ÔSMA ČASŤ
ELEKTRICKÉ A STROJNÉ ZARIADENIA

Prvý diel
Spoločné ustanovenia

Druhý diel
Elektrické zariadenia

PRVÝ ODDIEL
POŽIADAVKY NA ZRIAĎOVANIE ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ

DRUHÝ ODDIEL
PREVÁDZKA ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ

TRETÍ ODDIEL
OSVETĽOVANIE

Tretí diel
Strojné zariadenia

PRVÝ ODDIEL
BANSKÉ STROJE

DRUHÝ ODDIEL
STROJE NA ZEMNÉ A STAVEBNÉ PRÁCE

TRETÍ ODDIEL
STROJE A ZARIADENIA NA BANSKÚ DOPRAVU

ŠTVRTÝ ODDIEL
ENERGETICKÉ A OSTATNÉ ZARIADENIA

(1) V prevádzke sa môžu používať len elektrické a strojné zariadenia (ďalej len „zariadenia“) a materiály, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom⁴³) zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a nezhoršujú pracovné prostredie nad dovolené hodnoty.¹⁶)

a) povinnosti obsluhy pred začatím prevádzky zariadenia v smene,

(2) Organizácia je povinná vydať pokyny na obsluhu a údržbu zariadenia, ktoré obsahujú požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pokyny na obsluhu a údržbu musia podľa druhu zariadenia obsahovať
Návod na obsluhu a údržbu vydaný výrobcom zariadenia, ktorý splňuje uvedené požiadavky, môže organizácia vyhlásiť za pokyny.

b) povinnosti obsluhy počas prevádzky zariadenia,

c) rozsah, lehoty a spôsob vykonávania údržby,

d) spôsob zabezpečenia zariadenia počas prevádzky, pri premiestňovaní, odstavovaní z prevádzky a opravách a proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu,

f) umiestnenie a zabezpečenie zariadenia po skončení prevádzky,

e) spôsob dorozumievania a dávania návestí,

g) zakázané úkony a činnosti,

h) spôsob a rozsah záznamov o prevádzke a údržbe zariadenia.

(1) Pred začatím montážnych prác musí mať organizácia projektovú, prípadne výkresovú dokumentáciu zariadenia.

(2) Dokumentácia zariadenia musí riešiť zaistenie bezpečnosti prevádzky a údržby.

(3) Na zariadení sa môžu vykonať len také zmeny, ktoré nezhoršia bezpečnosť práce a prevádzky. Zmeny musí schváliť určený pracovník a musia sa zaznamenať do dokumentácie.

(4) V dokumentácii elektrického zariadenia sa musí určiť aj prostredie a priestory s ohľadom na nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a z hľadiska krytia a umiestnenia elektrického zariadenia.⁴⁴) Dokumentáciu elektrického zariadenia pre priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu alebo uhoľného prachu (§ 232 a 233) je povinný posúdiť aj vedúci vetrania.

(5) Pre všetky časti zariadenia, ktoré sa majú prepravovať, musí sa v dokumentácii uviesť ich hmotnosť.

(1) Zariadenie musí mať potrebnú stabilitu, vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a namáhaniu a svojou konštrukciou zodpovedať prevádzkovým podmienkam.

(2) Zariadenie alebo jeho časti, ktoré sa môžu pohybovať samovoľne aj po prerušení hnacej sily (uvoľnením, sklopením, zošmyknutím a pod.), musia sa zabezpečiť proti nežiadúcemu pohybu.

(3) Zariadenie musí svojím vyhotovením umožňovať bezpečnú obsluhu, čistenie, údržbu, montáž a demontáž. Časti zariadenia, ktoré vyžadujú častý prístup pracovníkov (ovládače, maznice, nastavovacie prvky a pod.), musia byť ľahko prístupné.

(4) Zariadenie nesmie svojou konštrukciou a prevádzkou spôsobiť požiar alebo výbuch metánu, plynov⁴⁵) alebo prachov. Na zariadení nesmie dochádzať k nežiadúcemu hromadeniu horľavých kvapalín.

(5) Ak sa použije v podzemí spaľovací motor, môže sa použiť len naftový motor. Nesmie sa však použiť na pohon stabilného zariadenia.

(6) Meracie prístroje na sledovanie prevádzkových údajov nevyhnutných pre bezpečnosť prevádzky (tlakomery, ampérmetre a pod.) musia mať výrazne vyznačenú dovolenú hodnotu meranej veličiny.

(7) Zariadenie sa musí zabezpečiť proti prekročeniu alebo podkročeniu určených prevádzkových hodnôt alebo polôh, ak by toto malo za následok ohrozenie bezpečnosti práce alebo prevádzky.

(8) Musí sa vylúčiť možnosť nežiadúceho uvedenia zariadenia do chodu a jeho zapnutia z viacerých miest súčasne.

(10) Otvory zariadení, najmä zásobníkov,⁴⁶) drvičov, miešačiek, nádrží a násypiek, kde je nebezpečenstvo pádu alebo prepadnutia osôb, musia sa zakryť, ohradiť alebo inak zabezpečiť.

(9) Časti zariadenia alebo materiál zariadením spracovávaný alebo dopravovaný, ak svojím pohybom, akumulovanou energiou, teplotou, tvarom alebo inak ohrozujú bezpečnosť práce alebo prevádzky, musia sa zabezpečiť vhodným ochranným zariadením. Ak to nie je možné, musia sa nebezpečné časti a miesta trvale a výrazne označiť.

(11) Zariadenia technologickej linky sa musia dať vypnúť zo stanovišťa obsluhy; pri tom sa musia samočinne zastaviť všetky zariadenia linky proti toku materiálu.

(1) Automaticky alebo diaľkove ovládané zariadenie sa musí samočinne zastaviť, ak

b) vznikne porucha v prívode energie,

c) vznikne porucha na automatickom alebo diaľkove ovládanom zariadení alebo na prevádzkovo-zabezpečovacom systéme.

a) nie sú dodržané určené prevádzkové hodnoty,

(2) Automaticky ovládané zariadenie musí mať aj ručné ovládanie. Pri prepnutí na ručné ovládanie sa musí automatické ovládanie vyradiť z funkcie. V mieste diaľkove ovládaného zariadenia musí byť blokovanie znemožňujúce uvedenie zariadenia do chodu. Zmena ovládania z automatického na ručné a blokovanie diaľkového ovládania musia byť zabezpečené uzamykateľným ovládačom.

(3) Automatické, diaľkove ovládané a programovo riadené zariadenia sa musia vybaviť meracími prístrojmi alebo oznamovačmi na informáciu o prebiehajúcej pracovnej fáze.

(1) Ochranné zariadenie musí zabrániť prístupu osôb do nebezpečného priestoru.

(2) Ochranné zariadenie nesmie znemožňovať mazanie, prehliadky, nastavovanie alebo opravy zariadenia.

(3) Ochranné zariadenie musí plniť svoju funkciu aj pri prerušení dodávky energie.

(4) Otvory ochranného krytu musia mať veľkosť volenú so zreteľom na ochrannú vzdialenosť od zdroja ohrozenia.⁴⁷)

(5) Ochranný kryt sa musí vyhotoviť tak, aby sa pri obsluhe zariadenia nemusel odnímať.

(1) Zariadenie musí mať hlavný ovládač na odpojenie od zdroja energie.

(2) Zariadenie poháňané dvoma alebo viacerými motormi so samostatnými spúšťacími ovládačmi musí mať aspoň jeden ovládač, ktorým sa zastaví celé zariadenie.

(3) Mobilný stroj používaný v podzemí, vybavený akumulátorovou batériou, musí mať ľahko prístupný odpojovač batérie.

(4) Ovládač musí svojím vyhotovením vylučovať možnosť samovoľného zapnutia a vypnutia. Nesmie dovoliť súčasne zapnutie nežiadúcich funkcií a musí mať označené polohy, prípadne funkcie a zariadenia, ktoré ovláda. Na ovládanie prívodu stlačeného vzduchu na pohon dopravníka sa nesmie použiť kohút.

(5) Ovládač určený na použitie v mimoriadných situáciách sa musí dať ľahko a rýchlo dosiahnuť z miesta obsluhy, musí byť výrazne označený a dobre viditeľný. Ovládače zariadení, ktorých prevádzka sa nesmie z bezpečnostných dôvodov prerušiť, musia sa označiť jednotným spôsobom.

(6) Ovládač sa musí chrániť alebo umiestniť tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu ovládaniu zariadenia pádom horniny alebo predmetov.

(7) Oznamovače mimoriadnych situácií sa musia vyhotoviť tak, aby sa ich signály výrazne odlišovali od prevádzkových signálov a prevádzkového hluku.

(1) Potrubie sa musí bezpečne uložiť, zavesiť, prípadne iným spôsobom zabezpečiť proti uvoľneniu alebo pádu.

(2) Ak sa zavesuje viac potrubí, musí sa každé z nich zavesiť samostatne a na ostatných nezávisle.

(3) Potrubie sa musí označiť podľa účelu alebo druhu pretekajúcej látky.⁴⁸)

(4) Kanály potrubia musia byť nehorľavé. Ak nie sú priechodné, musia sa zakryť odberateľnými krytmi.

(1) Pre obsluhu a údržbu zariadenia alebo jeho časti uloženej pod dlážkou sa musí ponechať dostatočne voľný priestor bezpečne prístupný, vetraný a podľa potreby osvetlený a odvodnený.

(2) Plošiny na obsluhu a údržbu zariadenia musia byť pevné, bezpečne prístupné po schodoch alebo rebríkoch a vybavené zábradlím podľa § 291 ods. 9 a 10. V odôvodnených prípadoch môže byť zábradlie odnímateľné. Dlážky plošín nesmú byť klzké.

(1) V prevádzkárni a na stanovišti obsluhy zariadenia musí byť prevádzková dokumentácia.

(2) Stanovište obsluhy stabilného zariadenia sa musí určiť tak, aby obsluha mohla zariadenie bezpečne ovládať a kontrolovať. Pri zariadení sa musí ponechať voľný priestor na obsluhu široký najmenej 0,8 m; pri elektrickom zariadení nad 1 kV v podzemí musí mať tento priestor šírku najmenej 1 m, na povrchu podľa osobitného predpisu.⁴⁹) Tieto rozmery sa musia dodržať do výšky v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m.

(4) Dlážka nesmie byť klzká a musí byť tak pevná, prípadne podľa potreby dočasne vystužená, aby zniesla najvyššie predpokladané zaťaženie, a to aj pri nutných prácach na príslušných zariadeniach (údržba, montáž a pod.).

(3) Podzemné prevádzkárne dlhšie ako 30 m musia mať východy na oboch koncoch.

(6) V čase, keď zariadenie nie je v prevádzke alebo je bez dohľadu, musia byť dvere do prevádzkárne zamknuté. Ak sú pracovníci v prevádzkárni, musia zostať odomknuté aspoň jedny dvere. Dvere sa musia otvárať smerom von a musia sa vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Organizácia určí, kedy sa prevádzkáreň musí vybaviť zariadením na kontrolu vstupujúcich osôb.

(5) V podzemnej prevádzkárni a prevádzkárni so stálou obsluhou na povrchu sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečing, prípadne iné určené miesto.

(10) Na údržbu banských bezkoľajových strojov,⁵¹) mobilných strojov na zemné a stavebné práce, motorových vozidiel a motorových vozíkov v podzemí sa musia zriadiť odstavné miesta. Odstavné miesto sa nesmie umiestniť v hlavnom vťažnom banskom diele a jeho výstuž musí byť nehorľavá. Odstavený stroj sa musí chrániť proti pôsobeniu vody. Na odstavnom mieste sa môže odstaviť len jeden stroj, okolo ktorého sa musí ponechať voľný priestor so šírkou najmenej 2 m a výškou najmenej o 1 m väčšou, ako je jeho najvyššia časť. Ak sa majú v podzemí vykonávať opravy, musí sa zriadiť garáž, ktorá sa umiestni, stavebne vyhotoví a vybaví podľa podmienok ustanovených pre vozovne (remízy).⁵⁰)

(7) Nepovolaným je vstup do prevádzkárne zakázaný. Tabuľka s týmto zákazom sa musí umiestniť na vonkajšej strane všetkých vstupných dverí.

(8) V prevádzkárni sa môžu uložiť len pomôcky a materiál potrebné na prevádzku zariadení.

(9) Na odstavovanie, údržbu a opravy troch a viacerých lokomotív na obzore sa musí zriadiť vozovňa (remíza).⁵⁰)

(11) Stanovište stálej obsluhy zariadenia musí byť chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

d) bol oboznámený s prevádzkovou dokumentáciou.

(1) Samostatnou obsluhou zariadenia sa môže poveriť pracovník, ktorý

a) splňuje požiadavky § 15,

b) dovŕšil vek 18 rokov, ak na obsluhu príslušného zariadenia nie je ustanovená vyššia veková hranica,

c) je odborne spôsobilý⁴⁵)^,46)^,52)^,53)

(2) Obsluhou jednoduchého elektrického zariadenia do 1 kV sa môže poveriť pracovník s kvalifikáciou najmenej oboznámeného pracovníka,⁵²) obsluhou ostatných elektrických zariadení s kvalifikáciou najmenej poučeného pracovníka.⁵²)

(4) Vodič banskej lokomotívy musí byť pred skúškou podľa § 15 odporučený na túto funkciu na základe psychotechnickej skúšky a musí mať najmenej trojmesačnú prax pri tom druhu dopravy, pre ktorý má byť skúšaný. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vodičov lokomotív s rozchodom 1 435 mm na povrchu.⁵⁴)

(3) Samostatnou obsluhou dobývacieho alebo raziaceho stroja a banského bezkoľajového stroja sa môže poveriť pracovník s najmenej jednoročnou praxou pri prevádzke týchto strojov. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín.

(5) Obsluha sa musí pravidelne preskúšavať z prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Ak nie sú lehoty skúšok ustanovené osobitným predpisom alebo technickou normou, určí ich organizácia.

(1) Pred začatím prevádzky zariadenia v smene je obsluha povinná skontrolovať jeho stav podľa prevádzkovej dokumentácie. Zariadenie môže uviesť do chodu len pri správnej funkcii ochranných a bezpečnostných zariadení.

(2) Pred uvedením zariadenia do chodu je obsluha povinná sa presvedčiť, že nikto nie je v nebezpečnej blízkosti zariadenia. Ak tak nemôže urobiť, je povinná dať vopred na ohrozené miesta výstražné znamenie spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(3) Obsluha je povinná zabezpečiť odstránenie zistených závad na zariadení. Ak zistí závadu alebo poškodenie ohrozujúce bezpečnosť práce alebo prevádzky, nesmie zariadenie uviesť do chodu. Ak zistí takúto závadu počas prevádzky, musí zariadenie ihneď zastaviť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Ak nemôže obsluha závadu odstrániť, oznámi to predákovi alebo inému určenému pracovníkovi.

(4) Obsluha je povinná počas prevádzky sledovať chod zariadenia, a ak je to predpísané, zaznamenávať určené údaje.

(5) Ak prevádzková dokumentácia neurčí inak, je obsluha povinná pri odchode zo svojho stanovišťa vypnúť zariadenie a zabezpečiť ho proti zásahu nepovolaných osôb a nežiadúcemu uvedeniu do chodu.

(1) Zariadenie sa môže uviesť do prevádzky len v prostredí a za podmienok, pre ktoré je určené, a po vykonaní predpísaných prehliadok, skúšok a revízií.

c) banského pásového a hrabľového dopravníka,

(2) Pred uvedením zariadenia do prevádzky v podzemí je organizácia povinná ohlásiť obvodnému banskému úradu použitie nových typov všetkých vybraných banských zariadení²⁹) a ďalej nové typy

i) banského nevýbušného elektrického zariadenia na plynujúcej a uhoľnej bani.

h) nakladacieho stroja okrem banského bezkoľajového stroja,²⁹)

g) vrtnej súpravy okrem súpravy na vrtné a geofyzikálne práce,⁵⁵)

f) zemného a stavebného stroja,

e) banského vrátku,

d) banskej lokomotívy, motorového vozidla a motorového vozíka,

b) mechanizovanej výstuže,

a) dobývacieho a raziaceho kombajnu a pluhovacieho zariadenia,

(1) Na ovládanie zariadenia, okrem automaticky ovládaného zariadenia, musí sa určiť obsluha.

(2) Za chodu sa môžu čistiť a mazať len tie časti zariadenia, ktoré nevytvárajú nebezpečenstvo úrazu, a to len z miesta, kde pracovník nie je ohrozený prevádzkou zariadenia.

(4) Pri ručnej výmene nástrojov alebo iných prvkov sa musí zariadenie zastaviť a zabezpečiť proti uvedeniu do chodu, ak zariadenie alebo jeho upínacie časti nie sú konštruované pre bezpečnú ručnú výmenu nástrojov za pohybu.

(3) Pohonné hmoty sa nesmú doplňovať za chodu motora, ak prevádzková dokumentácia neurčí inak.

(5) Ak vznikajú pri prevádzke zariadenia škodliviny, musia sa účinne zneškodňovať.

(1) Pri prerušení práce stroja s naftovým motorom na čas dlhší ako 15 minút sa musí jeho motor zastaviť a uzavrieť prívod motorovej nafty.

(2) Rozbor výfukových plynov strojov s naftovými motormi, ktoré sú v prevádzke, musí sa vykonať najmenej raz mesačne na zistenie koncentrácie kysličníka uhoľnatého a kysličníkov dusíka. Koncentrácia sa musí zisťovať po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu, a to pri voľnobežných otáčkach a pri menovitom zaťažení.

(4) Stroj sa môže prevádzkovať len so zablombovaným vstrekovacím čerpadlom.

(3) Stroj sa musí vyradiť z prevádzky, ak je vo výfukových plynoch viac ako 0,1 % kysličníka uhoľnatého alebo 0,075 % kysličníkov dusíka. Do prevádzky sa môže opätovne zaradiť po odstránení závady a znížení koncentrácie kysličníka uhoľnatého pod 0,08 % a koncentrácie kysličníkov dusíka pod 0,075 %.

(6) Obsluha je povinná okrem povinností uvedených v § 226 sledovať tiež dymivosť stroja. Ak sa zhorší dymivosť, je povinná závadu ohlásiť. Pri úniku motorovej nafty alebo oleja je povinná zastaviť stroj, uzavrieť prívod nafty a závadu ohlásiť. Obsluha je povinná takto postupovať aj pri pocite nevoľnosti.

(5) Stroj sa musí vybaviť hasiacim zariadením so stabilným rozvodom a ručnými hasiacimi prístrojmi.

(7) Ak obsluha zistí požiar, je povinná zastaviť motor, uviesť do činnosti hasiace zariadenie a ďalej postupovať podľa § 18.

(3) Organizácia je povinná pracovníkov, ktorí vykonávajú údržbu vybaviť meracími prístrojmi, náradím a ostatnými pomôckami potrebnými na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(2) Organizácia rozhodne, či je nutné na zaistenie bezpečnosti práce alebo prevádzky vypracovať pracovný postup pre montáž alebo demontáž zariadenia.

(1) Údržba zariadenia sa musí vykonávať v rozsahu a lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou. O jej výsledkoch sa musia viesť záznamy.

(4) Ak to vyžaduje povaha údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Po skončení týchto prác sa musí overiť správna funkcia zariadenia.

(5) Prehliadky mobilných strojov používaných v podzemí sa musia vykonávať najmenej raz za 14 dní. Prehliadku vykonáva určený pracovník vo všetkých prístupných častiach stroja (bez rozobratia). Pri prehliadke sa musia vyskúšať jednotlivé funkcie stroja.

(2) V podzemí sa nesmú používať dočasné elektrické zariadenia.⁵⁶)

(1) Elektrické zariadenia musia svojím vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom,⁴⁴) v ktorých sú prevádzkované, a to najmä z hľadiska nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom a výbuchu metánu, uhoľného prachu alebo iných látok tvoriacich so vzduchom výbušnú zmes.

(3) Rozvod elektrickej energie sa musí zakresliť do prehľadovej schémy a do mapy rozvodu elektrickej energie.⁷)

2. plynujúcich baní II. triedy nebezpečenstva, vetrané vťažnými vetrami, ktoré ešte neboli použité v miestach, kde sa razí alebo dobýva, a v ktorých pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určila organizácia také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

1. plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

d) priestory s vysokým nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 3); sú to priestory plynujúcich baní, v ktorých nemožno dodržať podmienky pre zaradenie podľa písmena c).

c) priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 2); sú to priestory plynujúcich baní, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí hodnotu 1,5 %,

b) priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 1); sú to priestory plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,5 %,

a) priestory bez nebezpečenstva výbuchu metánu (SNM 0); sú to priestory

(1) Podzemné priestory plynujúcich baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

(2) Všetky podzemné priestory plynujúcich baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(3) Obdobne sa musí zaradiť aj priestor nad ohlbňou výdušnej jamy, priestor v okolí difúzora hlavného ventilátora do vzdialenosti určenej osobitným predpisom⁵⁷) a ostatné povrchové priestory hlbinných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu plynov.⁵⁸)

a) priestory bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu (SNP 0); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu dosahujúcu 25 % dolnej medze výbušnosti,

b) priestory s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 1); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti,

(4) Povrchové priestory hlbinných uhoľných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu uhoľného prachu, sa určujú podľa osobitných predpisov.⁵⁷)^,59)

(3) Priestory plynujúcich uhoľných baní zaradené do priestorov SNM 2 a SNM 3 sa nemusia zaraďovať z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu.

c) priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 2); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach po rozvírení a uhoľný prach vo vznose môžu vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti.

(2) Všetky podzemné priestory uhoľných baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(1) Podzemné priestory uhoľných baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

(1) Elektrická stanica⁶⁰) sa musí umiestniť a vyhotoviť tak, aby v nej za podmienok ustanovených pre zaraďovanie priestorov nemohlo dôjsť k nedovolenému nahromadeniu metánu a aby elektrické zariadenie v nej nebolo vystavené nepriaznivým vplyvom, najmä pôsobeniu vody a prachu a nebezpečenstvu mechanického poškodenia. Výstuž elektrickej stanice musí bezpečne odolať predpokladaným horským tlakom.

(2) Neuzavretá elektrická stanica⁵⁷) v podzemí nemusí splňovať požiadavky § 224 ods. 6 a 7.

(3) Do uzavretej elektrickej stanice môžu vstupovať len pracovníci určení na obsluhu alebo údržbu elektrických zariadení, ktorí spĺňajú kvalifikačné požiadavky podľa osobitného predpisu.⁵²)

(4) V elektrickej stanici sa musí umiestniť jednopólová schéma silového rozvodu.

(5) V elektrickej stanici a pred elektrickým rozvádzačom sa nesmie skladovať materiál a musí sa udržiavať voľný priestor na obsluhu a údržbu.

(5) Ukladanie a spúšťanie káblov do zvislých banských diel sa musí vykonávať podľa prevádzkovej dokumentácie.

(6) Pred prvým pripojením káblu na napätie sa musí v priestore SNM 2 overiť, či koncentrácia metánu neprekračuje 1 %. Táto podmienka platí aj v prípade, keď sa má kábel prevádzkovaný na nižšie napätie pripojiť na menovité napätie.

(1) Káble používané v podzemí musia mať vonkajší obal z materiálov, ktoré nepodporujú šírenie požiaru.

(2) Káble sa musia ukladať, spájať a pripájať tak, aby neboli nepriaznivo namáhané alebo poškodzované a aby sa napätie v ťahu neprenášalo na vodiče.

(3) Kábel vo vrte sa nesmie spojovať a môže sa uložiť len do zapaženého vrtu.

(8) Rýchlospojky a zásuvkové spojenia sa môžu použiť len na pohyblivých a premiestniteľných káblových vedeniach a nesmú ležať vo vode a v blatistých miestach. Obe spojované časti sa musia v rozpojenom stave chrániť krytom proti mechanickému poškodeniu a proti znečisteniu.

(7) Uložené, ale nepoužívané káble sa musia skratovať a na oboch koncoch zaizolovať alebo inak bezpečne ukončiť.

(4) Silové káblové vedenie vo vťažnom otvárkovom banskom diele s horľavou výstužou alebo výstrojom sa musí samočinne vypnúť, ak poklesne izolačný stav pod 15 Ω/V.

(2) Na vlečenej časti vlečného kábla sa nesmie použiť rýchlospojka ani iná spojovacia armatúra.

(6) Spôsob ukladania vlečného kábla, kontrolu ukladania a manipuláciu s vlečným káblom určí prevádzková dokumentácia.

(5) Vlečný kábel sa musí samočinne odpojiť od napätia pri prerušení ochranného vodiča.

(4) Vývodka vlečného kábla na pohyblivom zariadení sa musí vybaviť zabezpečovacím zariadením, ktoré vypne pohyblivé zariadenie pri prekročení dovoleného ťahu v kábli.

(3) Vlečný kábel sa musí zabezpečiť proti vytrhnutiu z vývodky. Žily vlečného kábla nesmú byť vo vývodke namáhané ťahom ani krutom.

(1) Pre vlečenú časť prívodného vedenia pohyblivého zariadenia sa musí použiť vlečný kábel.

(1) Ovládacie obvody automaticky, diaľkove alebo programovo ovládaných zariadení sa musia napájať zo samostatného zdroja.

(2) Ovládacie obvody sa vyhotovujú ako izolované alebo jednopólovo prepojené s ochranným obvodom.⁶¹) Ak sú vyhotovené ako jednopólovo prepojené s ochranným obvodom, musia sa cievky stykačov, relé a elektromagnetov pripojiť vždy jedným pólom na spätný (uzemnený) vodič. Všetky kontakty sa musia zapojiť do neuzemnenej vetvy, ktorá sa musí istiť proti skratu.

(3) Ovládacie a bezpečnostné obvody technologických zariadení na vedenie banských diel, dopravu a nakladanie sa musia vyhotoviť tak, aby pri prerušení ovládacieho obvodu alebo skratu na ňom alebo pri strate napätia došlo k zastaveniu zariadenia. Tieto požiadavky sa nemusia splniť pri tých ovládacích a bezpečnostných obvodoch, kde nemôže dôjsť k ohrozeniu pracovníkov alebo zariadenia.

(4) Pri vyvedenom a prepojenom uzle na ochranný obvod nesmie byť združené napätie použité ako ovládacie napätie okrem prípadu, keď je správna funkcia ovládacích obvodov zabezpečená aj pri zemnom spojení.

(5) Koncový vypínač vymedzujúci polohu, pri prekročení ktorej môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti práce alebo prevádzky, sa musí zapojiť do silového obvodu alebo sa použijú dva koncové vypínače v ovládacom (pomocnom) obvode. Vtedy sa jeden koncový vypínač zapojí v ovládacom obvode príslušného pohonu a druhý (bezpečnostný) v obvode ovládacej cievky spínača. Bezpečnostný koncový vypínač musí byť označený červenou farbou.

(2) Prívodný kábel uložený vo vode alebo nad vodou sa nesmie spojovať spojovacími armatúrami.

(3) Hlavný ovládač sa musí umiestniť pri zdroji napájania na brehu.

(4) Plávajúca čerpacia stanica sa musí uzemniť zemničom na brehu.

(1) Plávajúca čerpacia stanica sa musí zakotviť, aby jej pohybom nebol prívodný kábel mechanicky namáhaný.

(1) Na tratiach so spätným trakčným vedením sa musia prepojiť s koľajou všetky vodivé kovové konštrukcie pozdĺž koľajových tratí (potrubie, lutne a pod.), a to najmenej každých 200 m oceľovým pozinkovaným vodičom s prierezom najmenej 80 mm².

(2) Ochranné uzemnenie transparentov a signalizačných a osvetľovacích svietidiel napájaných z trolejového vedenia sa musí vyhotoviť vodičom, ktorý musí mať najmenej trojnásobný prierez než prívodný vodič. Spätný vodič od svietidiel a transparentov sa musí pripojiť ku koľaji.

e) záchranný izolačný hák,

c) skúšačka napätia,

b) dielektrické rukavice v púzdre,

a) dielektrický koberec,

(1) Pri elektrickej stanici sa musí umiestniť bezpečnostná tabuľka „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“, pri elektrickej stanici so zariadením nad 1 kV aj tabuľka „Vysoké napätie – životu nebezpečné!“.

(2) Pri rozvodnom zariadení nad 1 kV, okrem kábla, umiestnenom mimo uzavretej elektrickej stanice sa musia umiestniť bezpečnostné tabuľky „Vysoké napätie – životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“ a „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“. Pri ostatných rozvodných zariadeniach, ak sú umiestnené vo vodivom prostredí (v mokrých miestach, s vodivou podlahou a pod.) a kde by mohlo nastať nebezpečenstvo náhodilého dotyku so živými časťami, musí sa umiestniť tabuľka „Výstraha – životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“.

(3) V uzavretej elektrickej stanici sa musí vyvesiť návod prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom.

(4) V uzavretej elektrickej stanici okrem podružnej a predsunutej transformačnej stanice⁶⁰) musí byť

g) bezpečnostné tabuľky podľa osobitného predpisu.⁶²)

f) súprava na jednoduchú metódu oživovania,

d) skratovacia súprava,

(2) Ak pracovník určený podľa odseku 1 nemôže priamo riadiť montáž, prevádzku a údržbu elektrických zariadení, organizácia je povinná určiť ďalšieho pracovníka s kvalifikáciou podľa osobitného predpisu⁵²) na priame riadenie týchto činností.

(1) Organizácia je povinná určiť pracovníka na riadenie montáže, prevádzky a údržby elektrických zariadení. Tento pracovník musí mať vysokoškolské vzdelanie elektrotechnického smeru, najmenej 3 roky praxe v elektrotechnickom odbore a zložiť skúšku pred komisiou obvodného banského úradu.

(2) V priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2 sa musia silové elektrické rozvody na pracoviskách, ktoré nebudú obsadené dlhšie ako 3 hodiny, vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu zapnutiu okrem napájania nevyhnutne potrebných zariadení (čerpadlá, ventilátory, analyzátory a pod.).

(1) Ak prekročí koncentrácia metánu v banskom ovzduší medze ustanovené pre zaraďovanie banských priestorov, môžu v týchto priestoroch zostať v prevádzke len elektrické zariadenia zodpovedajúce svojím vyhotovením zistenej koncentrácii metánu a elektrické zariadenia nevyhnutne potrebné na zaistenie bezpečnosti prevádzky (čerpadlá, ventilátory, analyzátory, dorozumievacie zariadenie a pod.) určené vedúcim likvidácie havárie. Vedúci likvidácie havárie určí aj podmienky prevádzky týchto zariadení, prípadne aj postup ich zapínania. Ostatné elektrické zariadenia v týchto priestoroch sa musia vypnúť.

(3) Po vypnutí elektrického zariadenia z neznámych príčin sa musí pred opätovným zapnutím zistiť dôvod vypnutia a prípadná závada odstrániť.

(4) Po skončení práce pohyblivého zariadenia sa musí v prípadoch určených prevádzkovou dokumentáciou odpojiť prívodné káblové vedenie od napätia alebo bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť iným rovnocenným spôsobom.

(4) V podzemí je na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím dovolené len overenie beznapäťového stavu. Na vypnutom a nezaistenom elektrickom zariadení sa môže pracovať len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.⁶³) Iné práce na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím sú zakázané.

c) uhoľný prach sa musí v okruhu 5 m odstrániť, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť; táto podmienka sa musí dodržať aj v priestoroch SNP 2.

b) koncentrácia metánu v priestore SNM 1 nesmie prekročiť 0,5 % a v priestore SNM 2 nesmie prekročiť 1 % a musí sa počas trvania prác kontrolovať metanomerom a zaznamenať,

a) pred otvorením nevýbušného záveru sa musí vykonať kontrola zloženia banského ovzdušia podľa § 109 ods. 1 písm. c); zistená koncentrácia metánu sa musí zaznamenať,

(2) Pred začatím práce na elektrickom zariadení pod napätím sa musí v okruhu najmenej 1 m odstrániť horľavý prach, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť.

(1) Práca na elektrickom zariadení pod napätím,⁶³) okrem oznamovacích zariadení, sa môže vykonávať len výnimočne.

(3) Pri práci pod napätím na elektrickom zariadení, ktoré nie je iskrovo bezpečné, musia sa v priestoroch SNM 1 a SNM 2 dodržať tieto podmienky

(6) Ďalšie požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce na elektrickom zariadení ustanovuje osobitný predpis.⁶³)

(5) Práce na elektrickom zariadení pod napätím môžu vykonávať len určení pracovníci s kvalifikáciou najmenej pre samostatnú činnosť.⁵²)^,63)

3. na elektrických zariadeniach do 1 kV v rozsahu kontroly a overenia správnej funkcie raz za 3 roky.

2. na ostatných elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia raz za 2 roky,

1. na elektrických zariadeniach hlavných transformačných staníc vysokého a veľmi vysokého napätia raz za rok,

2. namiesto každej tretej sekundárnej skúšky,

1. pri uvedení elektrického zariadenia do prevádzky,

b) sekundárne skúšky

a) primárne skúšky na elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia

b) raz za 5 rokov na ostatných zariadeniach.

a) raz za 3 roky na zariadeniach s príkonom väčším ako 100 kVA,

c) okolo elektrických zariadení sa udržiava čistota a poriadok, dodržiava voľný priestor a hasiace prístroje a ochranné pomôcky sú v dobrom stave.

b) vyhovuje ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím (funkcia strážiča izolačného stavu, ochranné uzemnenie, kryty a pod.),

a) elektrické zariadenia a káblové rozvody nie sú poškodené alebo nesprávne používané,

(7) Na releových ochranách a automatikách sa musia vykonávať

(6) Priame nadprúdové ochrany nad 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej raz za 2 roky.

(5) Nadprúdové ochrany do 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej

(4) Pri revízii trolejového vedenia v podzemí sa zisťuje meraním a výpočtom úbytok napätia, ktorý nesmie pri menovitom zaťažení prekročiť 20 % napätia naprázdno.

(3) Pri prehliadkach sa musí kontrolovať, či

(1) Údržba elektrických zariadení sa musí vykonávať podľa § 230 a osobitných predpisov.⁶⁴)

(2) Spôsob a lehoty prehliadok elektrických zariadení určí organizácia v smerniciach, ktoré potvrdí obvodný banský úrad. Prevádzková dokumentácia (§ 230 ods. 1) musí byť v súlade s týmito smernicami.

(8) Nadprúdová ochrana sa skúša vo všetkých článkoch. Článok istiaci proti preťaženiu sa skúša vypnutím podľa charakteristiky ochrany pri nastavení na menovitý prúd spotrebiča. Článok istiaci proti skratu, ak je ním ochrana vybavená, sa skúša pri najmenšom prúde, pri ktorom má podľa údajov výrobcu článok pôsobiť. Elektronické ochrany sa skúšajú podľa návodu výrobcu.

(9) Skúšky releových ochrán a automatík sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.⁶⁶) Pre tieto skúšky je organizácia povinná vypracovať prevádzkovú dokumentáciu.

(8) Po zistení miesta vzniku zemného spojenia v elektrickej sieti nad 1 kV v priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2, musí sa poškodené elektrické zariadenie ihneď vypnúť. Zariadenie sa môže opätovne zapnúť až po odstránení závady.

(6) Správnosť funkcie strážiča izolačného stavu vrátane signalizácie alebo vypínania pri poklese izolačného stavu pod určenú hranicu musí kontrolovať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za týždeň.

(5) Izolačný stav elektrickej siete sa musí kontrolovať pomocou meracieho prístroja zabudovaného v strážiči izolačného stavu najmenej raz za deň.

(4) V elektrickej sieti, v ktorej strážič izolačného stavu pokles izolačného stavu alebo zemné spojenie len signalizuje, musia sa pri vzniku zemného spojenia ihneď začať práce na zistenie príčiny a miesta zemného spojenia. Počas trvania zemného spojenia sa musí bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť vhodnými bezpečnostnými opatreniami.

(3) Elektrická sieť vypnutá strážičom izolačného stavu sa môže uviesť pod napätie po odstránení závady.

(2) Strážič izolačného stavu elektrickej siete v podzemí sa nesmie vyradiť z prevádzky. Ak nie je zapojený na vypínanie stráženej elektrickej siete pri poklese izolačného stavu, musí tento pokles signalizovať do dispečingu alebo na iné miesto so stálou obsluhou.

(11) Po vypnutí elektrickej siete prúdovým chráničom sa môže táto uviesť pod napätie po odstránení závady.

(1) Strážič izolačného stavu sa musí použiť v tých elektrických sieťach, kde to ustanovuje osobitný predpis.⁶⁷)

(10) Elektrická sieť sa nesmie prevádzkovať pri poruche prúdového chrániča.

(9) Ak sa v podzemí používajú prúdové chrániče, musí ich správnu funkciu preskúšať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za mesiac.

(7) Ak je strážič izolačného stavu v elektrickej sieti do 1 kV zároveň súčasťou zvýšenej ochrany proti nebezpečnému dotykovému napätiu na neživých častiach elektrických zariadení alebo ochrany proti skratu, musí zabezpečovať vypínanie siete.

(2) Banské osobné svietidlá musia mať typové označenie a evidenčné číslo organizácie.

(1) V podzemí a na povrchových pracoviskách pri manipulácii s výbušninami a v miestach s nebezpečenstvom výbuchu plynov a prachov sa môžu používať len banské osobné svietidlá²⁹) pridelené organizáciou. Tieto svietidlá musia mať požadovanú svietivosť najmenej 10 hodín.

(3) Ostatní pracovníci na povrchu, ktorí vykonávajú inú pracovnú činnosť na neosvetlených miestach alebo vykonávajú v rámci svojej činnosti pochôdzky, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť vhodnými elektrickými svietidlami.

(1) Pracovníci, ktorí vstupujú do podzemia a sú podľa § 4 ods. 9 vybavení banskými osobnými svietidlami, sú povinní mať rozsvietené svietidlá aj na miestach so stálym osvetlením.

(2) Pracovníci na povrchu, ktorí pracujú v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu plynov alebo prachov alebo na tieto miesta dochádzajú, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť banskými osobnými svietidlami.

(3) Banské osobné svietidlo je pracovník povinný po skončení práce odovzdať osobne do výdajne. Zistené závady alebo poškodenie svietidla je povinný pri odovzdaní ohlásiť určenému pracovníkovi.

(2) Pridelené banské osobné svietidlo je pracovník povinný prevziať vo výdajni osobne. Pri prevzatí je povinný vyskúšať jeho funkciu a presvedčiť sa, či nie je zjavne poškodené. Ak zistí závadu, je povinný požiadať o výmenu svietidla.

(1) Banské osobné svietidlo musí pri výdaji zodpovedať technickým podmienkam, musí byť čisté a uzamknuté. Akumulátor musí mať nabitý na predpísanú kapacitu.

(3) Banské osobné svietidlo musí skontrolovať určený pracovník najmenej raz za 3 mesiace. O kontrolách sa musia viesť záznamy a tieto uchovať 6 mesiacov. Poškodené alebo nevyhovujúce banské osobné svietidlá sa musia vyradiť.

(1) Počet prevádzkyschopných banských osobných svietidiel v lampárni alebo výdajni musí byť vyšší aspoň o 5 %, ako je počet pracovníkov, ktorým sú pridelené.

(2) Počet banských osobných svietidiel určených pre banských záchranárov musí zodpovedať najmenej predpísanému počtu dýchacích prístrojov. Tieto svietidlá sa musia zvlášť označiť a oddelene uložiť na určenom mieste.

(3) Pracovník zodpovedá za stav banského osobného svietidla od jeho prevzatia do odovzdania. Svojvoľná výmena banských osobných svietidiel medzi pracovníkmi je zakázaná.

(2) Pracovník je povinný banské osobné svietidlo chrániť pred poškodením a nesmie ho otvárať ani opravovať.

(1) Organizácia je povinná pracovníkov poučiť, ako majú zaobchádzať s prideleným banským osobným svietidlom a aké následky môže mať jeho poškodenie, neoprávnené otvorenie alebo nedovolené použitie.

(4) Ak zistí pracovník na banskom osobnom svietidle závady, ktoré znemožňujú jeho bezpečné používanie alebo ak dôjde k jeho poškodeniu, je povinný to ohlásiť dozornému orgánu a vymeniť si ho za náhradné.

(5) Všetky miestnosti a zariadenia lampárne sa musia trvale udržiavať v čistote, najmä sa musí bezodkladne odstrániť rozliaty elektrolyt. Fajčenie a používanie otvoreného ohňa v lampárni je zakázané.

(6) Miestnosť, kde sa pracuje s elektrolytom, musí sa ďalej vybaviť neutralizačným roztokom na poskytnutie prvej pomoci pri poškodení pokožky a očí elektrolytom.

(7) Na prístupnom a dobre viditeľnom mieste v lampárni sa musí vyvesiť
Pracovníci sa musia oboznámiť s touto dokumentáciou.

b) na údržbu banských osobných svietidiel,

a) na výdaj a príjem banských osobných svietidiel a nabíjanie akumulátorov,

c) pre pracovníkov lampárne.

a) prevádzkový poriadok lampárne a poučenie o evidencii vydaných a vrátených banských osobných svietidiel,

b) návod na používanie banských osobných svietidiel,

c) tabuľky so zákazmi a príkazmi podľa tejto vyhlášky,

d) poučenia o bezpečných pracovných postupoch pri práci s elektrolytom a o poskytovaní prvej pomoci.

(1) Na vydávanie a prijímanie banských osobných svietidiel, nabíjanie akumulátorov a prípravu a doplňovanie elektrolytu sa musí zriadiť lampáreň. Ak sa používa najviac 100 banských osobných svietidiel, môžu sa namiesto lampárne použiť na túto činnosť miestnosti určené organizáciou. Tieto sa musia vybaviť podľa § 253 ods. 2 až 5.

(2) Organizácia je povinná určiť pracovníka zodpovedného za prevádzku lampárne.

(1) Lampáreň musí mať najmenej tieto miestnosti:

(2) Miestnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b) musia mať prívod teplej a studenej vody a ľahko umývateľné steny a dlážku. Dlážka musí byť z nepriepustného materiálu odolného proti pôsobeniu elektrolytu a so spádom k odtokovému miestu.

(3) Všetky miestnosti lampárne sa musia dôkladne vetrať. Vetranie v miestnosti na nabíjanie akumulátorov musí byť tak účinné, aby koncentrácia vodíka v ovzduší nebola väčšia ako 0,5 %. Zloženie ovzdušia je organizácia povinná kontrolovať najmenej raz za 3 mesiace rozborom vzoriek ovzdušia odobraných v najnepriaznivejšom mieste a čase.

(4) Pracovné stoly, na ktorých sa čistia a plnia banské osobné svietidlá, musia mať hornú dosku potiahnutú umývateľným materiálom odolným proti pôsobeniu elektrolytu.

(1) Prípravu, doplňovanie a kontrolu elektrolytu v akumulátoroch môžu vykonávať len určení pracovníci, a to podľa návodu výrobcu svietidla.

(2) Na prípravu elektrolytu a plnenie akumulátorov sa musí používať zariadenie, ktoré zabraňuje rozstrekovaniu a rozlievaniu elektrolytu.

(3) Pre manipuláciu s elektrolytom je organizácia povinná prideliť pracovníkom osobné ochranné pracovné prostriedky, najmä ochranný štít, zásteru a rukavice.

(1) Akumulátory sa musia nabíjať podľa návodu výrobcu a kontrolovať meracími prístrojmi.

(2) Banské osobné svietidlá sa musia udržiavať tak, aby sa v priestore akumulátora alebo svietidla zabránilo nebezpečnému nahromadeniu plynov, ktoré vznikajú pri nabíjaní alebo pri odplynení po nabíjaní.

a) stále pracoviská a ostatné miesta, kde sa zdržujú pracovníci,

c) ostatné určené miesta (priechody a prejazdy dopravných ciest a pod.).

(1) Miesta, pre ktoré táto vyhláška ustanovuje stále osvetlenie, musia sa vybaviť pevnými svietidlami. Pevnými svietidlami sa musia vybaviť aj prevádzkárne bez stálej obsluhy.

(2) Stav osvetlenia pevnými svietidlami musí zodpovedať požiadavkám svetelno-technických parametrov⁶⁸) a musí sa kontrolovať.

(4) Elektrické stanice a prevádzkárne so stálou obsluhou, v ktorých pri zlyhaní stáleho osvetlenia môže vzniknúť nebezpečenstvo úrazu, musia sa vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí za tmy alebo zníženej viditeľnosti svietiť trvale, ak sa zaistí jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

(1) Stále osvetlenie v čase prevádzky za tmy alebo zníženej viditeľnosti musia mať

(2) Osvetlenie pracovných priestorov mobilných strojov s elektrickým pohonom sa musí zabezpečiť vlastnými svietidlami stroja.

(3) Ostatné mobilné stroje (buldozéry, nakladače, žeriavy a pod.) sa musia za tmy alebo zníženej viditeľnosti osvetliť tak, aby manipulácia s nimi a práca na pracoviskách v ich blízkosti bola bezpečná.

(4) Meranie intenzity osvetlenia sa musí vykonávať v lehotách určených podľa prevádzkových pomerov pracoviska.

(3) Svietidlá sa musia umiestniť tak, aby boli prístupné na údržbu a čistenie.

b) zariadenia, ktoré treba stále obsluhovať alebo ktoré vyžadujú stálu kontrolu,

a) náraziská jám a úpadníc,

b) nástupištia a ich najbližšie okolie,

c) prevádzkárne so stálou obsluhou,

d) miesta na trati so strojnou dopravou, na ktorých je v smene stála obsluha,

e) stenové poruby vybavené mechanizovanou výstužou,

f) ostatné určené miesta.

(1) Stále osvetlenie v čase prevádzky musia mať

(2) Osvetlenie pracovných priestorov raziacich kombajnov a vrtacích a nakladacích strojov s elektrickým pohonom sa musí zaistiť vlastnými svietidlami stroja.

(3) Strojovne ťažných strojov a elektrické stanice so stálou obsluhou sa musia vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí svietiť trvale, ak je zabezpečené jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

(9) Pri prevádzke dobývacieho zariadenia s diaľkovým ovládaním je obsluha povinná zdržiavať sa na mieste, z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývacie zariadenie. Toto miesto určí technologický postup.

(1) Dobývacie kombajny, pluhovacie zariadenia a raziace stroje musia mať protiprašné zariadenie a na plynujúcich baniach II. triedy nebezpečenstva aj zariadenie znižujúce možnosť zapálenia metánu od rezného orgánu stroja. Ich prevádzka bez týchto zariadení je zakázaná.

(10) Okrem povinností uvedených v § 226 je obsluha povinná prehliadnuť ťažné prvky, ich úchytné zariadenia a kotvenie v každej polovici smeny.

(11) Ťažné prvky dobývacích kombajnov a zaisťovacích zariadení je povinný kontrolovať určený pracovník najmä s ohľadom na ustanovenú bezpečnosť najmenej raz za 2 týždne.

(2) Dobývací kombajn, ktorý sa pohybuje šmykom po hrabľovom dopravníku s úklonom väčším ako 9° alebo šmykom po počve s úklonom väčším ako 18°, musí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením, ktoré zabráni jeho ujdeniu. Ostatné dobývacie kombajny musia byť zabezpečované samostatným zaisťovacím zariadením v úklone nad 3°, ak nie je iným spôsobom zabránené ich ujdeniu. Dobývací kombajn vybavený dvoma ťažnými vrátkami alebo samostatnou brzdou nemusí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením.

(3) Reťaz alebo lano a ich úchytné zariadenia pre pojazd dobývacieho kombajnu musia mať trojnásobnú bezpečnosť, ťažné prvky pre pojazd ostatných dobývacích a raziacich strojov dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšiu silu vyvodenú ťažným zariadením.

(4) Prvky zaisťovacieho zariadenia musia mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na tiažovú zložku potrebnú na udržanie dobývacieho kombajnu. Vrátky, kladky a záchytné časti zaisťovacieho zariadenia sa musia konštruovať vzhľadom na menovitú nosnosť ťažného prvku. Kotvenie zaisťovacieho zariadenia musí zodpovedať menovitej nosnosti ťažného prvku. Musí mať 3 kotviace prvky samostatne upevnené na zaisťovacie zariadenie. Pri poruche niektorého prvku sa musí prevádzka zastaviť.

(5) Ak sa použije zaisťovacie zariadenie s plynulým brzdením, musí brzdná sila trvale vykazovať hodnotu vyššiu, ako je dvojnásobok tiažovej zložky, ktorá by mohla spôsobiť ujdenie dobývacieho kombajnu.

(6) Pri prevádzke dobývacích a raziacich strojov sa nesmú pracovníci zdržiavať v nebezpečnej blízkosti rezného orgánu stroja ani v priestore ohrozenom nebezpečným rozkmitom ťažného prvku.

(7) Pri prevádzke dobývacieho kombajnu musí byť ťažný prvok zaisťovacieho zariadenia stále napnutý a zabezpečený pred nebezpečným rozkmitom.

(8) Pri prevádzke dobývacieho kombajnu s miestnym ovládaním v strmo uložených slojoch je obsluha povinná zdržiavať sa v určenom priestore, kde nie je ohrozená dobývacím kombajnom ani pádom horniny a z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývací kombajn. Tento priestor určí technologický postup.

(3) Sekcie mechanizovanej výstuže v strmých slojoch sa musia vybaviť zariadením, ktoré zamedzí priečny a pozdĺžny pohyb stropnice. Ako spojovací prvok sa nesmie použiť lano.

(1) Mechanizovaná výstuž používaná na zaisťovanie vyrúbaného priestoru stenového porubu s výškou nad 2,5 m musí mať pilierové opierky, ktoré sa musia používať proti skĺznutiu piliera.

(4) Mechanizované výstuže pre strmé sloje sa musia vybaviť priechodnými ochrannými povalami vzdialenými od seba najviac 10 m.

(2) Páky hydraulických ovládačov sekcie mechanizovanej výstuže sa musia okrem času ovládania nastaviť do nulovej polohy.

(5) Porub vybavený mechanizovanou výstužou musí mať najmenej jeden prevádzkyschopný náhradný zdroj tlakovej kvapaliny alebo 2 samostatné prevádzkyschopné čerpadlá hydraulického agregátu.

(3) Príves banského bezkoľajového stroja musí mať vlastný brzdový systém. Príves na dopravu osôb nesmie mať nábehový brzdový systém.

(1) Banský bezkoľajový stroj sa musí vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujedeniu.

(2) Pri prevádzke banského bezkoľajového stroja sa pracovníci nesmú zdržiavať v dosahu nakladacieho alebo iného pracovného orgánu stroja.

(3) Manipulovať s lopatou nad kabínou vodiča dopravného prostriedku je zakázané.

(4) Lopata sa môže čistiť len pri vypnutom motore stroja a na mieste, kde nehrozí nebezpečenstvo zosunu hmôt. Lopata sa pri tom musí položiť a mať uzatvorenú klapku. Po vyčistení lopaty je vodič povinný sa presvedčiť, či pracovník, ktorý čistil lopatu, je v bezpečnej vzdialenosti.

(7) Stroje sa musia vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujdeniu.

(6) Pri prevádzke nakladača alebo rýpadla sa nikto nesmie zdržiavať v dosahu pracovného orgánu stroja. Pomocník vodiča (mazač) sa môže zdržiavať len v miestach a za podmienok určených vodičom alebo prevádzkovou dokumentáciou. Z určeného miesta sa môže vzdialiť len so súhlasom vodiča. Mazač je povinný vodičovi vždy oznámiť začatie a ukončenie svojej práce.

(5) Zavesenie bremena a manipulácia s ním sa musí vykonávať podľa podmienok výrobcu stroja.

(2) Ak zistí nebezpečenstvo zosunu, je vodič povinný zastaviť rýpanie, odísť so strojom na bezpečné miesto, upozorniť ohrozených pracovníkov a vzniknutú situáciu ohlásiť.

(1) Vodič je povinný pri rýpaní pozorovať rez a pracovnú plošinu a sledovať, či sa neprejavujú príznaky prípadného zosunu hmôt.

(2) Požiadavky na vrátky alebo pohonné stanice, laná, spojovacie zariadenie, úväzky, lanovnice, dojazdové dráhy a návestné zariadenie na dopravu pracovníkov lanom na úklonných dopravných cestách určí organizácia.

(1) Ťažné stroje a dopravné zariadenia na zvislú dopravu v podzemí musia vyhovovať aj požiadavkám osobitného predpisu.²¹)

(3) Vrátok a pohonná stanica musia mať ochranný kryt, ktorý zamedzí vtiahnutiu končatiny medzi lano a bubon alebo lano a kotúč.

(2) Hlavný ovládač (vypínač) sa nesmie umiestniť medzi dopravované vozidlo a vrátok alebo pohonnú stanicu.

(1) Vrátok alebo pohonná stanica na dopravu na úklonných dopravných cestách musí mať odľahčovaciu brzdu.

c) keď dosiahne celkový menovitý prierez viditeľných zlomených drôtov na desaťnásobku výšky vinutia prameňa v ktoromkoľvek úseku lana hodnotu väčšiu ako 20 % z celkového nosného prierezu lana,

d) pri poškodení lana (uzol, smyčka, vytlačená duša a pod.), ktoré sa nedá odstrániť (skrátením lana a pod.).

(3) Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne odpojiť a musí sa k lanu pripojiť úväzkom.

(2) Lano sa musí odložiť, keď je podľa vonkajších známok zjavné, že sa jeho nosnosť podstatne znížila, najmä

(1) Lano a spojovacie zariadenie používané na dopravu hmôt musia vykazovať

b) pri ťažných vrátkoch najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

a) pri vlečných a vytrhávacích vrátkoch najmenej štvornásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

c) pri pohonných staniciach na dopravu nekonečným lanom najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah pohonnej stanice zväčšený o predpätie v lane.

a) ak sú drôty vonkajšej vrstvy zoslabené o viac ako polovicu svojho priemeru,

b) ak nápadne pribúda počet zlomených drôtov,

e) bezpečnostné a návestné zariadenia.

(1) Dokumentácia visutej lanovej dráhy vypracovaná podľa § 217 určí

(2) Zámok medzi nosičom sedačky alebo kontajneru a ťažným lanom nesmie dovoľovať preklz pri preprave.

(3) Ak nie je ťažné lano súčasne nosným, musí mať nosič sedačky alebo kontajneru zachycovač, ktorý zabráni ujdeniu nosiča po nosnom lane.

(4) Pohonná stanica visutej lanovej dráhy musí mať automatickú brzdu, ktorá zastaví jej pohyb aj pri najnepriaznivejšom zaťažení.

(5) V miestach určených na obsluhu lanovej dráhy sa musí kotúč, ak je umiestnený nižšie ako 2 m nad počvou, zabezpečiť proti náhodnému dotyku. V mieste nábehu lana na kladku alebo kotúč musí byť ochranný kryt a podľa potreby navádzacie zariadenie.

(6) Zavesený lanový kotúč na obsluhovacej stanici sa musí zaistiť tak, aby nespadol ani keď sa poškodia jeho ložiská alebo čapy.

(7) Lanový kotúč napínacieho zariadenia sa musí v krajných polohách zaistiť proti vybehnutiu zo svojho vedenia.

(1) Banská koľajová a závesná lokomotíva musia mať najmenej 2 nezávislé brzdové systémy, z nich aspoň jeden nezávislý na chode motora.

(2) Závesná lokomotíva musí mať obmedzovač rýchlosti, ktorý uvedie do činnosti bezpečnostnú brzdu pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti.

(3) Účinnosť bezpečnostnej brzdy závesnej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 15 m a spomalenie nebolo väčšie ako 9,81 m.s^-2.

(4) Účinnosť prevádzkovej brzdy banskej koľajovej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola pri preprave hmôt dlhšia ako 40 m a pri preprave osôb dlhšia ako 20 m.

a) rozmiestnenie podperných kladiek a ich kotvenie,

b) druh pohonu a jeho umiestnenie,

c) vyhotovenie vratnej a krivkovej stanice,

d) priemer a druh lana,

(2) Účinnosť brzdenia musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 11 m a spomalenie pri preprave osôb nebolo väčšie ako 9,81 m.s^-2.

(1) Konštrukcia brzdového vozíka musí zaisťovať jeho samočinné brzdenie pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti v oboch smeroch jazdy. Brzdový vozík sa musí dať ovládať i ručne.

(3) Spojenie tiahla s vozíkom alebo závesnou lokomotívou sa musí zabezpečiť proti samovoľnému rozpojeniu.

(2) Spojovacie tiahlo na prepravu osôb nesmie mať prestaviteľnú dĺžku, musí sa farebne odlíšiť od spojovacieho tiahla na prepravu hmôt a nesmie sa používať pri preprave hmôt.

(1) Spojovacie tiahlo musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v priereze namáhanom na ťah a vzper. Oko a miesto spojenia oka s nosným vozíkom alebo spojovacím tiahlom musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť.

(4) Deformované alebo opotrebované spojovacie zariadenie sa musí vymeniť.

(3) Voz s čelnými stenami, ktorý sa môže používať aj na ručnú dopravu, musí mať na oboch čelných stenách chránené držadlá.

(2) Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne rozpojiť. Na prepravu osôb sa musia použiť pevné tiahla zaistené proti samovoľnému rozpojeniu.

(1) Spojka alebo iné spojovacie zariadenie banského vozu na prepravu hmôt musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť a na prepravu osôb najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v ťahu.

f) spôsob a druh návestí a umiestnenie návestných a dorozumievacích zariadení.

e) typ a umiestnenie vrátku alebo pohonnej stanice,

d) rozmiestnenie pohyblivých zarážok,

c) zabezpečenie trate proti priečnemu a pozdĺžnemu posunutiu,

b) druh a rozmiestnenie nosných závesov trate a spôsob ich upevnenia v banskom diele,

a) umiestnenie trate v banskom diele s ohľadom na dodržanie ustanovených medzier a priechodov,

b) pri úklone väčšom ako 6° musí mať pohon dopravníka brzdu, ktorá zabráni samovoľnému pohybu dopravného pásu,

(6) Banský pásový dopravník na prepravu osôb musí spĺňať ešte tieto požiadavky:

(9) Ak hrozí nebezpečenstvo strhnutia dopravného pásu vetrom, musia sa na konštrukciu dopravníka zabudovať ochranné oblúky alebo iné vhodné zariadenie.

(8) Presypy a plniace stanice sa musia zhotoviť tak, aby sypná výška bola čo najmenšia. Presypy hrabľových dopravníkov sa musia upraviť tak, aby drť nebola hrnutá pod dopravník. Miesta s vývinom prachu sa musia vybaviť protiprašným zariadením, ktoré sa musí uviesť do činnosti pri preprave rúbaniny.

(7) Dopravníky sa musia upraviť tak, aby nedochádzalo ku padaniu prepravovaného materiálu a nežiadúcemu treniu. V miestach, kde je dopravná vetva vyššie ako 1,4 m nad podlahou alebo počvou banského diela, musia mať bočné ohradenie.

f) pozdĺž dopravníka sa musí umiestniť v dosahu vezúcich sa osôb blokovacie lanko.

e) dopravník, ktorý nemá zariadenie na prepravu osôb cez presyp, musí sa vo vzdialenosti najmenej 10 m od presypu vybaviť zaisťovacou uzáverou, ktorá zastaví dopravník pri vjazde osoby do uzávery. Pri obojsmernej preprave sa musí uzávera umiestniť pred i za presypom. Medzi dopravným pásom a spodným okrajom zaisťovacej uzávery môže byť medzera najviac 0,2 m,

d) záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie,

c) dopravný pás musí mať najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah v páse,

(5) Automaticky ovládaná súprava banských pásových dopravníkov musí okrem § 219 spĺňať aj tieto požiadavky:

a) dopravný pás musí mať šírku najmenej 0,8 m a rýchlosť prepravy nesmie prekročiť 2,1 m.s^-1,

d) musí byť signalizovaná nebezpečná teplota pohonnej a vratnej stanice.

c) musí sa zaistiť samočinné zastavenie dopravníka pri poruche, najmä pri pretrhnutí a preklzávaní pásu, preplnení presypných miest a prehriatí elektrického motora,

b) dopravník sa musí dať zastaviť z ktoréhokoľvek miesta pozdĺž dopravníka; blokovacie lanko sa musí umiestniť na dosah od konštrukcie dopravníka a musí sa označiť,

a) pred uvedením dopravníka do chodu sa musí dať návestie počuteľné po celej dĺžke dopravníka,

(1) Dopravný pás používaný v podzemí musí byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

(10) Pri naťahovaní dopravného pásu lanom musí mať lano a spoj lana s pásom najmenej dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah ťažného zariadenia.

(2) Pred nábehom dopravného pásu na výsypný, pohonný a vratný valec sa musia umiestniť stierače, bočné kryty a zábrany proti vtiahnutiu končatín.

(3) Spoj dopravného pásu sa musí upraviť tak, aby neohrozoval pracovníkov a obmedzoval prepadávanie drte.

(4) Záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie.

(2) Podmienky pre umiestnenie a prevádzku kompresora v podzemí určí organizácia v projekte a prevádzkovej dokumentácii.

(1) Organizácia je povinná určiť technika zodpovedného za stav a riadenie prevádzky kompresorov.

(10) Najvyššia teplota stlačeného vzduchu meraná v priestore výtlačnej príruby kompresora nesmie prekročiť 180 °C. Pri kompresoroch s príkonom do 75 kW môže organizácia povoliť zvýšenie teploty do 220 °C.

(11) Voda používaná na chladenie kompresora, v medzistupňovom chladiči a dochladzovači nesmie obsahovať horľavé a toxické látky ani mechanické nečistoty. Ak má vyšší obsah látok spôsobujúcich tvrdosť vody, musí sa chemicky upraviť. Najvyššia dovolená teplota chemicky neupravenej vody je 40 °C.

(14) Pri kompresore s výkonom nad 1 000 m³.h^-1 sa musí sledovať tlak na každom stupni, teplota vystupujúceho stlačeného vzduchu, tlak oleja, teplota chladiacej vody na vstupe a výstupe a prevádzkové údaje hnacieho zariadenia. Zisťované údaje sa musia zaznamenávať najmenej raz za 2 hodiny, ak nie sú merané a zaznamenávané automaticky. Pri ostatných kompresoroch určí prevádzková dokumentácia druh sledovaných údajov, lehoty zisťovania a spôsob ich záznamu. Sledované údaje sa nemusia zaznamenávať, ak kompresor splňuje požiadavky § 219.

(15) Pri kompresore, ktorý splňuje požiadavky § 219, je určený pracovník povinný kontrolovať funkciu automatiky a prevádzkovo-zabezpečovacieho systému v lehotách a spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(12) Prietok chladiacej vody kompresorom sa musí kontrolovať.

(13) Obsluha je povinná vypúšťať kondenzovanú vodu a olej z medzistupňového chladiča, odlučovača, dochladzovača a vzdušníka v lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou.

(5) Turbokompresor musí mať zariadenie, ktoré upozorní obsluhu na nedovolené zvýšenie teploty stlačeného vzduchu za strojom a teploty oleja a na pokles tlaku oleja. Na sledovanie teploty stlačeného vzduchu musia byť na vhodných miestach teplomery.

(4) Medzi uzatváracou armatúrou a piestovým alebo skrutkovým kompresorom musí byť poistný ventil a pri turbokompresore alebo rotačnom kompresore spätná klapka a prepúšťací ventil.

(3) Medzi kompresorom a vzdušníkom alebo tlakovzdušným rozvodom musí byť uzatváracia armatúra.

(16) Jednotlivé časti kompresora a jeho príslušenstvo sa môžu demontovať len vtedy, ak nie je v nich pretlak.

(9) Vzduch nasávaný kompresorom sa musí filtrovať. Filtre musia byť z nehorľavého materiálu.

(8) Na výtlačnej strane kompresora musí byť tlakomer a teplomer.

(7) Poistný ventil sa musí nastaviť tak, aby po jeho otvorení nemohlo nasta prekročenie prípustného prevádzkového tlaku pri menovitom výkone kompresora o viac ako 10 %. Funkciu poistného ventilu je obsluha kompresora povinná kontrolovať nadľahčením najmenej raz za týždeň, technik zodpovedný za stav a riadenie prevádzky kompresorov pretlakom najmenej raz za rok s použitím kontrolného tlakomeru.

(6) Viacstupňový piestový kompresor musí mať na výtlačnej strane každého stupňa tlakomer a poistný ventil.

(1) Za objemovým kompresorom alebo skupinou prepojených objemových kompresorov sa musí zabudovať odlučovač kondenzovanej vody a oleja a vzdušník, prípadne aj dochladzovač. Odlučovač, vzdušník a dochladzovač musia mať v najnižšom mieste výpusť.

(2) Odlučovač a dochladzovač sa musí najmenej raz za rok vyčistiť. Vzdušník a príslušné spojovacie potrubie sa musia čistiť najmenej raz za 3 roky.

(3) Ak je medzi objemovým kompresorom a vzdušníkom potrubie s priemerom väčším ako 200 mm, musí sa kontrolovať najmenej raz za rok; ak je usadenina hrubšia ako 2 mm, musí sa potrubie vyčistiť.

(4) Hadica a jej spoje s potrubím a zariadením musia zodpovedať najvyššiemu dovolenému pracovnému pretlaku a musí sa klásť tak, aby netvorila ostré ohyby. Pred pripojením na zariadenie sa musí hadica prefúknuť stlačeným vzduchom.

(3) Na najnižších miestach hlavného vzduchovodu a podľa potreby aj pri odbočkách k spotrebičom sa musia zabudovať odlučovače, z ktorých sa musí kondenzovaná voda a olej vypúšťať. Odlučovače musia byť tiež na jednotlivých odbočkách z hlavného vzduchovodu pri jame.

(2) Tesnenie potrubia medzi kompresorom a vzdušníkom a tam, kde je teplota stlačeného vzduchu vyššia ako 60 °C, musí byť z nehorľavého materiálu. Porušené tesnenie sa musí bezodkladne vymeniť.

(1) Ak je teplota stlačeného vzduchu pred vstupom do bane vyššia ako 60 °C, musí organizácia určiť opatrenia na ochranu pracovníkov pred popálením.

(8) Na mape tlakovzdušného rozvodu⁷) sa musia vyznačiť dĺžky a svetlosti potrubí a rozmiestnenie tlakových nádob a armatúr. V kompresorovni musí byť schéma tlakovzdušného rozvodu medzi kompresorom a vzdušníkom.

(7) Ak sa stlačeným vzduchom prefukujú rúry, hadice, nadstavce alebo iné súčiastky, musí sa postupovať tak, aby nikto nebol ohrozený.

(5) Hadica na prívod stlačeného vzduchu do pohyblivého stroja sa musí zaistiť proti vytrhnutiu zo spoja.

(6) Práca na tlakovzdušnom rozvode pod tlakom je zakázaná. Pri práci na tlakovzdušnom rozvode sa musia príslušné uzatváracie armatúry zabezpečiť proti nežiadúcemu otvoreniu.

(2) Kotly s umelým ťahom vykurované plynom, kvapalným palivom alebo uhoľným práškom musia mať bezpečnostné zariadenie, ktoré pri nedovolenej zmene v dodávke paliva alebo pri prerušení ťahu splodín samočinne zastaví aj prívod paliva do horákov.

a) automatikou, ktorá zamedzí prekročeniu najvyššieho prevádzkového tlaku na výtlačnej strane a poklesu prevádzkového tlaku na vstupnej strane pod určenú medzu,

b) krytmi z nehorľavého materiálu,

c) automatickým hasiacim zariadením.

(1) Kotly na plynné a kvapalné palivá musia byť zabezpečené tak, aby došlo k samočinnému prerušeniu prívodu paliva do horákov pri nedovolenej zmene prevádzkového tlaku paliva a spaľovacieho vzduchu.

(3) Horák kotla na spaľovanie plynu alebo kvapalného paliva musí byť vybavený strážičom plameňa a kotol s horákom na spaľovanie uhoľného prášku musí mať zariadenie na zabezpečenie stabilného horenia.

(4) Dvierka kúreniska a nazeracieho otvoru do kúreniska musia byť počas prevádzky kotla zabezpečené proti otvoreniu spôsobenému pretlakom v spaľovacom priestore.

(5) Prívod napájacej vody sa musí vyhotoviť tak, aby nespôsoboval rýchle ochladzovanie stien tlakového celku.

(6) Kotol s mechanickým roštom alebo práškovým kúrením musí byť vybavený bezprašným odpopolňovacím zariadením.

(7) Odpopolňovacie zariadenie sa môže opravovať len vtedy, ak nie je zariadenie v prevádzke a len pod stálym dozorom.

(8) Kontrolné dvierka na odpopolňovačoch sa nesmú otvoriť, pokiaľ je zatvorený uzáver vo zvodkách.

(9) Kotol umiestnený mimo kotolne sa musí zabezpečiť proti manipulácii nepovolanými osobami.

c) pri kotloch s menovitým výkonom nad 50 kW aj teplomer a tlakomer.

(2) Zariadením uvedeným v odseku 1 písm. b) a d) nemusia byť vybavené kotly na plynné a kvapalné palivá, ktoré majú trvalú kvapalinovú náplň vzduchotesne uzavretú v kotlovom telese.

(5) Popolnica musí byť vybavená prívodom vody ku škvárovým a popolovým výsypkám a tesnými uzáverami na škvárových a popolových výsypkách s bezpečným ovládaním a musí sa dostatočne vetrať.

(4) Kotolne s pôdorysnou plochou väčšou ako 150 m² musia mať 2 únikové cesty, z ktorých jedna musí viesť priamo do voľného priestoru.

(3) Na dverách do kotolne musia byť bezpečnostné tabuľky.

(2) Do kotolne sa musí zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu na spaľovanie a vetranie.

(1) V kotolni musí byť prevádzkový poriadok a schéma napájacieho a parného potrubia, prípadne potrubia na prívod paliva s vyznačenými dĺžkami a svetlosťami potrubí.

(4) Na časti kotlového zariadenia, v ktorom sa pracuje, sa musia umiestniť bezpečnostné tabuľky.

(3) Pred vstupom do tlakového celku kotla alebo kúreniska sa musí preveriť, či sú tieto priestory dobre vyvetrané a vyprázdnené a či v kúrenisku nehrozí pád troskových alebo popolových nánosov, prípadne muriva.

(2) Prehliadky a práca v kotle alebo kúrenisku sa musia vykonávať pod stálym dozorom pracovníka mimo kotla. Pred uzavretím viek, dvierok a pod. a pred uvedením do činnosti sa treba presvedčiť, či sa v kotle alebo kúrenisku niekto nenachádza.

a) aspoň jeden tlakomer s vyznačením najvyššieho dovoleného pretlaku, vodnú slučku a trojcestný kohút alebo ventil,

b) aspoň jeden priamy vodoznak s označením najnižšej prípustnej hladiny vody v kotle (okrem prietočného kotla),

c) pretlakové poistné zariadenie,

d) plniacu a vypúšťaciu armatúru,

e) napájacie zariadenie,

f) odvzdušňovaciu armatúru.

a) otvorenú expanznú nádobu alebo iné poistné zariadenie,

b) plniacu a vypúšťaciu armatúru,

(1) Parný kotol musí mať

(1) Pred vstupom pracovníkov do kotla sa musí kotol bezpečne odpojiť od susedných kotlov a odberného potrubia; ostatné potrubia ústiace do kotla musia byť uzavreté a zabezpečené.

(3) Odvzdušňovacie a prepadové potrubie expanznej nádoby nesmie vyúsťovať do vonkajšieho priestoru.

(2) Kotol musí mať zariadenie, ktoré samočinne vylúči prekročenie najvyššej prípustnej teploty kvapaliny; kotol s ručným prikladaním musí byť na tento cieľ vybavený signalizáciou alebo musí mať stálu obsluhu.

(1) Kvapalinový kotol musí mať

(2) Práca na potrubí, v ktorom je horúca voda alebo para, je zakázaná. Pri práci na potrubí sa musia príslušné uzatváracie armatúry zabezpečiť proti nežiadúcemu otvoreniu.

(1) Pre potrubie na horúcu vodu a paru platí § 222 s týmito doplnkami:

4. teploty chladenej vody na výstupe z výparníka pri nepriamom spôsobe chladenia,

3. tlaku oleja pre mazanie kompresora,

1. výtlačného tlaku chladiaceho kompresora,

2. sacieho tlaku chladiaceho kompresora,

a) potrubie sa musí uložiť a viesť tak, aby sa mohlo prispôsobovať zmenám teploty,

b) musí sa zabrániť popáleniu osôb o potrubie.

a) automatika vypne chladiace zariadenie pri prekročení nastavených hodnôt

b) chladiace zariadenie je vybavené termostatickým expanzným ventilom,

c) signalizácia chodu je vyvedená do dispečingu alebo na miesto so stálou obsluhou.

(4) Na vstupe do prevádzkárne chladiaceho zariadenia sa musí vyznačiť druh použitého chladiva.

(3) Pri nadmernom úniku chladiva alebo havárii sa musí dať chladiace zariadenie vypnúť z miesta vo vťažných vetroch mimo prevádzkárne a v príslušnej elektrickej stanici.

(2) Výfukové potrubie poistného ventilu sa musí vyvies do priechodného vetracieho prúdu. Intenzita priechodného vetracieho prúdu musí byť taká, aby najväčšie množstvo chladiva vypúšťané poistným ventilom neznížilo koncentráciu kyslíka v banskom ovzduší pod 19 %.

(1) Stacionárne chladiace zariadenie banských vetrov s nepriamym spôsobom chladenia sa musí umiestniť v prevádzkárni, ktorá sa nesmie používať na iné účely.

(3) Na chladiacom zariadení sa musí vyznačiť druh použitého chladiva.

(2) Automatická prevádzka chladiaceho zariadenia je dovolená, ak zariadenie spĺňa požiadavky § 219 a ak

(1) Nestacionárne chladiace zariadenie banských vetrov nesmie mať chladiaci výkon väčší ako 150 kW.

(8) Chladiace zariadenie je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň a skontrolovať určený technik najmenej raz za týždeň.

(7) Pri chladiacom zariadení musí byť lekárnička, dvoje pryžových rukavíc a dvoje priliehavých okuliarov. Ich použitie určí prevádzkový poriadok.

(6) Skladovať chladivo v podzemí je zakázané.

(5) Chladiace zariadenie banských vetrov sa musí vyhotoviť a udržiavať tak, aby nedochádzalo k úniku chladiva. Prevádzkový poriadok chladiaceho zariadenia musí určiť spôsob a lehoty kontrol poistného ventilu a chladiaceho zariadenia na prípadný únik chladiva.

(4) Výfukové potrubie poistného ventilu musí byť tesné, chránené proti zamrznutiu a vyvedené do priestoru tak, aby pracovníci neboli vyfukovaným chladivom ohrození.

(3) V chladiacom zariadení v podzemí sa môže používať len nejedovaté, nehorľavé a nevýbušné chladivo.

(2) Dokumentácia chladiaceho zariadenia vypracovaná podľa § 217 určí aj umiestnenie chladiaceho zariadenia s ohľadom na vedenie banských diel, vetranie bane a napojenie na energetické a vodné zdroje.

(1) Organizácia je povinná určiť technika zodpovedného za stav a riadenie prevádzky chladiaceho zariadenia banských vetrov.

(4) Na vhodných miestach parného potrubia sa musí zabudovať odlučovač vody.

(3) Ak sa používa para nižšieho tlaku, ako je tlak v parnom kotle, musí sa do potrubia zabudovať redukčný ventil a do časti potrubia s nižším tlakom poistný ventil, ktorý zodpovedá najvyššiemu pracovnému tlaku v tejto časti potrubia. Spôsob a lehoty kontrol redukčného a poistného ventilu určí prevádzková dokumentácia.

d) odpájať protiprašné zariadenie.

a) rukou usmerňovať vrták alebo vrtnú tyč,

c) vŕtanie s vyfukovaním vrtnej drviny a meli bez zneškodňovania prachu,

b) používať elektrický pohon na otáčanie vrtáka, ktorý uviazol vo vývrte,