SIEDMA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY

Prvý oddiel
Zodpovednosť policajta za škodu
Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti policajta za škodu
Rozsah náhrady škody

Druhý oddiel
Zodpovednosť policajného zboru za škodu
Zodpovednosť za škodu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti policajného zboru za škodu

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, čo sa rozumie výkonom služby a priamou súvislosťou s ním.

(1) Policajt zodpovedá policajnému zboru za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(4) Zavinenie policajta preukazuje služobný orgán s výnimkou prípadov uvedených v § 82 a 84.

(3) Ak škoda bola spôsobená aj porušením povinnosti zo strany policajného zboru, zodpovednosť policajta sa pomerne obmedzí.

(1) Ak policajt prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie (hotovosti, ceniny, materiálové zásoby, tovar a iné hodnoty), zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohode môže byť s policajtom súčasne dohodnuté, že ak bude vykonávať službu s viacerými policajtami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok spoločne.

(3) Policajt sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

(4) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom funkcie, pre výkon ktorých je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti nevyhnutné.

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia služobného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

(1) Policajt, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak je prevádzaný na inú funkciu, premiestňovaný na iné pracovisko alebo prekladaný do iného miesta služobného pôsobiska, alebo pokiaľ policajný zbor v čase do jedného mesiaca od obdržania jeho písomného upozornenia neodstráni závady v podmienkach výkonu služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže policajt od dohody tiež odstúpiť, ak je na pracovisko ustanovený iný policajt, alebo ustanovený iný vedúci pracoviska alebo jeho zástupca. Odstúpenie musí byť oznámené policajnému zboru písomne.

a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu služby, alebo

b) ktorú spôsobil pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ tento stav sám úmyselne nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam, alebo

c) ktorú spôsobil v stave, keď bez vlastného zavinenia nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.

b) v opitosti, ktorú si policajt privodil, alebo v dôsledku toho, že zneužil iné návykové látky.

a) na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov alebo

(4) Ak zodpovedá za škodu niekoľko policajtov, je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu úmyselne, zodpovedá za celú škodu úmyselne spôsobenú.

(3) Ak bola škoda spôsobená tiež policajným zborom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2) Výška náhrady škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého policajta trojnásobok jeho hrubého mesačného služobného príjmu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená

(1) Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, pokiaľ ju neodčiní uvedením do pôvodného stavu.

(2) Podiel náhrady určenej podľa odseku 1 nesmie u jednotlivých policajtov, s výnimkou príslušného nadriadeného a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich hrubému mesačnému služobnému príjmu. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť príslušný nadriadený a jeho zástupca podľa pomeru svojich hrubých služobných príjmov.

(1) Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým policajtom určí podiel náhrady podľa pomeru ich hrubých služobných príjmov, pričom služobný príjem príslušného nadriadeného a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

(3) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť bola zavinená niektorým zo spoločne zodpovedných policajtov, uhradí schodok tento policajt podľa miery svojho zavinenia. Zostávujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední policajti podielmi určenými podľa predchádzajúceho odseku.

(2) Ak bola spôsobená škoda z nedbanlivosti vodičom pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ďalej ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(1) Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, než je skutočná škoda, prípadne než je trojnásobok hrubého mesačného služobného príjmu. Výška náhrady škody musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak presahuje trojnásobok hrubého mesačného služobného príjmu policajta, najmenej suma rovnajúca sa jeho hrubému mesačnému služobnému príjmu. Ak ide o škodu spôsobenú v opitosti alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, tiež súd.

(3) Pri určovaní výšky náhrady škody podľa odseku 1 sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajtom, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.

(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.

(2) Ak sa služobný orgán a policajt dohodnú na náhrade škody, uzatvoria o tom písomnú dohodu.

(1) Výšku požadovanej náhrady škody určuje služobný orgán, ktorý ju prerokuje s policajtom.

(3) V prípade, že nedôjde k dohode podľa odseku 2, rozhodne o náhrade škody podľa tohto oddielu služobný orgán.

(4) Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne služobný orgán o povinnosti policajta uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

(2) Policajný zbor zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh služobné orgány.

(1) Ak bola policajtovi spôsobená pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(1) Ak došlo pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu policajta na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú policajný zbor. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na pracovisko (zhromaždisko) služobným orgánom.

(3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá policajný zbor, ak policajt vykonával v ňom službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených.

(2) Ako služobný úraz sa posudzuje tiež úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby.

(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, avšak len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, konal ľahkomyselne a musel si pritom byť, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, vedomý, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

b) škodu si spôsobil postihnutý policajt svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok a policajný zbor nemohol škode zabrániť,

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

a) postihnutý policajt porušil svojím zavinením právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bola opitosť postihnutého policajta alebo zneužitie iných návykových látok postihnutým policajtom, alebo

(5) Za ľahkomyselné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika služby.

(4) Pri posudzovaní, či policajt porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, sa nemožno odvolávať len na všeobecné ustanovenia, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

(3) Ak sa policajný zbor zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery jeho zavinenia; v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. c) uhradí však policajný zbor aspoň jednu tretinu škody.

(2) Policajný zbor sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(1) Policajný zbor sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

a) pri služobnom zákroku alebo

b) náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

a) náhradu za stratu na služobnom príjme,

d) náhradu za vecnú škodu,

c) náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

e) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

(4) Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu, ktorý mu bol spôsobený trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení zvláštnych úloh uložených služobnými orgánmi, alebo pri práci s výbušninami, s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, alebo za iných obdobne nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs. Ak však došlo k takémuto úrazu za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky 100 000 Kčs. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs patrí za podmienok ustanovených v prvej vete tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

(1) Náhrada za stratu na služobnom príjme počas neschopnosti policajta na službu sa poskytuje v takej výške, aby spolu so služobným príjmom v chorobe alebo nemocenským sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania.

(2) Náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) policajta po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí policajtovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.

(3) Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazove vo výške a za podmienok ustanovených právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.¹⁶)

b) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

a) náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

e) náhradu vecnej škody.

d) jednorazové odškodnenie pozostalých,

c) náhradu nákladov na výživu pozostalých,

(2) Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

(3) Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťatu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške ustanovenej pracovnoprávnymi predpismi. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých priznať aj rodičom zomretého policajta.

(4) Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.

(1) Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa predpisov o nemocenskej starostlivosti.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, ktoré sú obdobne nebezpečné a zvlášť nebezpečné, určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a určí postup služobných orgánov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky na poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.

(1) Policajný zbor môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, prípadne rodičom zomretého príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.

(3) Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom vyššie limity jednorazového mimoriadneho odškodnenia, než ustanovuje tento zákon.

(1) Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

(2) Ak nastali zmeny vo vývoji mzdovej úrovne, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom príjme patriacej policajtovi po skončení neschopnosti na službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitných predpisov.¹⁷)

(2) Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré služobný orgán neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá policajný zbor len do sumy 2000 Kčs. Ak škoda na týchto veciach bola spôsobená iným policajtom alebo pracovníkom policajného zboru alebo ak služobný orgán tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza sa škoda bez obmedzenia.

(1) Policajný zbor zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním na určenom alebo obvyklom mieste.

(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil služobnému orgánu bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, ked sa o škode dozvedel.

(2) Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku utrpel škodu na veci, má nárok voči policajnému zboru na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(1) Ak utrpel policajt škodu na veci pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri službe konanej na vykonanie mimoriadnych bezpečnostných opatrení, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má policajný zbor, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval (vykonával službu) za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval (vykonával službu) v týchto organizáciách za uvedených podmienok.

(1) Ak policajný zbor poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ nebolo vopred dohodnuté inak.

(2) Ak služobný orgán preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť policajného zboru sa pomerne obmedzí.

(1) O náhrade škody podľa tohto oddielu rozhoduje služobný orgán.