IV. Rôzne ustanovenia.
Disciplinárne právo pomocných zriadencov a podobných zamestnancov.
§ 52
Odbytné vydatých zamestnankýň.
§ 53
Odbytné zamestnancov v prípravnej (počiatočnej) službe.
§ 54
Odpočivné (zaopatrovacie) platy niektorých vydatých zamestnankýň.
§ 55
Započítanie verejnej alebo súkromnej služobnej doby (zamestnania) pre penzijné zaopatrenie.
§ 56
Zmena niektorých predpisov o preložení do trvalej výslužby.
§ 60
Ustanovenia §§ 57 až 59 platia obdobne pre pomocných zamestnancov v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej alebo automobilnej službe Československej pošty (vládne nariadenie č. 16/1927 Sb.), pre poštových pomocníkov a poštových poslov (vládne nariadenie č. 17/1927 Sb.), pre pomocných ošetrovateľov v civilných štátnych ústavoch liečebných a humanitných (vládne nariadenie č. 22/1927 Sb.) a pre nižšie pomocné orgány cestné, mostné a vodné v odbore Ministerstva techniky a Ministerstva pôdohospodárstva (vládne nariadenie č. 133/1928 Sb. a č. 149/1930 Sb.).
§ 61
Ustanovenie § 15 v súvislosti s § 49 ods. 1 vládneho nariadenia zo dňa 21. decembra 1938, č. 380 Sb., o úsporných opatreniach personálnych, platí tiež v prípadoch upravených v ustanoveniach §§ 57 až 60 tohto nariadenia.
V. Vymedzenie osobného dosahu.
(1) Ak sa vzdá vydatá štátna zamestnankyňa, na ktorú sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, dobrovoľne služby, obdrží miesto prípadného iného odbytného za každý celý rok skutočnej služby započitateľnej pre výmeru odpočivných (zaopatrovacích) platov 15% penzijnej základne, najviac však štvornásobok penzijnej základne, ako odbytné.
(2) Poskytnutie odbytného vylučuje vydanie čiastok, stanovených predpismi o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení), ako aj vrátenie penzijných príspevkov.
(1) Štátni zamestnanci v prípravnej (počiatočnej) službe, na ktorých sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, a ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa platných predpisov pre nedostatok spôsobilosti pre definitívne ustanovenie alebo pre nevyhovujúcu kvalifikáciu, obdržia pri inak bezúhonnom chovaní odbytné, ktoré činí:
ak bol služobný pomer rozviazaný v ďalších služobných rokoch, trojnásobok
ak bol služobný pomer rozviazaný v 2. a 3. služobnom roku, dvojnásobok a
ak bol služobný pomer rozviazaný v 1. služobnom roku, jednonásobok,
mesačnej čiastky posledne prislúchajúceho adjuta, po prípade posledne prislúchajúceho služobného platu bez výchovného.
(2) U zamestnancov, ktorí do prípravnej (počiatočnej) služby bezprostredne prestúpili z iného štátneho služobného pomeru, počíta sa do služobných rokov, rozhodných pre výšku odbytného, aj predchádzajúca služobná doba strávená v uvedenom pomere a v tomto pomere započitateľná pre zvýšenie platu.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne aj pre sudcovských čakateľov, preložených do trvalej výslužby a pre čakateľov v súkromnoprávnom služobnom pomere (odsek 1), ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa príslušných predpisov bez ich viny výpoveďou, ako aj z iného dôvodu, než je uvedený v odseku 1, a ktorí rozviazaním služobného pomeru nenadobudli odpočivných (zaopatrovacích) platov.
(4) Odbytné podľa predchádzajúcich odsekov nepovažuje sa za odpočivný (zaopatrovací) plat, ani za odbytné podľa predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení).
(1) Vydatá zamestnankyňa, ktorá vstúpila do trvalej výslužby podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 28. septembra 1939, č. 246 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek, alebo podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 5. júna 1940, č. 150 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. o úsporných opatreniach personálnych, nadobudne nárok na odpočivný plat prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dovršení 50. roku veku. Odpočivný plat sa vymeria z penzijnej základne prislúchajúcej v deň preloženia do výslužby a podľa služobnej doby započitateľnej k tomuto dňu.
(2) Ak zamestnankyňa uvedená v odseku 1 pred dovŕšením 50. roku veku a po rozluke, úmrtí manžela, po prípade ak prestane byť družkou (odsek 3), nebude mať príjem dosahujúci polovicu jej odpočivného platu, po prípade příslušnej najnižšej výmery výslužného, ak je táto vyššia, nadobudne nárok na výplatu čiastky doplňujúcej jej príjem na polovicu jej odpočivného platu, po prípade na príslušnú najnižšiu výmeru. Nárok na výplatu tejto čiastky zaniká koncom mesiaca, v ktorom sa zamestnankyňa znova vydá, po prípade stane sa družkou.
(3) Za družku podľa ustanovenia odseku 2 považuje sa osoba, ktorej príslušnosť k domácnosti je založená podľa príslušných ustanovení zákona o priamych daniach faktickým spolužitím.
(4) Nárok na odpočivný plat, nadobudnutý podľa § 13 zákona č. 40/1941 Sl. z. do dňa vyhlásenia tohto nariadenia, zostáva nedotknutý.
(1) Verejná alebo súkromná služobná doba (zamestnanie), predchádzajúca započítateľnej štátnej službe, môže byť v odôvodnených prípadoch celkom alebo čiastočne, najviac však v rozsahu piatich rokov, započítaná pre účely penzijného zaopatrenia štátneho zamestnanca a jeho pozostalých, a to príslušným povereníctvom v dohode s Povereníctvom financií podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií; pritom môžu byť stanovené podmienky tohto započítania.
(2) Doteraz platné predpisy, upravujúce započítanie určitej doby pre účely štátneho penzijného zaopatrenia, zostávajú nedotknuté.
(1) Veková hranica stanovená pre nárok na preloženie do trvalej výslužby (§ 79 ods. 2 služobnej pragmatiky a obdobné predpisy) stanoví sa na 62. rok veku.
(2) Preloženie do výslužby kladie sa naroveň provizionovaniu alebo zrušeniu služobného pomeru bez ujmy nároku na odpočivné (zaopatrovacie) platy.
(1) Pomocným zriadencom, ktorí svojím jednaním alebo osobným chovaním v službe alebo mimo nej porušia povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, ak porušenie nie je takej povahy, že by bolo nutné vysloviť prepustenie podľa § 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb., uložia sa služobné tresty administratívnou cestou.
3. peňažitá pokuta, ktorá však nesmie prevyšovať v jednotlivom prípade tridsiaty diel mesačnej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni; pokuta nesmie byť uložená v tom istom mesiaci častejšie ako trikrát.
(2) Porušenie povinností stíha sa poriadkovými alebo disciplinárnymi trestami podľa toho, či ide o neporiadok, alebo či porušenie povinností je služobným prečinom, ktorý vzhľadom na spôsob alebo závažnosť, opakovanie alebo na iné priťažujúce okolnosti, treba trestať prísnejšie.
II. Disciplinárnymi trestami sú:
I. Poriadkovými trestami sú:
1. písomná výtka;
2. vylúčenie zvýšenia denného platu na dobu jedného až šesť polročí;
3. sníženie mesačnej čiastky onej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni, najviac o 25% na dobu jedného až šesť polročí;
4. preloženie do výslužby s výslužným sníženým najviac o 25%, ak zamestnanec má aspoň desať rokov započitateľných pre nárok na zaopatrovacie platy; takéto preloženie do výslužby z trestu môže sa stať na určitý čas alebo na trvalo. Po uplynutí doby stanovenej v rozhodnutí zamestnanec je povinný na úradnú výzvu nastúpiť službu. Doba strávená vo výslužbe z trestu nie je započitateľná pre zvýšenie denného platu.
1. ústna výstraha;
2. písomná výstraha;
(3) Nemožno uložiť niekoľko disciplinárnych trestov súčasne; trest poriadkový nevylučuje však súčasný trest disciplinárny.
(1) Poriadkové tresty ukládá bezprostredný predstavený alebo prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, disciplinárne tresty úrad povolaný k ustanoveniu zamestnanca. Pred služobne-trestným opatrením nech je daná zamestnancovi príležitosť, aby sa ospravedlnil z obvinenia.
(2) Rozhodnutie o učinenom disciplinárnom opatrení s poučením o opravných prostriedkoch treba zamestnancovi doručiť vždy písomne.
(3) Postihnutý môže si sťažovať (§ 62 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) proti uloženiu poriadkového alebo disciplinárneho trestu, pokiaľ nebol vyslovený ústredným úradom, do 15 dní u nadriadeného úradu. Sťažnosť proti uloženiu disciplinárneho trestu má odkladný účinok. Rozhodnutie nadriadeného úradu o uložení poriadkového trestu je konečné.
(1) Ak bola uvalená na zamestnanca väzba, sprostí ho prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, ihneď služby. Sprostenie môže byť i vtedy prevedené, ak je nutné so zreteľom na spôsob alebo veľkosť služobného prečinu zamestnancovi kladeného za vinu alebo z iných dôležitých dôvodov. Sprostenie treba odvolať, ak nie sú tu dôvody pre jeho ďalšie trvanie.
(2) Po dobu sprostenia od vykonávania služby vypláca sa zamestnancovi polovica jeho služobného platu, polovica platového prídavku podľa dekrétu č. 58/1945 Sb. a polovica zvláštneho prídavku podľa zákona č. 159/1945 Sb., v znení zákona č. 69/1947 Sb.
(3) Ak nedošlo k prepusteniu zo služby (§ 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) alebo k preloženiu do výslužby z trestu (§ 57 ods. 2 č. II. bod 4), možno v prípade zreteľa hodných okolností dodatočne povoliť úplné alebo čiastočné vyplatenie zadržanej časti služobných príjmov. Ak bol obvinený uznaný nevinným alebo potrestaný iba poriadkovým trestom, treba mu dodatočne vyplatiť zadržanú časť služobných príjmov, ak tomu nie sú na prekážku nijaké donucujúce predpisy.
(4) Doba, po ktorú bol uložený zamestnancovi disciplinárny trest podľa § 57 ods. 2 č. II. bod 2 alebo 3, ako aj doba sprostenia od vykonávania služby (odsek 1) nezapočítavá sa pre zvýšenie denného platu, ak bol zamestnanec potrestaný disciplinárnym trestom.
§ 62
Ustanovenia §§ 45 a 46 nevzťahujú sa na štátnych obecných (mestských) a obvodných lekárov a na štátnych obvodných zverolekárov. Ustanovenia §§ 45 až 51 nevzťahujú sa na gážistov vojenských a sboru národnej bezpečnosti a na príslušníkov finančnej stráže a sboru uniformovanej väzeňskej stráže.