Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch Slovenskej republiky (Poriadok výkonu trestu)

(1) Účelom nápravnovýchovnej činnosti (zaobchádzania s odsúdenými) je podporovať a rozvíjať pozitívne vlastnosti osobnosti odsúdeného, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a zmysel pre zodpovednosť tak, aby sa u neho vytvárali osobnostné predpoklady pre zaradenie do občianskeho života, v ktorom by rešpektoval zákony a spoločenskú morálku. Nápravnovýchovnou činnosťou sa sleduje aj obmedzenie negatívnych vplyvov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“) na osobnosti odsúdeného.

(2) V záujme splnenia účelu nápravnovýchovnej činnosti sa pre každého odsúdeného na základe psychologického vyšetrenia jeho osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti vypracuje individuálny resocializačný program. Na jeho vypracovaní sa podieľa psychológ, pedagóg a sociálny pracovník. Jeho obsah a účel sa prerokujú s odsúdeným.

(1) Organizačným základom realizácie nápravnovýchovnej činnosti je komunitný systém, ktorý orientuje a integruje všetky zložky nápravnovýchovnej činnosti na dosahovanie vytýčených výchovných cieľov.

(2) Komunitný systém je spôsob realizácie a organizácie nápravnovýchovnej činnosti, ktorý sa uskutočňuje na základe princípov aktívnej účasti odsúdených na procese organizácie a realizácie nápravnovýchovného zaobchádzania.

(3) Základným organizačným článkom, v ktorom sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, je skupina, o ktorú sa stará príslušný pedagóg.

(4) Najvyšší počet odsúdených pridelených do starostlivosti jednému pedagógovi je 20 osôb. Počas dočasného zastupovania pedagóga, najviac 6 mesačného, môže tento počet dosiahnuť dvojnásobok.

(1) Všetci príslušníci Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zboru“) sú v kontakte s odsúdenými povinní dodržiavať zásady pedagogického taktu.

(2) Príslušníci Zboru, ktorí priamo uskutočňujú zaobchádzanie s odsúdenými (pedagógovia, psychológovia a sociálni pracovníci) musia byť pre túto prácu vyberaní na základe psychologického vyšetrenia s ohľadom na povahové a morálne vlastnosti a kvalifikačné predpoklady potrebné pre zaobchádzanie s odsúdenými.

(3) Všetci príslušníci Zboru, ktorí uskutočňujú nápravnovýchovnú činnosť, musia do dvoch rokov od zaradenia na tento úsek byť zaradení do sociálneho výcviku.

(1) Poradný zbor je orgán náčelníka ústavu, ktorý prerokúva zásadné koncepčné a metodické problémy penitenciárnej teórie a praxe a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými.

(2) Členmi poradného zboru v ústave sú náčelník ústavu a jeho zástupcovia, vedúci penologického oddelenia a jeho zástupca, náčelník oddelenia ochrany a obrany, psychológ, pedagóg, sociálny pracovník a lekár. Podľa potreby môže náčelník ústavu prizvať ďalších pracovníkov ústavu a iné osoby z občianskeho života.

(3) Poradný zbor zvoláva náčelník ústavu podľa potreby alebo na podnet najmenej jednej tretiny jeho členov.

(1) Uplatňovaním osobitných postupov zaobchádzania sa sleduje eliminovanie subjektívnych príčin trestnej činnosti odsúdeného, najmä v postojovej, hodnotovej a emociálnej sfére osobnosti a špeciálne reedukačné výchovné a mentálno-hygienické postupy podľa jeho individuálnych resocializačných potrieb.

(2) Osobitné výchovné postupy sú najmä:

(1) Ustanovený poriadok a disciplína (režim) je spôsob organizácie života odsúdených v ústave upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi a ústavným poriadkom, podľa ktorých sa riadia vzťahy v ústave a určujú sa organizačné zásady života odsúdených z hľadiska ich práv, obmedzení a realizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(2) V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, pokiaľ sa bezprostredne dotýkajú odsúdených, najmä spôsob uplatňovania ich práv a dodržiavania povinností.

(3) Ústavný poriadok schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Ústavný poriadok sa v ústavoch umiestni na miestach bežne prístupných odsúdeným.

(1) Kultúrno-osvetová práca sa realizuje na základe záujmu a dobrovoľnosti odsúdených a zahrňuje:

(2) Obsah kultúrno-osvetovej práce s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností. V nich sú zahrnuté vybrané akcie, ktoré sú určené pre skupinu odsúdených, prípadne pre vybraných jednotlivcov. Tieto sa konajú v čase určenom časovým rozvrhom dňa pre kultúrno-osvetovú prácu alebo osobného voľna odsúdených.

(3) Náčelník ústavu môže povoliť, aby si odsúdení vydávali vlastný časopis.

(4) Odsúdeným sa umožňuje, aby v záujmových krúžkoch rozvíjali svoje tvorivé schopnosti, rozširovali svoje vedomosti, prípadne vyrábali drobné predmety. Podrobnosti upravuje osobitný predpis.¹)

(5) Odsúdeným sa umožňuje počúvanie rozhlasového a sledovanie televízneho vysielania. Okrem toho sa odsúdeným umožní najmenej raz za 2 týždne sledovať premietaný film alebo film z videokazety.

(6) Odsúdení môžu so súhlasom náčelníka a na vlastné náklady pozývať rôzne kultúrne, estrádne telesá, hudobné skupiny a osobnosti verejného života.

(1) Právnu a zdravotnú výchovu, prednášky a besedy uskutočňujú pracovníci ústavu a externí spolupracovníci. Na uskutočňovaní týchto akcií sa podieľajú odborní pracovníci ústavu, sudcovia, prokurátori, pracovníci iných orgánov a organizácií a orgánov štátnej zdravotníckej správy. Ak je to vhodné, môže byť uskutočnením prednášky alebo besedy poverený aj odsúdený s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

(2) Na besedy môžu byť pozvaní tiež umelci, významní športovci alebo vedeckí pracovníci a duchovní. Obdobne možno pozvať osoby, ktoré už boli vo výkone trestu a po prepustení vedú riadny život občana.

(1) Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, sa umožní absolvovanie prijímacieho alebo iného konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pokiaľ to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu.

(2) Z odsúdených, ktorí splnili podmienky pre prijatie do niektorých z foriem vzdelávania uvedených v § 31 zákona, sa vytvárajú skupiny s upraveným režimom podporujúcim vzdelávací proces.

(3) Takýmto odsúdeným ústav zabezpečí vybavenie primerané ich študijným potrebám.

(4) Podľa konkrétnych podmienok jednotlivých ústavov sa študijné podmienky upravia v ústavných poriadkoch.

(5) Z dokladov o vzdelaní odsúdených nesmie vyplývať, že boli získané vo výkone trestu.

(1) Odsúdení vo výkone trestu pracujú, ak sú do práce zaradení rozhodnutím príslušnej komisie. Povinnost pracovať sa nevzťahuje na plne invalidné osoby a osoby spĺňajúce podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

(2) V prípade svojvoľného alebo neodôvodneného odmietnutia práce sa odsúdenému účtuje náhrada trov výkonu trestu za každý deň podľa § 65 ods. 1 zákona a odsúdený je povinný zdržiavať sa počas pracovného času v osobitne na to určených priestoroch, ktoré sú uzamknuté, a neumožňuje sa im žiadna záujmová činnosť. Ak sa vyskytnú viacerí takíto odsúdení, môžu byť v týchto priestoroch uzamknutí spoločne. Táto skutočnosť nezakladá dôvod pre disciplinárne konanie.

(3) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na pomocnú pracovnú činnosť odsúdených v ústave, ktorú vykonávajú podľa pokynov príslušníkov Zboru.

(1) Náčelník ústavu je oprávnený rozvrhnúť pracovný čas odsúdených a prípadne im nariadiť aj prácu v dňoch pracovného pokoja alebo prácu nadčas, a to v rovnakom rozsahu ako vedúci organizácie u ostatných pracovníkov. Je tiež oprávnený upraviť pracovný čas odsúdených tak, aby bol zhodný s pracovným časom pracovníkov organizácie, v ktorej sú odsúdení zaradení do práce.

(2) Pri nariadení práce nadčas musí náčelník ústavu brať do úvahy dĺžku trestu, ktorú má odsúdený v kalendárnom roku vykonať. Prácu nadčas nemožno nariadiť odsúdeným, ktorí sú zaradení na rizikových pracoviskách, a mladistvým odsúdeným (§ 166 Zákonníka práce).

(1) Pred zaradením do práce musí byť odsúdený riadne a preukázateľne oboznámený so svojimi povinnosťami a právami a s predpismi o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.

(2) Ak to povaha práce vyžaduje, musia byť odsúdení zaškolení na výkon prác, ktoré im boli prikázané, pričom dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných pracovníkov.

(1) Odsúdení zaradení do práce sa spravidla rozdeľujú do stálych pracovných skupín, a to brigád. Vedúcim brigády je brigadír. Do týchto funkcií sú náčelníkom alebo ním povereným pracovníkom ústavu menovaní odsúdení, u ktorých sú predpoklady, že budú svoju funkciu riadne vykonávať. Na pracoviskách sa brigadírom vytvárajú podmienky, aby mohli spoluzodpovedať za poriadok a disciplínu pri práci.

(2) Zaraďovanie a preraďovanie odsúdených do brigád sa uskutočňuje najmä v súlade so záujmom na ich náprave. O preradení odsúdeného do inej brigády rozhoduje komisia.

(1) Pre odsúdených s požadovanými schopnosťami a predpokladmi sa organizuje odborné školenie zamerané na to, aby:

(2) Školenie odsúdených podľa odseku 1 sa organizuje v spolupráci s pracovníkmi zmluvných organizácií, ako aj príslušníkmi Zboru, ktorí majú potrebnú pracovnú kvalifikáciu.

(3) Odsúdeným s odbornou kvalifikáciou, ktorú nie je možné vo výkone trestu využiť, sa umožní, aby si po teoretickej stránke individuálne zvyšovali svoju kvalifikáciu.

(4) Školiť odsúdených v zaobchádzaní s výbušninami, jedmi alebo psychotropnými látkami je zakázané.

(1) Poverenie jednotlivých osôb duchovnou starostlivosťou v ústavoch dohodne vedenie príslušnej cirkvi s náčelníkom ústavu. Ústavy vytvárajú pre duchovnú starostlivosť o odsúdených zodpovedajúce podmienky.

(2) Duchovná starostlivosť v ústavoch je uskutočňovaná zásadne v mimopracovnom čase odsúdených, a to spravidla v čase vymedzenom časovým rozvrhom dňa. V účasti sa odsúdenému nesmie priamo či nepriamo žiadnym spôsobom brániť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o povinnostiach odsúdených a ustanovenia o výkone disciplinárnych trestov.

(1) Ústav zabezpečí po dohode s duchovnými vhodné priestory pre bohoslužby, vhodné miestnosti pre osobné rozhovory duchovného s odsúdenými. Ústav je povinný zabezpečiť vhodné podmienky pre dôvernosť rozhovorov duchovného s odsúdenými a spovede.

(2) Duchovný je oprávnený navštevovať odsúdených umiestnených na lôžkovom zdravotníckom zariadení. V prípadoch ustanovených všeobecne záväznými predpismi môže lekár takúto návštevu zakázať.

(3) Duchovný je povinný rešpektovať právne predpisy upravujúce výkon trestu, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa.

(4) Odsúdení sú vhodným spôsobom informovaní o možnosti návštevy bohoslužieb, pastoračných návštev duchovných, možnosti individuálnych rozhovorov s duchovnými a spovede.

(5) Ak odsúdený požiada o umožnenie rozhovoru s duchovným alebo o umožnenie spovede, informuje ústav o tejto žiadosti neodkladne zástupcu príslušnej cirkvi.

(1) Orgány a pracovníci ústavu nie sú oprávnení uskutočňovať akúkoľvek kontrolu činnosti duchovných, ktorá je uvedená v § 18, s výnimkou ustanovenia pod písmenom g).

(2) Duchovný, ktorý má pastoračný vzťah k odsúdenému, je oprávnený požiadať ústav o podanie informácie o správaní a zdravotnom stave odsúdeného. Požiadavke ústav vyhovie len v prípade, že odsúdený s podáním takejto informácie súhlasí. Na požiadanie zašle ústav cirkevnej organizácii, ktorá má pastoračný vzťah k odsúdenému, oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu.

(3) V ústavnom poriadku je potrebné presne vymedziť čas, v ktorom sa oprávnenému zástupcovi cirkevnej organizácie umožní vykonávať pravidelné bohoslužby, pastoračné návštevy a účasť odsúdených na nich.

(1) Záujmové združenia občanov, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré majú vzťah k odsúdenému, môžu po predchádzajúcej dohode s náčelníkom ústavu poveriť svojich zástupcov návštevami odsúdeného. Návštevy sa uskutočňujú v mimopracovnom čase v termíne ustanovenom náčelníkom ústavu.

(2) Záujmové združenia občanov sa môžu v spolupráci s ústavom podielať na riešení sociálnych problémov odsúdených a vytváraní priaznivých podmienok pre ich život po prepustení z výkonu trestu.

(3) Na spoluprácu záujmového združenia občanov s ústavom pri uskutočňovaní nápravnovýchovnej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o účasti cirkevných organizácií na výkone trestu.

(1) Odsúdený môže byť prijatý na výkon trestu len vtedy, ak je bezpečne preukázaná jeho totožnosť a je tu príslušné rozhodnutie súdu a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.

(2) Pri prijímaní odsúdeného na výkon trestu uskutoční príslušník Zboru u neho dôkladnú osobnú prehliadku. Prehliadku vykonáva osoba toho istého pohlavia.

(3) O odsúdenom sa založí osobný spis, ktorého obsah upravuje osobitný predpis.²)

(4) Odsúdený si smie ponechať pri sebe rodinné fotografie, listy, celú dokumentáciu ohľadne trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené, vlastné knihy a časopisy v primeranom množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia. Odsúdený môže mať pri sebe vlastný batériový rádioprijímač a hodinky. O ponechaní iných vecí rozhoduje náčelník ústavu alebo ním poverený pracovník. Ostatné veci sa prevezmú do úschovy. Podrobnosti o úschove vecí upravuje osobitný predpis.³)

(1) Pred umiestnením odsúdeného, ktorý nastupuje na výkon trestu priamo po predchádzajúcej väzbe, upovedomí ústav príslušníkov jeho rodiny o možnosti návštevy. Zároveň sa im oznámi, ktoré veci osobnej potreby môžu odsúdenému priniesť.

(2) Rozhodnutie o umiestnení odsúdeného do príslušného ústavu sa vykoná čo najskôr po uskutočnení psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného.

(1) Odsúdení po umiestnení do určeného ústavu sa ubytujú oddelene od ostatných odsúdených. Odsúdeným sa umožní, aby sa vykúpali, ostrihali a oholili, navštívili ústavného lekára, nadviazali písomný kontakt so svojimi blízkymi a oboznámili sa so svojimi právami a povinnosťami, s účelom výkonu trestu, s ostatnými náležitosťami, ktoré súvisia s jeho pobytom v ústave. Ďalej sa im umožní, aby sa oboznámili s prostredím, kde budú trest vykonávať, s charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo na pracoviskách vykonávajú, aby sa oboznámili s personálom ústavu, nadviazali kontakt so sociálnym pracovníkom, odbornými pracovníkmi ústavu, náčelníkom ústavu a pod. Počas plnenia týchto opatrení, ktoré zabezpečí náčelník ústavu prostredníctvom povereného pedagóga, odsúdení nepracujú.

(2) Rozdeľovanie odsúdených v príslušnom ústave uskutoční prijímacia komisia, ktorej predsedom je vedúci penologického oddelenia. Jej členmi sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, pracovník vnútorného, finančného a tylového oddelenia, prípadne ďalší pracovníci určení náčelníkom ústavu. Komisia overí totožnosť odsúdeného, preskúma údaje v jeho osobnom spise, vybavenie odsúdeného vecami osobnej potreby, najmä hygienickými a zisťuje jeho eventuálne žiadosti.

(3) Po splnení požiadaviek uvedených v odseku 1 sa odsúdení spravidla do troch dní predvolajú pred prijímaciu komisiu a dohodne sa s nimi plnenie jednotlivých cieľov ich resocializačného programu. Komisia ich zaradí do práce a príslušnej skupiny. Odsúdených si prevezme ich príslušný pedagóg a uvedie ich do kolektívu.

(4) Náčelník ústavu zabezpečí, aby o opatreniach o požiadavkách uvedených v § 35 bol vykonaný záznam v reedukačných listoch odsúdených.

(2) Náčelník ústavu je povinný pripojiť k žiadosti svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uvedie stanovisko k dôvodom, ktoré odsúdený vo svojej žiadosti o premiestnenie uvádza, zaradenie do nápravnovýchovnej skupiny, pracovnú spôsobilosť, zdravotnú klasifikáciu pre spôsobilosť na prácu, kvalifikáciu, hodnotenie pedagóga o jeho doterajšom správaní a návrh, ako by sa malo o žiadosti rozhodnúť. Žiadosť spolu s vyjadrením je povinný do 5 dní postúpiť k rozhodnutiu Správe Zboru. Ustanovenie o práve podávať sťažnosti nie je týmto dotknuté.

(1) Žiadosť o premiestnenie do iného ústavu podáva odsúdený písomne náčelníkovi ústavu, v ktorom vykonáva trest.

(1) Odsúdeným sa pripravuje a vydáva strava podľa noriem stravných dávok, ktoré určujú kvalitu, množstvo a peňažnú hodnotu potravín na osobu a deň tak, aby tieto dávky zodpovedali odporúčaným hodnotám výživy potrebným na udržanie zdravia a sily s prihliadnutím na obťažnosť vykonávanej práce a zdravotný stav odsúdeného. Medzi vydávaním hlavných jedál môže byť časový odstup najviac 7 hodín. Podrobnosti upravuje osobitný predpis.⁵)

(2) Odsúdeným sa poskytujú odevy a iné súčiastky výstroja podľa určených vzorov a noriem a podľa klimatických podmienok; pridelené odevy sú povinní nosiť podľa pokynov a riadne sa o ne starať. Vlastný športový odev a športovú obuv môžu odsúdení používať len pri športovej činnosti. Odsúdení môžu používať tiež vlastnú spodnú bielizeň a ponožky. Podmienky a spôsob udržiavania vlastných výstrojných súčastí upravuje osobitný predpis.⁶)

(3) O spôsobe úpravy izieb, lôžok a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdených rozhoduje náčelník ústavu. Odsúdeným možno povoliť primeranú individuálnu estetickú úpravu ubytovacích priestorov.

(4) Na uloženie osobných vecí sa každému odsúdenému poskytne skrinka, ktorú si môže uzamknúť. Odsúdený je povinný kedykoľvek umožniť príslušníkovi Zboru nahliadnutie do svojich osobných vecí.

(5) Miestnosti, v ktorých sú odsúdení ubytovaní, musia byť prirodzene vetrateľné oknami, ktoré umožňujú osvetlenie denným svetlom tak, aby to zodpovedalo všeobecne platným predpisom. Umelé osvetlenie musí spĺňať príslušné hygienické normy.

(6) Podrobnosti a podmienky stravovania, ubytovania a vystrojovania odsúdených určí náčelník Správy Zboru.

(1) Účelom vychádzok je zabezpečiť odsúdeným denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny oddych po práci. Pre vychádzky odsúdených sa ustanoví čas ich konania v časovom rozvrhu dňa. Počas vychádzok odsúdení môžu vykonávať športovú činnosť. Odsúdení sa zúčastňujú vychádzok podľa záujmu.

(2) Ústav je povinný vytvoriť podmienky pre udržiavanie osobnej hygieny odsúdených tak, aby im bolo zabezpečené denne umývanie, pravidelné holenie sa a dodržiavanie bežných hygienických úkonov. Sprchovanie sa odsúdeným umožní najmenej raz za 7 dní. Ak to vyžaduje pracovné zaradenie odsúdených alebo iné okolnosti, umožní sa im sprchovanie podľa potreby. Odsúdení sú podľa potreby bezplatne strihaní.

(3) Počas osobného voľna, pre ktoré sa vymedzuje denne doba v časovom rozvrhu dňa, môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ústavným poriadkom.

(1) Odsúdený môže prijímať návštevy blízkych osôb v rozsahu a za podmienok určených v ustanoveniach tejto vyhlášky, ktoré upravujú spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných skupinách, v termínoch ustanovených náčelníkom ústavu. Z naliehavých rodinných alebo osobných dôvodov môže náčelník ústavu povoliť návštevu častejšie aj mimo ustanoveného rozsahu a termínu. Ak je odsúdenému povolené prijať návštevu inej osoby (§ 12 ods. 2 zákona), nemôže to byť na úkor jeho práva prijať návštevu blízkych osôb.

(2) Odsúdeného môžu zásadne súčasne navštíviť dve dospelé osoby a tri deti. Výnimku môže povoliť náčelník ústavu alebo ním poverená osoba.

(3) Ak chcú odsúdeného navštíviť poverení zástupcovia cirkevných organizácií alebo záujmových združení občanov, náčelník ústavu takúto návštevu povolí. Takáto návšteva sa nezapočítava medzi bežné návštevy.

(4) Náčelníci ústavov môžu po vzájomnej dohode povoliť návštevu medzi odsúdenými, ktorí sú si navzájom blízki.

(5) Náčelník ústavu môže povoliť návštevu manžela, druha bez dozoru príslušníka Zboru, ktorá sa vykoná oddelene od ostatných návštev v určenom priestore.

(1) Návšteva sa uskutočňuje v určených dňoch, spravidla v dňoch pracovného voľna alebo pracovného pokoja a v dennom čase za podmienok určených v ústavnom poriadku.

(2) Za priebeh návštev zodpovedá určený pracovník ústavu. Pred návštevou poučí odsúdených a návštevníkov o ustanovených pravidlách správania sa pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky. Má právo rozhodovať o výnimkách z ustanovenia § 42 ods. 2, ako aj o predčasnom ukončení návštevy v prípade porušenia ustanovených pravidiel správania sa pri návšteve.

(3) Pri návštevách sú odsúdení povinní správať sa slušne a ohľaduplne k ostatným osobám prítomným na návštevách. Nie je im dovolené akýmkoľvek spôsobom odovzdať alebo prijímať peniaze, listy alebo iné veci okrem drobných darčekov príbuzným a balíkov od príbuzných.

(4) Pri návštevách, na požiadanie blízkych osôb odsúdeného, pracovník ústavu im poskytne ústnu informáciu o jeho osobe.

(5) Návštevu odsúdených umiestnených v lôžkových častiach zdravotníckych zariadení môže lekár v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi zakázať.

(1) Do listov došlých odsúdeným a nimi odosielaných môže nahliadnuť bez ich súhlasu len náčelník ústavu a ním určení pedagogickí pracovníci. Toto poverenie sa zverejní v ústavnom poriadku.

(2) Pre listy napísané odsúdenými sa zriaďujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky, do ktorých odsúdení môžu hodiť listy, ak ich neodovzdajú vychovávateľovi. Schránky vyberajú pedagógovia denne, a to v pracovných dňoch. Listy v ústave sa podávajú v nezalepených obálkach a musia sa bezodkladne odoslať.

(3) V evidenčnej karte korešpondencie sa eviduje len korešpondencia odosielaná a prijímaná odsúdenými doporučene.

(4) Listy došlé odsúdeným sa im po prípadnom nahliadnutí musia bezodkladne odovzdať.

(5) Na množstvo korešpondencie, ktoré môže mať odsúdený pri sebe, sa primerane použije ustanovenie § 26 ods. 4. Odsúdený má právo požiadať o uloženie korešpondencie do svojich osobných vecí.

(6) Ustanovenia tohto paragrafu sa nevzťahujú na korešpondenciu uvedenú v § 56 o korešpondencii doručenej odsúdenému od orgánov uvedených v § 12 ods. 1 zákona.

(1) Odsúdený má právo na prijatie balíka do hmotnosti 5 kg za podmienok ustanovených v tejto vyhláške. Balík možno odovzdať osobne pri návšteve alebo zaslať poštou.

(2) Balík nesmie obsahovať cennosti, alkoholické nápoje (vrátane piva), drogy a omamné látky, potraviny podliehajúci rýchlej skaze, vrátane domácky vyrobených potravinových konzerv, tlačoviny alebo materiály progagujúce národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus a podobné hnutia, ako aj násilie a krutosť.

(3) Balíky s potravinami a inými vecami osobnej potreby odovzdané pri návšteve sa odsúdeným vydávajú spravidla ihneď a to v prítomnosti návštevníka, pričom obsah balíka prezerá a kontroluje poverený pracovník Zboru. Neprevezmú sa veci nepovolené, ako aj také, ktoré by mohli ohroziť zdravie odsúdeného. Pokiaľ balík obsahuje lieky a liečivá, rozhodne o ich používaní a vydaní odsúdenému ústavný lekár.

(1) Balík prijatý poštou sa zapíše do knihy balíkov, v ktorej odsúdený potvrdí jeho prijatie vrátane neporušenosti obalu. V knihe sa uvedie hmotnosť balíka a eventuálne tiež nevydané veci. Nevydané veci sa odošlú späť na náklady odsúdeného alebo odosielateľa. Tieto skutočnosti odsúdený potvrdí svojím podpisom v knihe balíkov.

(2) Do prípustnej hmotnosti balíka sa nezapočítavajú hygienické potreby, odev, vlastné knihy a časopisy odsúdených a ovocie a zelenina do hmotnosti 5 kg, pokiaľ sa balík odovzdáva pri návšteve.

(1) Knižnice pre odsúdených sú pravidelne dopĺňané beletriou a primeranou odbornou literatúrou. Do knižničného fondu sa podľa podmienok ústavu začlení aj literatúra vydávaná v jazykoch národnostných menšín.

(2) Všetky knižnice sú v primeranom počte vybavené Ústavou, Trestným zákonom, Trestným poriadkom, zákonom o výkone trestu odňatia slobody, Poriadkom výkonu trestu odňatia slobody, Zákonom o rodine, Občianskym zákonníkom, Občianskym súdnym poriadkom, právnymi predpismi o petičnom práve, združovacom práve, všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia, právnickou literatúrou s nimi súvisiacou, literatúrou o medzinárodných dokumentoch o ľudských právach a Zbierkou zákonov.

(4) Knižnice sú vybavené náboženskou literatúrou, najmä Bibliou, modlitebnými knižkami, literatúrou o dejinách náboženstva v súlade s vierovyznaním odsúdených a ich požiadavkami na uspokojovanie ich duchovných potrieb.

(3) Do knižníc sa zakupuje populárnovedecká literatúra o histórii ČSFR a o dejinách sveta, literatúra bežnej zdravotníckej, psychologickej a pedagogickej osvety a ostatných oblastí spoločenských a prírodných vied, ako aj bežne dostupné učebnice pre základný a stredný stupeň vzdelania.

(2) Odsúdený sa neodkladne vyrozumie o úmrtí alebo ťažkej chorobe blízkej osoby. V takých prípadoch, ak to okolnosti umožňujú, odsúdenému sa povolí návšteva s dozorom, ak nie je možné prerušiť výkon trestu.

(1) Odsúdený má právo nazrieť do písomností založených medzi jeho osobnými vecami, v osobnom spise, dostať informácie o stave jeho finančných a iných záležitostí, o ktorých má ústav informácie.

(3) Pokiaľ by sa návšteva alebo účasť na pohrebe uskutočnila s dozorom, vykoná sa na náklady odsúdeného, ktorých výšku určí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyhláškou.

(2) Kvantita, kvalita a hygienická nezávadnosť stravy a hygienické pomery v ústave sa pravidelne kontrolujú podľa príslušných hygienických noriem.

(1) V ústave sa vytvoria podmienky, aby každý odsúdený, ktorý požiada o lekárske vyšetrenie, bol bezodkladne lekárom vyšetrený.

(3) O vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného musí ústav bezodkladne informovať blízke osoby odsúdeného.

(4) Lekár je povinný podať náčelníkovi ústavu správu, ak zistí, že zdravie odsúdeného bolo alebo bude postihnuté trvajúcim výkonom trestu alebo niektorou z jeho podmienok.

(5) Lieky sa vydávajú odsúdeným v ústavnej ambulancii.

(2) Určený pracovník po vybratí obsahu schránok zabezpečí do 24 hodín odoslanie všetkých sťažností a žiadostí adresátom.

(1) V každom ústave sa na miestach bežne dostupných odsúdeným zriaďujú uzamykateľné schránky, do ktorých odsúdení vhadzujú svoje žiadosti a sťažnosti a návrhy adresované štátnym orgánom a korešpondenciu s advokátom (§ 12 ods. 1 zákona). Schránky vyberá (v pracovných dňoch) denne určený pracovník ústavu, ktorý neprichádza do priameho kontaktu s odsúdenými pri výkone služby. Konštrukcia schránok musí byť taká, aby bolo znemožnené zvonku manipulovať s ich obsahom a aby ich bolo možné pečatiť.

(4) O rozhovor s osobami uvedenými v § 15 ods. 2 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Takáto žiadosť musí byť odoslaná alebo tlmočená príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Odsúdení musia byť informovaní o prítomnosti prokurátora, sudcu alebo orgánu vykonávajúceho kontrolu ústavu a musí im byť umožnené hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby.

(5) V ústave sa zriadi osobitná miestnosť primerane vybavená na rozhovory odsúdených s ich advokátmi. Ak advokát neoznámi návštevu odsúdeného vopred, uskutoční sa návšteva v mimopracovnom čase odsúdeného.

(7) Ak odsúdený požiada o rozhovor náčelníka ústavu, musí sa mu takýto rozhovor umožniť.

(6) Advokát sa musí vždy preukázať, že odsúdeného obhajuje alebo zastupuje. Advokátsky koncipient sa preukáže poverením od advokáta.

(3) Odsúdení podávajú svoje sťažnosti a žiadosti a návrhy v zalepených obálkach tak, aby mohli byť bez meškania odoslané adresátovi. Ak odsúdený neodosiela svoju žiadosť alebo sťažnosť doporučene, môže na zadnej strane obálky uviesť svoje meno a adresu za účelom evidencie žiadosti alebo sťažnosti v príslušnom protokole.

(1) Každý odsúdený má právo zúčastňovať sa riešenia otázok, ktoré súvisia so spôsobom a organizáciou života odsúdených v ústave, a to prostredníctvom účasti na spoločných stretnutiach odsúdených s pedagógom.

(2) Každý odsúdený má právo voliť členov samosprávy odsúdených alebo byť volený za jej člena.

(5) Na regulérnosť tajných volieb členov samosprávy dohliada volebná komisia, ktorej členom je vždy aj príslušný pedagóg.

(3) Samospráva odsúdených je povinná informovať o svojej činnosti odsúdených. Úlohy samospráva prijíma a ukladá na spoločných stretnutiach s pedagógom, oddielová samospráva na zhromaždení oddielu najmenej raz za mesiac a celoústavná samospráva na zhromaždení všetkých odsúdených (alebo ich zástupcov) najmenej raz za štvrťrok.

(4) Členstvo v samospráve končí uplynutím funkčného obdobia, odvolaním člena samosprávy odsúdenými alebo jeho odchodom z ústavu.

(1) Odsúdení sú povinní v styku s inými osobami dodržiavať zásady slušného správania zaužívané v bežnom spoločenskom styku, najmä:

(2) Odsúdení sú povinní správať sa slušne tiež k ostatným odsúdeným a oslovovať sa spôsobom bežne zaužívaným v spoločenskom kontakte.

(3) V čase od večierky do budíčka sú odsúdení povinní dodržiavať nočný pokoj. V tomto čase sa im môže povoliť sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu alebo zaoberanie sa individuálnou záujmovou činnosťou na oddiele, len ak nerušia ostatných odsúdených zo spánku.

(1) Vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach sú odsúdení povinní udržiavať poriadok a čistotu zodpovedajúcu hygienickému štandardu. Upratovanie, úpravu zariadenia slúžiaceho na zlepšenie prostredia a výpomocné práce pre kuchyňu odsúdených vykonávajú odsúdení v mimopracovnom čase bez nároku na pracovnú odmenu. Účasť na týchto prácach nesmie narúšať účasť odsúdených na organizácii vlastného života (stretnutia odsúdených s pedagógom). Počas osobného voľna odsúdených a vychádzok môžu vykonávať tieto práce len dobrovoľne.

(2) Odsúdený smie fajčiť len na vyhradených miestach.

(3) Odsúdenému je zakázané nadvädzovať kontakty s inými osobami za účelom prijímania a odosielania listov alebo predmetov alebo na získavanie iných výhod, ďalej je mu zakázané hrať hazardné alebo iné hry o peniaze alebo iné veci.

(4) Hromadný pohyb odsúdených (nástupy do zamestnania, na previerky počtu odsúdených a podobne) sa vykonáva organizovane v zomknutých tvaroch bez používania vojenskej povelovej techniky.

(5) Odsúdení sú povinní dodržiavať úpravu svojho zovňajška podľa § 27.

(1) Odsúdení sú povinní starať sa o svoje zdravie, dbať na osobnú hygienu a dodržiavať všeobecné hygienické a protiepidemické zásady.

(2) Odsúdení sú povinní podrobiť sa, pokiaľ to vyžaduje ich zdravotný stav, prípadne zdravotná situácia v ústave, nariadeným zdravotníckym opatreniam, ako aj presne dodržiavať liečebné postupy určené lekárom.

(3) Odsúdeným je zakázané predstierať ochorenie, spôsobovať si úmyselne telesnú alebo zdravotnú ujmu a požívať lieky a drogy lekárom nepredpísané alebo nepovolené alebo v inom množstve ako ich lekár predpísal a povolil.

(1) Disciplinárne odmeny majú právo udeľovať pedagóg, vedúci penologického oddelenia, náčelník ústavu a náčelník Správy Zboru.

(2) Pedagóg má právo udeľovať tieto disciplinárne odmeny: pochvala, mimoriadne povolenie návštevy, mimoriadne povolenie balíčka, zvýšenie vreckového, peňažnú alebo vecnú odmenu do výšky 100,- Kčs.

(3) Vedúci penologického oddelenia má právo udeľovať tieto disciplinárne odmeny: pochvala, mimoriadne povolenie návštevy, mimoriadne povolenie balíčka, zvýšenie vreckového, peňažnú alebo vecnú odmenu do výšky 300,- Kčs.

(4) Náčelník ústavu má právo udeľovať disciplinárne odmeny v plnom rozsahu. Peňažnú alebo vecnú odmenu môže udeliť do výšky 500,- Kčs.

(5) Náčelník Správy Zboru má právo udeľovať disciplinárne odmeny v plnom rozsahu. Výška peňažnej alebo vecnej odmeny nie je obmedzená.

(1) O udelení disciplinárnej odmeny odsúdenému vykoná záznam príslušný pracovník ústavu, ktorý založí do jeho osobného spisu. Udelenie disciplinárnej odmeny, jej druh a dôvod udelenia sa tiež zaznamená do osobnej karty odsúdeného.

(2) Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou odsúdených.

(3) Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec práva odsúdeného na návštevu. Návšteva môže byť v rámci tejto disciplinárnej odmeny povolená nielen blízkym osobám, ale i inej osobe.

(4) Mimoriadne povolenie balíčka sa môže týkať len jedného balíčka.

(5) Vreckové možno zvýšiť uvoľnením takej sumy z úložného, aby jeho zostatok nebol nižší ako 2000 Kčs.

(6) Peňažnú odmenu smie odsúdený použiť ako vreckové.

(7) O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny je potrebné rozhodnúť najneskôr do piatich dní od jeho podania.

(1) Disciplinárne tresty odsúdeným má právo uložiť pedagóg, vedúci penologického oddelenia, náčelník ústavu a náčelník Správy Zboru.

(2) Pedagóg má právo uložiť disciplinárne tresty: pokarhanie, zákaz prijatia balíčka až na dobu troch mesiacov, zníženie vreckového najviac o jednu tretinu na dobu jedného mesiaca, umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až na 20 dní.

(3) Náčelník Správy Zboru, náčelník ústavu a vedúci penologického oddelenia má právo uložiť disciplinárne tresty v plnom rozsahu.

(1) O uložení disciplinárneho trestu je potrebné rozhodnúť najneskôr do piatich dní od vyšetrenia disciplinárneho priestupku. Odsúdenému sa uloženie disciplinárneho trestu oznámi skôr, než sa pristúpi k jeho výkonu.

(2) Ak sa príslušný pracovník ústavu domnieva, že by odsúdenému mala byť udelená vyššia disciplinárna odmena, alebo prísnejší disciplinárný trest, než aké má právo udeliť, postúpi vec nadriadenému pracovníkovi ústavu s disciplinárnou právomocou nad odsúdeným.

(3) O disciplinárnom priestupku odsúdeného sa spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé konkrétne údaje o konaní, ktoré sa označuje ako disciplinárny priestupok vrátane označenia miesta, času, spôsobu spáchania priestupku, okolností, za ktorých bol priestupok spáchaný, prípadne predpokladaná pohnútka takéhoto konania. Dôkazné prostriedky musia byť uvedené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné overiť. Ak sú súčasťou dôkazných prostriedkov výpovede iných odsúdených, zaznamená sa ich stručný obsah, ktorý vlastnoručne podpíšu. Priznanie odsúdeného nezbavuje príslušného pracovníka ústavu povinnosti preskúmať a všetkými dostupnými prostriedkami preveriť všetky okolnosti skutku. Dôkazným prostriedkom je všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, výpovede odsúdených, najmä vlastné zistenie pracovníka ústavu, výpovede iných osôb, veci a listiny a podobne.

(4) Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť odsúdenému umožnené, aby sa k veci vyjadril. Vyjadrenie odsúdeného sa písomne uvedie v zázname disciplinárneho priestupku a odsúdený ho podpíše s pripojením dátumu. Ak ho odsúdený odmietne podpísať, uvedie príslušný pracovník ústavu spolu s dôvodmi odmietnutia túto skutočnosť v hlásení a pripojí dátum a svoj podpis. Pri rozhodovaní o vine, prípadne o druhu a výške disciplinárneho trestu je pracovník ústavu povinný vziať do úvahy vyjadrenie odsúdeného. Disciplinárny trest možno uložiť len vtedy, ak vina odsúdeného bola nepochybne dokázaná. Disciplinárny priestupok možno riešiť tiež výchovným pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu. Túto skutočnosť je pracovník ústavu povinný v zázname o disciplinárnom priestupku vyznačiť. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu sa vydáva písomne a musí obsahovať poučenie o opravnom prostriedku. Odsúdený potvrdí oznámenie rozhodnutia svojím podpisom s pripojením dátumu, ak odmietne oznámenie podpísať, postupuje sa obdobne ako v prípade vyjadrenia odsúdeného.

(1) Sťažnost proti disciplinárnemu trestu má odsúdený právo podať do troch dní od oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu písomne alebo ústne. Ak bola sťažnosť podaná písomne, vyznačí sa na nej dátum jej podania. O sťažnosti podanej ústne sa vykoná zápis do záznamu o disciplinárnom priestupku, v ňom sa uvedú podstatné dôvody stažnosti a dátum jej podania. Sťažnosť možno podať proti výroku o vine, druhu a výmere disciplinárneho trestu.

(2) O sťažnosti proti disciplinárnemu trestu rozhoduje vždy najbližší nadriadený pracovník ústavu toho, kto disciplinárny trest uložil. Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

(1) Ak je sťažnosť proti disciplinárnemu trestu podaná včas, je pracovník ústavu, ktorý má právomoc o sťažnosti rozhodnúť, povinný preskúmať, či je nepochybne preukázané, že bol spáchaný disciplinárny priestupok, či ho spáchal odsúdený, či disciplinárny trest je úmerný závažnosti disciplinárneho priestupku, okolnostiam, za ktorých bol priestupok spáchaný, a či bolo v dostatočnej miere prihliadnuté na doterajšie správanie odsúdeného a záujem na jeho náprave. Súčasne je povinný preskúmať, či nebola prekročená disciplinárna právomoc pracovníka, ktorý trest uložil.

(2) Pracovník ústavu, ktorý má právomoc rozhodnúť o sťažnosti proti disciplinárnemu trestu:

(3) Oprávnený pracovník, ktorý rozhodol o sťažnosti, odôvodní svoje rozhodnutie na predpísanom tlačive (§ 65 ods. 3).

(1) Pri zmene disciplinárneho trestu podľa § 67 ods. 2 písm. c) a d) sa skôr uložený disciplinárny trest, pokiaľ bol už čiastočne vykonaný, do novouloženého disciplinárneho trestu započíta, a ak by to nebolo možné, prihliadne sa na to pri ukladaní nového disciplinárneho trestu.

(2) Ak by odsúdený výkonom zrušeného disciplinárneho trestu utrpel ujmu, rozhodne sa po jeho vypočutí o primeranom odškodnení.

(1) Pokarhanie sa odsúdenému oznámi buď pred príslušnou skupinou odsúdených, alebo individuálne.

(2) Vreckové možno znížiť o 10 %, 20 %, 25 % alebo o jednu tretinu, odsúdenému sa musí však ponechať vreckové aspoň vo výške 30,- Kčs mesačne. Suma, o ktorú sa vreckové znižuje uložením disciplinárneho trestu znížením vreckového, sa prevedie na úložné.

(3) Vec, o ktorej prepadnutí bolo právoplatne rozhodnuté, sa spolu s odpisom rozhodnutia o prepadnutí veci odovzdá podľa charakteru veci príslušnému služobnému orgánu ústavu alebo finančnému orgánu územného orgánu štátnej správy.

(1) Uzavreté oddelenie je zriadené v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovní oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cely uzavretého oddelenia musia zodpovedať vzorovému projektu, ktorý upravuje osobitný predpis.⁷) V uzavretom oddelení nie je dovolené fajčiť. Disciplinárne tresty umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase, celodenného umiestnenia a samoväzby vykonávajú odsúdení v určenom odeve. Majú právo zúčastňovať sa vychádzok v rozsahu 1 hodiny, ktoré sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Rozsah nápravnovýchovnej činnosti u odsúdeného umiestneného v uzavretom oddelení určuje príslušný pedagóg. Odsúdení v uzavretom oddelení sú povinní podrobovať sa dôkladnej osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníkov Zboru. Odsúdeným sa odoberú všetky veci, ktoré by mohli použiť k úmyselnému spôsobeniu ujmy na zdraví.

(2) Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase, je povinný nastúpiť do uzavretého oddelenia v pracovných dňoch ihneď po skončení pracovného času a zotrvať v ňom i v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja.

(3) Ak dostane odsúdený, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia, balíček, na ktorý má nárok, vydá sa mu až po skončení tohto disciplinárneho trestu s výnimkou vecí podliehajúcich skaze. Na celu môže byť umiestnený odsúdený sám, ak sú pre to vážne bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

(4) Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele na to určenej. Umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený. Odsúdený umiestnený do samoväzby je podriadený tým istým obmedzeniam ako pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia.

(1) Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná. O odpustení disciplinárneho trestu urobí pracovník ústavu, ktorý o ňom rozhodol, zápis do záznamu o disciplinárnom konaní a do osobnej karty odsúdeného.

(2) Disciplinárny trest je oprávnený odpustiť pedagóg skupiny, v ktorej je odsúdený zaradený, pokiaľ bol disciplinárny trest uložený pedagógom. Odpustiť trest je oprávnený aj nadriadený pracovníka ústavu, ktorý trest uložil, a generálny riaditeľ Zboru.

(3) Pri upustení od zvyšku výkonu disciplinárneho trestu sa postupuje obdobne ako pri odpustení disciplinárneho trestu.

(1) O zahladení disciplinárneho trestu je oprávnený rozhodnúť pracovník ústavu podľa zásad uvedených v § 72 ods. 2.

(2) Zahladenie disciplinárneho trestu sa vyznačí v hlásení o disciplinárnom konaní, ktoré je založené v osobnom spise odsúdeného a v osobnej karte odsúdeného, vrátane údajov a dôvodu rozhodnutia o zahladení disciplinárneho trestu.

(3) Disciplinárny trest, ktorý bol zahladený, sa nesmie uvádzať v hodnotení odsúdeného a nemožno naň prihliadať pri rozhodovaní o odsúdenom.

(4) Na žiadosť odsúdeného možno rozhodnúť o zahladení disciplinárneho trestu, ak sa odsúdený po dobu 6 mesiacov od jeho výkonu nedopustil disciplinárneho priestupku a plnil si vzorne svoje povinnosti.

(2) Ak ide o priestupok spáchaný v čase pred výkonom trestu odňatia slobody, nemožno ho vybaviť uložením disciplinárneho trestu vo výkone trestu.

(1) Ak sa odsúdený dopustí po dobu výkonu trestu priestupku v zmysle priestupkového zákona, vybaví sa priestupok disciplinárnym konaním.

(1) O zhabaní veci má právo rozhodnúť vedúci penologického oddelenia, náčelník ústavu a náčelník Správy Zboru.

(3) Rozhodnutie o zhabaní veci musí obsahovať najmä identifikáciu veci a stručné odôvodnenie, vrátane označenia páchateľa disciplinárneho priestupku, pokiaľ je známy, a osôb, ktorých sa toto rozhodnutie priamo týka, ak sú známe.

(2) O sťažnosti proti zhabaniu veci rozhoduje náčelník ústavu. Pokiaľ o zhabaní veci rozhodol náčelník ústavu, rozhoduje o sťažnosti náčelník Správy Zboru.

(4) Vec, o ktorej zhabaní bolo právoplatne rozhodnuté, sa spolu s odpisom rozhodnutia o zhabaní veci odovzdá podľa charakteru veci príslušnému služobnému orgánu ústavu alebo finančnému orgánu územného orgánu štátnej správy.

(1) Žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie musí byť odoslaná so stručnými osobnými údajmi a údajmi uvedenými v rozsudku príslušnému súdu, a to do piatich dní po podaní. Do štrnástich dní po podaní žiadosti sa spracuje a odošle súdu hodnotenie odsúdeného. Ak náčelník ústavu podá vlastný návrh na podmienečné prepustenie, pripojí hodnotenie odsúdeného k tomuto návrhu. Hodnotenie odsúdeného sa vypracuje tiež na požiadanie súdu, ktorý koná o podmienečnom prepustení, a to do štrnástich dní od dožiadania.

(2) Hodnotenie odsúdeného vypracúva príslušný pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojej skupine. Hodnotenie odsúdeného schvaľuje a podpisuje náčelník ústavu.

(3) Hodnotenie odsúdeného musí byť výstižné a objektívne, nesmú v ňom byť uvedené dohady a domnienky. Musí byť zhodnotené správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho vzťah k práci po celú dobu výkonu trestu. Pri hodnotení osobných vlastností je potrebné využiť výsledky psychologického vyšetrenia. Hodnotenie obsahuje tiež údaje o rodinnom a sociálnom zázemí odsúdeného, ako i ďalšie okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie súdu. Hodnotenie neobsahuje konkrétne odporučenie ako o žiadosti rozhodnúť (s výnimkou návrhu náčelníka ústavu na podmienečné prepustenie), ale v závere sa uvedie ako zapôsobil výkon trestu na odsúdeného z hľadiska účelu trestu.

(4) Verejného zasadnutia konaného o podmienečnom prepustení z výkonu trestu sa zúčastní spravidla ten pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojej skupine.

(1) Pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu podľa § 35 a § 36 ods. 1 zákona, náčelník ústavu prihliada na výsledky resocializačného procesu odsúdeného.

(2) Návrh na prerušenie výkonu trestu podľa § 35 a § 36 ods. 1 zákona predkladá náčelníkovi ústavu pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojej skupine.

(3) Ústav má právo podľa okolností vykonať dopyt na príslušný orgán sociálnej starostlivosti, prípadne iný orgán na rodinné pomery odsúdeného, prípadne ďalšie okolnosti dôležité pre rozhodnutie o prerušení výkonu trestu. Prípadné stanovisko týchto orgánov nie je pre rozhodnutie záväzné.

(1) O prerušení výkonu trestu sa vždy vopred vyrozumie orgán polície, v obvode ktorého sa bude odsúdený v dobe prerušenia výkonu trestu zdržiavať.

(2) O prerušení výkonu trestu sa vždy vyrozumie tiež súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

(1) Každé prerušenie výkonu trestu sa eviduje.

(2) Na dobu prerušenia výkonu trestu môže byť odsúdenému uvoľnená primeraná suma z jeho konta ďalších finančných prostriedkov. V prípadoch, že odsúdený nemá zaevidované na konte ďalších finančných prostriedkov žiadne prostriedky, možno v osobitných prípadoch uvoľnit primeranú sumu z konta úložného s tým, že v prípade uvoľnenia tejto sumy z úložného neprevyšujúceho sumu 2000,- Kčs, toto bude o uvoľnenú sumu až do výšky 2000,- Kčs doplnené z ďalších finančných prostriedkov odsúdeného.

(3) Ak sa odsúdený nevráti včas z prerušenia výkonu trestu, oznámi sa táto skutočnosť neodkladne súdu, ktorý výkon trestu prerušil. V prípade, že výkon trestu prerušil náčelník ústavu, oznámenie sa podá súdu, ktorý bol podľa § 82 ods. 2 o prerušení vyrozumený. Na to, aby bol odsúdený dodaný späť na výkon trestu, náčelník ústavu vykoná potrebné opatrenia.

(4) Ak bol prerušený výkon trestu z dôvodu poskytnutia neodkladnej lekárskej starostlivosti, ktorú nie je možné zabezpečiť v zdravotníckom zariadení ústavu, v dôsledku toho, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, oznámi sa táto okolnosť bez odkladu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva trest.

(1) Po rozhodnutí o prerušení výkonu trestu podľa § 35 a § 36 ods. 1 zákona sa vždy vykoná poučenie odsúdeného o všetkých jeho povinnostiach v dobe prerušenia výkonu trestu a spravidla sa informujú rodinní príslušníci odsúdeného o jeho príchode a dobe prerušenia výkonu trestu.

(2) Pri prerušení výkonu trestu podľa § 36 ods. 2 zákona sa odsúdený poučí o jeho povinnostiach počas prerušenia výkonu trestu.

(1) Ak odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou, náčelník ústavu na základe návrhu ústavného lekára neodkladne predloží súdu návrh na upustenie od výkonu zvyšku trestu.

(2) K návrhu podľa odseku 1 sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná ústavným lekárom.

(1) Pred prepustením sa odsúdenému umožní aby sa osprchoval, oholil a vykoná sa u neho lekárska prehliadka.

(2) Prepustenému odsúdenému sa vydajú jeho osobné veci. Postup pri výdaji, prípadne pri eventuálnej strate osobnej veci upravuje osobitný predpis.⁸)

(3) Prepustenému odsúdenému sa usporiadajú finančné záležitosti podľa osobitného predpisu.⁹)

(1) Pred prepustením sa s každým odsúdeným urobí pohovor, v ktorom sa zdôrazní jeho povinnosť prevziať si na veliteľstve polície v mieste trvalého bydliska svoj občiansky preukaz a upozorní sa na zákonné podmienky zahladenia odsúdenia.

(2) Pri pohovore sa odsúdený poučí tiež o tom, že je v jeho záujme dostaviť sa po prepustení na prerokovanie svojho pracovného uplatnenia k svojmu zamestnávateľovi alebo na úrad práce.

(3) Po skončení pohovoru sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.

(1) Ak je podozrenie, že smrť odsúdeného nebola prirodzená alebo nastala v súvislosti s trestným činom, upovedomí sa o úmrtí bezodkladne prokurátor.

(2) O úmrtí odsúdeného sa bezodkladne upovedomia blízke osoby a so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní sa im oznámi, kedy si môžu prevziať mŕtvolu na pochovanie. Zároveň sa podá správa tiež príslušnému obecnému úradu poverenému vedením matriky.

(3) Ak žiadajú príbuzní o vydanie mŕtvoly na pohrebný obrad, hradia výdavky s tým spojené.

(4) O skutočnosti, že mŕtvola bola vydaná príslušníkom jeho rodiny, vydá ústavu potvrdenie príslušný obecný úrad. Potvrdenie sa založí do osobného spisu odsúdeného.

(1) Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu v jednotlivých nápravnovýchovných skupinách predchádzajúce ustanovenia tejto vyhlášky.

(2) V rámci vnútornej diferenciácie sa môžu vo všetkých nápravnovýchovných skupinách zriaďovať pri jednotlivých ústavoch na výkon trestu alebo väzby otvorené alebo polootvorené oddelenia, ktoré sú ich organizačnou súčasťou a sú nimi zabezpečované po administratívnej, materiálnej, finančnej a zdravotníckej stránke.

(3) Otvorené oddelenie je penitenciárne zariadenie, v ktorom nie sú inštalované materiálne (ženijnotechnické) ani personálne (ozbrojené stráže) prostriedky na zabránenie úteku odsúdeného.

(4) V polootvorenom oddelení nie sú inštalované materiálne (ženijnotechnické) prostriedky na zabránenie úteku odsúdených, ale kontrolou a dohľadom nad ich činnosťou sa poverujú referenti režimu.

(5) Ak výkon trestu v tomto oddelení neplní u odsúdeného svoj účel, rozhodne o jeho premiestnení z otvoreného alebo polootvoreného oddelenia do uzavretého ústavu, na návrh vedúceho tohto oddelenia, komisia uvedená v § 35.

(1) Na základe vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti sa do otvorených oddelení I. nápravnovýchovnej skupiny môžu umiestňovať odsúdení:

(2) Do otvorených oddelení možno premiestniť odsúdeného na základe podnetu pedagóga rozhodnutím náčelníka ústavu alebo postupom podľa § 37 u odsúdených zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny v iných ústavoch, ak:

(3) Nápravnovýchovná činnosť v otvorenom oddelení je zameraná na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jej základom je komunitný systém organizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(4) Samospráva odsúdených prerokúva všetky otázky organizácie života odsúdených a zveruje sa jej organizácia a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií. V otvorenom oddelení sa zriaďuje len jedna samospráva.

(5) Obmedzenia odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení I. nápravnovýchovnej skupiny sa zmierňujú takto:

(1) Do polootvoreného oddelenia sa môžu umiestňovať odsúdení priamo na návrh strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, ak toto umiestnenie je odporúčané vo vstupnom psychologickom vyšetrení osobnosti odsúdeného, najmä v prípade prvotrestaných odsúdených.

(2) Do polootvoreného oddelenia možno premiestniť na základe podnetu pedagóga rozhodnutím náčelníka ústavu alebo postupom podľa § 37 u odsúdených umiestnených v iných ústavoch, u ktorých sa po vykonaní časti trestu ukáže, že toto premiestnenie by bolo prínosom pre optimalizáciu nápravnovýchovného zaobchádzania potrebného na dosiahnutie vytýčených cieľov.

(3) Do polootvoreného oddelenia sa vždy zaradia odsúdení súdom preradení z II. do I. nápravnovýchovnej skupiny, ak boli umiestnení v polootvorenom oddelení II. nápravnovýchovnej skupiny.

(4) Nápravnovýchovná činnosť na polootvorenom oddelení je zameraná na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jej základom je komunitný systém organizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(5) Samospráva odsúdených prerokúva všetky otázky organizácie života odsúdených a zveruje sa jej organizácia a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií. V polootvorenom oddelení sa zriaďuje len jedna samospráva.

(6) Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení sa zmierňujú takto:

(1) Odsúdení pracujú na pracoviskách vo vnútri ústavu alebo mimo ústavu, pracoviská mimo ústavu musia byť oplotené a odsúdení musia byť pod dozorom príslušníka Zboru.

(2) Voľný pohyb mimo ústavu sa odsúdeným nepovoľuje.

(2) Do polootvoreného oddelenia možno premiestniť odsúdených na základe podnetu pedagóga rozhodnutím náčelníka ústavu, alebo postupom podľa § 37 u odsúdených umiestnených v iných ústavoch, u ktorých sa na základe analýzy resocializačného procesu ukáže, že toto umiestnenie by bolo prínosom pre optimalizáciu nápravnovýchovného zaobchádzania potrebného na dosiahnutie vytýčených cieľov a nie je potrebné uplatnenie bezpečnostných opatrení zamedzujúcich úteku odsúdeného.

(1) Do polootvoreného oddelenia sa môžu umiestniť odsúdení na základe návrhu strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti priamo, ak to nevylučuje vstupné psychologické vyšetrenie ich osobnosti, najmä v prípade prvotrestaných odsúdených.

(5) V polootvorenom oddelení sa zriaďuje jedna samospráva odsúdených, ktorá sa podieľa na organizácii života odsúdených a môže aj samostatne realizovať niektoré akcie programu kultúrno-osvetovej práce.

(6) Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení sa zmierňujú takto:

(3) Do polootvoreného oddelenia II. nápravnovýchovnej skupiny sa vždy zaradí odsúdený, ktorý bol rozhodnutím súdu preradený z III. do II. nápravnovýchovnej skupiny a bol umiestnený v polootvorenom oddelení III. nápravnovýchovnej skupiny.

(4) Nápravnovýchovná činnosť v polootvorenom oddelení je zameraná na rozvoj pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jej základom je komunitný systém organizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(3) Voľný pohyb odsúdených pri plnení pracovných úloh sa nepovoľuje.

(1) Izby, v ktorých sú odsúdení ubytovaní, môžu byť na základe rozhodnutia náčelníka ústavu zatvárané. Pohyb odsúdených mimo oddelenia sa koná pod dohľadom príslušníka Zboru.

(2) Odsúdení pracujú na pracoviskách vo vnútri ústavu alebo mimo neho. Pracoviská mimo ústavu musia byť oplotené a odsúdení musia byť strážení.

(2) Do polootvoreného oddelenia možno premiestniť odsúdeného na podnet pedagóga rozhodnutím náčelníka ústavu alebo postupom podľa § 37 u odsúdených umiestnených v iných ústavoch, u ktorých sa na základe analýzy resocializačného procesu ukáže, že toto umiestnenie by bolo prínosom pre optimalizáciu nápravnovýchovného zaobchádzania potrebného na dosiahnutie vytýčených cieľov a nie je potrebné uplatnenie bezpečnostných opatrení zamedzujúcich úteku odsúdeného.

(1) Do polootvoreného oddelenia sa môžu umiestňovať odsúdení na základe návrhu strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti priamo, ak to nevylučuje psychologické vyšetrenie ich osobnosti, najmä v prípade prvotrestaných odsúdených.

(5) Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení sa zmierňujú takto:

(3) Nápravnovýchovná činnosť v polootvorenom oddelení je zameraná na rozvoj pozitívnych vlastností osobnosti odsúdeného. Jej základom je komunitný systém organizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(4) V polootvorenom oddelení sa zriaďuje jedna samospráva odsúdených, ktorá sa podieľa na organizácii života odsúdených a môže aj samostatne realizovať niektoré akcie z programu kultúrno-osvetovej práce.

(2) Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní používanie vlastných kozmetických prípravkov. Úprava vlasov sa neobmedzuje. Na tento účel môžu odsúdené ženy mať pri sebe vlastné sušiče vlasov a natáčky.

(1) V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky pre pranie osobnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a pre denné sprchovanie. Izby sa vybavia rovnako ako izby na polootvorených oddeleniach.

(3) V nápravnovýchovnej činnosti s mladistvými sa rozsiahle využívajú možnosti organizovania kultúrno-osvetových akcií mimo ústavu rôznymi formami.

(1) Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na výkon trestu u mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v I. nápravnovýchovnej skupine.

(2) Pri výkone trestu mladistvých sa s osobitným dôrazom uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. V tejto súvislosti sa výchova u mladistvých orientuje najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti a samostatnosti, na získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, vzdelávanie a rozvíjanie spoločensky prospešnej záujmovej činnosti.

(2) Do I. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství mentálne vyspelejší, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.

(1) Za účelom prehĺbenia výchovného pôsobenia na mladistvých sa títo rozdeľujú v ústave do diferenciačných skupín, v ktorých majú rozsah práv aj obmedzení rovnaký.

(4) V oboch základných diferenciačných skupinách sa vytvárajú skupiny mladistvých, ktoré nesmú mať viac ako 10 osôb a len v prípade dočasného zastupovania príslušného pedagóga môže ich počet dosiahnuť dvojnásobok. Pri ich vytváraní sa zohľadňujú najmä kritériá vzdelania, úrovne pracovných schopností, povahových charakteristík a ďalších znakov. Pre každú takto vytvorenú skupinu sa vypracuje adekvátny nápravnovýchovný alebo liečebno-výchovný program (napr. toxikomani a iní, v závislosti na aktuálnej skladbe mladistvých). Každá skupina je pridelená do starostlivosti jednému pedagógovi.

(3) Do II. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství, intelektovo podpriemerní až defektní, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.

(2) Návštevníkom sa umožní účasť na kultúrnych a športových vystúpeniach mladistvých, prehliadka zariadenia ústavu, školy a pracoviska.

(1) Trvanie návštevy blízkych osôb je výmedzené dobou návštevných hodín v ústave. Mladiství môžu byť počas trvania návštevy oblečení vo svojom občianskom odeve. Návšteva sa uskutočňuje spravidla bez priameho dozoru príslušníka Zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve.

(3) Na návrh pedagóga môže náčelník ústavu povoliť mladistvému v súvislosti s návštevou voľný pohyb mimo ústavu, a to najdlhšie na čas 12 hodín.

(1) Poslaním kultúrno-osvetovej práce mladistvých je zvyšovať ich kultúrnu a vzdelanostnú úroveň, právne vedomie, umožniť osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovať uvedomelé občianske postoje a morálku. Na dosiahnutie týchto cieľov sa využívajú formy kultúrno-osvetového pôsobenia, pričom sa kladie dôraz na aktivizujúce formy výchovy uskutočňované v skupinách.

(2) Za účelom plnenia povinnej školskej dochádzky mladistvých ústav po dohode s orgánmi školskej správy zabezpečí denné vyučovanie alebo dennú dochádzku do školy. Ústav na vlastné náklady a vlastnými pracovníkmi zabezpečí alfabetizačné kurzy pre všetkých negramotných mladistvých.

(6) Pri kultúrno-osvetových akciách a návštevách školských zariadení môžu mladiství používať svoj občiansky odev.

(5) Ústav v spolupráci so školskými a štátnymi orgánmi zabezpečuje pre mladistvých zaučenie v rôznych profesiách.

(4) Na základe odporučenia pedagóga možno po dohode so školskými orgánmi povoliť mladistvému dennú dochádzku do školy. V takomto prípade sa mladistvý nezaraďuje do práce.

(3) Mladistvým sa po dohode so školskými orgánmi umožní pokračovať v štúdiu na školách poskytujúcich stredné alebo úplné stredné vzdelanie, ak je v jednotlivých prípadoch možná a vhodná individuálna príprava mladistvých bez dennej dochádzky do školy alebo na praktický výcvik.

(2) Každý mladistvý má právo si slobodne vybrať, v ktorom záujmovom krúžku bude pracovať, pričom môže pracovať súbežne aj vo viacerých záujmových krúžkoch.

(1) Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov a potrieb resocializačného procesu. Uskutočňuje sa individuálnou formou alebo účasťou na činnosti záujmových krúžkov, ktorých počet a obsahové zameranie je určované aktuálnym zložením mladistvých a štruktúrou ich záujmov.

(3) Spravidla raz za polrok sa koná prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých.

(1) Osobitná pozornosť sa venuje príprave mladistvého na prepustenie z výkonu trestu, a to najmä obsahovým zameraním skupinových výchovných postupov a individuálneho poradenstva, účasťou na spoločenských a kultúrnych podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga a informatívnymi vychádzkami.

(2) Na základe analýzy sociálnej situácie mladistvého po prepustení ústav dohodne s príslušným štátnym orgánom umiestnenie mladistvého do učebného alebo pracovného pomeru, prípadne aj s poskytnutím vhodného ubytovania.

(3) Ak sa má mladistvý po skončení výkonu trestu dodať podľa nariadenia súdu do ochrannej alebo ústavnej výchovy, zašle ústav príslušnému výchovnému zariadeniu ozmámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie.

(3) V ústavnom poriadku sa spravidla ustanovia podrobnejšie podmienky vnútornej diferenciácie odsúdených tak, aby počas výkonu trestu mal odsúdený možnosť byť ná základe slušného správania a úspešného priebehu resocializácie preradený do skupiny s väčším rozsahom práv a miernejším režimom.

(1) Odsúdení, ktorým bol uložený výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, prípadne trest odňatia slobody na 15-25 rokov, sú spravidla umiestňovaní do určeného ústavu.

(2) V rámci určeného ústavu sa títo odsúdení rozdeľujú do skupín, v ktorých spravidla spoločne pracujú a sú spoločne ubytovaní. Zaraďovanie do jednotlivých skupín sa vykonáva tak, aby boli oddelení výrazne narušení odsúdení so sklonmi k násilnému konaniu, prípadne odsúdení s výraznými psychopatickými prejavmi od ostatných odsúdených.

(2) Na izbách sú odsúdení v nočnej dobe zásadne uzamknutí. O uzamknutí izieb cez deň rozhodne náčelník ústavu.

(3) Izby sú vybavené oddeleným WC, umývadlom, prípadne sprchou, lôžkom, skrinkou a ďalším potrebným nábytkom (stolička, stôl), rozhlasom po drôte, prípadne rozhlasovým alebo televíznym prijímačom. Bližšie podmienky pre úpravu izieb ustanoví vzorový projekt, ktorý musí zodpovedať všeobecne platným hygienickým normám.

(1) Odsúdení sú spravidla ubytovaní na izbe samostatne a je im v čase určenom ústavným poriadkom a časovým rozvrhom dňa umožnené navštevovať kultúrne a spoločenské miestnosti spoločne s ostatnými odsúdenými zaradenými v príslušnej skupine.

(1) Návštevy odsúdených uvedených v § 120 ods. 1 sa uskutočňujú oddelene od ostatných odsúdených za priameho dozoru pracovníka ústavu.

(2) Náčelník ústavu môže povoliť, aby odsúdený prijal návštevu na izbe, prípadne v inej vhodnej miestnosti bez dozoru pracovníka ústavu.

(1) Ak je odsúdenému súčasne s trestom odňatia slobody uložené ochranné liečenie, je odsúdený zásadne zaradený na výkon trestu do ústavu, v ktorom sa takéto liečenie vykonáva, a jeho liečenie sa začne v čo najkratšej dobe po nástupe na výkon trestu.

(2) Pokiaľ dĺžka výkonu trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, náčelník ústavu na základe podnetov príslušných odborných pracovníkov navrhne súdu, aby po skončení výkonu trestu liečba pokračovala inou ústavnou alebo ambulantnou formou.

(3) Spôsob výkonu ochranného liečenia vo výkone trestu a súčinnosť s orgánmi štátnej zdravotníckej správy ustanovuje osobitný predpis.¹¹)

(3) Odsúdení (odsek 2), s ktorými nemožno resocializačne pracovať na báze skupinových metód a u ktorých je psychopatia sprevádzaná defektom intelektu, organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy, či inými zmenami spôsobenými dlhodobou závislosťou na alkohole, toxických látkach a podobne, sú zaradení do špecializovaného oddelenia v určenom ústave. Proces zaobchádzania bude u týchto osôb založený na individuálnom prístupe s preferenciou psychoterapeutických prvkov.

(1) Odsúdení, u ktorých boli na základe psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia diagnostikované menej výrazné psychopatické poruchy, sú v ústave podľa potreby zaraďovaní do samostatných kolektívov.

(2) Odsúdení s obzvlášť výraznými psychopatickými poruchami, ktorí nie sú spôsobilí pre svoje špecifické odchylnosti plniť požiadavky bežného výkonu trestu, sú spravidla zaraďovaní do špecializovaného oddelenia v určenom ústave. U týchto odsúdených sú uplatňované osobitné liečebné a výchovné postupy založené na princípoch skupinového ovplyvňovania a sociálneho učenia. Tieto postupy zabezpečujú určení pracovníci pod vedením psychológa spolu so zdravotníckymi pracovníkmi pod vedením psychiatra.

(5) Z hodnotenia a ďalších písomných materiálov zasielaných štátnym orgánom a zamestnávateľovi odsúdeného nesmie byť zrejmé, že vykonal trest v špecializovanom oddelení pre psychopatov.

(4) S ohľadom na stav výkonu trestu a potrebu prehlbenia špecializovaného zaobchádzania možno odsúdených s psychopatickými poruchami premiestniť na odporučenie komisie zdravotníckych a pedagogických pracovníkov do iného ústavu, v ktorom je zriadené oddelenie s iným typom špecializovaného zaobchádzania.

(2) Návrh pedagóga musí obsahovať okrem hodnotenia odsúdeného aj psychologické vyšetrenie. Z dokumemtácie musí vyplývať, že u odsúdeného nemožno toto opatrenie nahradiť iným spôsobom zaobchádzania.

(1) Odsúdení, u ktorých je na základe doterajšieho správania vo výkone trestu zjavné, že negatívne pôsobia na ostatných odsúdených, sa na návrh pedagóga rozhodnutím náčelníka ústavu zaradia do oddelenia pre odsúdených vyžadujúcich osobitný dohľad. Takéto oddelenie sa môže zriaďovať v ústavoch II. a III. nápravnovýchovnej skupiny.

(1) Odsúdení zaradení do oddelenia s osobitným dohľadom:

(2) Disciplinárne tresty umiestnenie do uzavretého oddelenia a umiestnenie do samoväzby sa u odsúdených zaradených do oddelenia s osobitným dohľadom vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

(2) Rozhodnutie o zrušení zaradenia odsúdeného do tohto oddelenia vydáva náčelník ústavu.

(1) Dôvodnosť zotrvania v oddelení s osobitným dohľadom preskúmava náčelník ústavu najmenej jedenkrát za tri mesiace, a to na základe hodnotenia správania odsúdeného a psychologického vyšetrenia, príp. psychiatrického vyšetrenia.

(3) Nevyhnutné osobitosti výkonu trestu cudzincov upraví osobitný predpis.

(2) Vo výkone trestu musia byť dodržiavané podmienky ustanovené pre príslušné nápravnovýchovné skupiny, do ktorých boli cudzinci na výkon trestu zaradení.

(1) Odsúdení cudzí štátni príslušníci a osoby bez štátnej príslušnosti sa na výkon trestu umiestňujú spravidla do jedného ústavu.

(2) Odsúdeným uvedeným v odseku 1 sa poskytuje mesačné vreckové podľa osobitného predpisu.⁹)

(1) Do určených ústavov alebo do samostatného oddelenia ústavu sa sústreďujú odsúdení:

(2) Pri výkone trestu sa u týchto odsúdených uplatňujú tieto zásady:

(1) Práva a obmedzenia, ktoré vyplývajú z nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej boli odsúdení uvedení v § 133 zaradení, zostávajú nedotknutné.