďalšie uzávery sa stavajú aj v razenom separátne vetranom banskom diele.

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

(2) Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

(3) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

(4) V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

(5) Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

(6) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

(1) Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

(2) Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

(3) Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

(4) Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

(5) Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

(6) Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m³ objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

(7) Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

(8) Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

(9) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

b) vodnej uzávery najmenej 50 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela s celkovou plochou do 15 m² a pri väčšom priereze najmenej 60 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela.

a) prachovej uzávery najmenej 65 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela,

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

(2) Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

(3) Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

(4) Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

(5) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.