DRUHÝ ODDIEL
Nápravnovýchovná činnosť

§ 3

Účel nápravnovýchovnej činnosti

§ 4

Organizácia nápravnovýchovnej činnosti

§ 5

Povinnosti príslušníkov Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky pri realizácii nápravnovýchovnej činnosti

§ 6

Poradný zbor

§ 7

Osobitné postupy zaobchádzania s odsúdenými

§ 8

Ustanovený poriadok a disciplína (režim)

(1) Účelom nápravnovýchovnej činnosti (zaobchádzania s odsúdenými) je podporovať a rozvíjať pozitívne vlastnosti osobnosti odsúdeného, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a zmysel pre zodpovednosť tak, aby sa u neho vytvárali osobnostné predpoklady pre zaradenie do občianskeho života, v ktorom by rešpektoval zákony a spoločenskú morálku. Nápravnovýchovnou činnosťou sa sleduje aj obmedzenie negatívnych vplyvov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“) na osobnosti odsúdeného.

(2) V záujme splnenia účelu nápravnovýchovnej činnosti sa pre každého odsúdeného na základe psychologického vyšetrenia jeho osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti vypracuje individuálny resocializačný program. Na jeho vypracovaní sa podieľa psychológ, pedagóg a sociálny pracovník. Jeho obsah a účel sa prerokujú s odsúdeným.

(1) Organizačným základom realizácie nápravnovýchovnej činnosti je komunitný systém, ktorý orientuje a integruje všetky zložky nápravnovýchovnej činnosti na dosahovanie vytýčených výchovných cieľov.

(2) Komunitný systém je spôsob realizácie a organizácie nápravnovýchovnej činnosti, ktorý sa uskutočňuje na základe princípov aktívnej účasti odsúdených na procese organizácie a realizácie nápravnovýchovného zaobchádzania.

(3) Základným organizačným článkom, v ktorom sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, je skupina, o ktorú sa stará príslušný pedagóg.

(4) Najvyšší počet odsúdených pridelených do starostlivosti jednému pedagógovi je 20 osôb. Počas dočasného zastupovania pedagóga, najviac 6 mesačného, môže tento počet dosiahnuť dvojnásobok.

(1) Všetci príslušníci Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zboru“) sú v kontakte s odsúdenými povinní dodržiavať zásady pedagogického taktu.

(2) Príslušníci Zboru, ktorí priamo uskutočňujú zaobchádzanie s odsúdenými (pedagógovia, psychológovia a sociálni pracovníci) musia byť pre túto prácu vyberaní na základe psychologického vyšetrenia s ohľadom na povahové a morálne vlastnosti a kvalifikačné predpoklady potrebné pre zaobchádzanie s odsúdenými.

(3) Všetci príslušníci Zboru, ktorí uskutočňujú nápravnovýchovnú činnosť, musia do dvoch rokov od zaradenia na tento úsek byť zaradení do sociálneho výcviku.

(1) Poradný zbor je orgán náčelníka ústavu, ktorý prerokúva zásadné koncepčné a metodické problémy penitenciárnej teórie a praxe a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými.

(2) Členmi poradného zboru v ústave sú náčelník ústavu a jeho zástupcovia, vedúci penologického oddelenia a jeho zástupca, náčelník oddelenia ochrany a obrany, psychológ, pedagóg, sociálny pracovník a lekár. Podľa potreby môže náčelník ústavu prizvať ďalších pracovníkov ústavu a iné osoby z občianskeho života.

(3) Poradný zbor zvoláva náčelník ústavu podľa potreby alebo na podnet najmenej jednej tretiny jeho členov.

(1) Uplatňovaním osobitných postupov zaobchádzania sa sleduje eliminovanie subjektívnych príčin trestnej činnosti odsúdeného, najmä v postojovej, hodnotovej a emociálnej sfére osobnosti a špeciálne reedukačné výchovné a mentálno-hygienické postupy podľa jeho individuálnych resocializačných potrieb.

(2) Osobitné výchovné postupy sú najmä:

c) špeciálno-pedagogické postupy.

a) skupinové sociálno-výcvikové, poradenské a psychoterapeutické postupy,

b) individuálne poradenské, psychoterapeutické a reedukačné postupy,

(1) Ustanovený poriadok a disciplína (režim) je spôsob organizácie života odsúdených v ústave upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi a ústavným poriadkom, podľa ktorých sa riadia vzťahy v ústave a určujú sa organizačné zásady života odsúdených z hľadiska ich práv, obmedzení a realizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(2) V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, pokiaľ sa bezprostredne dotýkajú odsúdených, najmä spôsob uplatňovania ich práv a dodržiavania povinností.

(3) Ústavný poriadok schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Ústavný poriadok sa v ústavoch umiestni na miestach bežne prístupných odsúdeným.