III. Ustanovenie o odpočivných (zaopatrovacích) platoch.

(1) Ustanovenia o povinnosti zamestnancov platiť penzijný príspevok strácajú účinnosť pre osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2) Účinnosť strácajú tiež ustanovenia, podľa ktorých je započítanie určitej doby pre penzijné zaopatrenie podmienené zaplatením (doplatením) príslušných penzijných príspevkov (príspevkov, zvláštnych príspevkov), pokiaľ ide o započítanie doby strávenej za účinnosti tohto nariadenia. Ustanovenia o použití prevodných čiastok (poistného) zostávajú nedotknuté.

(1) Ustanovenia o drahotných prídavkoch, po prípade o mimoriadnom príspevku, pre zamestnancov vo výslužbe a pre pozostalých po zamestnancoch nevzťahujú sa na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu I. až V. a ktorí vstúpia do výslužby počas jeho účinnosti a pre pozostalých po týchto zamestnancoch, ako i po zamestnancoch, ktorí zomrú v činnej službe za účinnosti tohto nariadenia.

(2) Celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy nesmú však byť u zamestnancov a ich pozostalých nižšie, než aké by im prislúchaly, keby sa ustanovenia dielu I. až V. na zamestnancov nevzťahovaly; za tým účelom sčítá sa vdovská penzia s príspevkami na výchovu; prípadný rozdiel prislúcha ako prídavok k odpočivným (zaopatrovacím) platom.

(3) Ak sa zmení počet oprávnených rodinných príslušníkov, prevedie sa srovnanie odpočivných (zaopatrovacích) platov podľa predchádzajúceho odseku znova podľa zmeneného stavu.

(4) Ustanovenie odseku 1 platí primerane tiež pre príjemcov darov z milosti, penzií z milosti a odpočivných (zaopatrovacích) platov povolených podľa voľnej úvahy.