Druhý oddiel Zodpovednosť policajného zboru za škodu
Zodpovednosť za škodu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti policajného zboru za škodu

(1) Ak bola policajtovi spôsobená pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(2) Policajný zbor zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh služobné orgány.

(1) Ak došlo pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu policajta na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú policajný zbor. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na pracovisko (zhromaždisko) služobným orgánom.

(2) Ako služobný úraz sa posudzuje tiež úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby.

(3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá policajný zbor, ak policajt vykonával v ňom službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených.

(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, avšak len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

(1) Policajný zbor sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý policajt svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok a policajný zbor nemohol škode zabrániť,

(2) Policajný zbor sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a) postihnutý policajt porušil svojím zavinením právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bola opitosť postihnutého policajta alebo zneužitie iných návykových látok postihnutým policajtom, alebo

c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, konal ľahkomyselne a musel si pritom byť, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, vedomý, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

(3) Ak sa policajný zbor zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery jeho zavinenia; v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. c) uhradí však policajný zbor aspoň jednu tretinu škody.

(4) Pri posudzovaní, či policajt porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, sa nemožno odvolávať len na všeobecné ustanovenia, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

(5) Za ľahkomyselné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika služby.

a) pri služobnom zákroku alebo

b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

a) náhradu za stratu na služobnom príjme,

b) náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

c) náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d) náhradu za vecnú škodu,

e) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

(1) Náhrada za stratu na služobnom príjme počas neschopnosti policajta na službu sa poskytuje v takej výške, aby spolu so služobným príjmom v chorobe alebo nemocenským sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania.

(2) Náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) policajta po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí policajtovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.

(3) Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazove vo výške a za podmienok ustanovených právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.¹⁶)

(4) Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu, ktorý mu bol spôsobený trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení zvláštnych úloh uložených služobnými orgánmi, alebo pri práci s výbušninami, s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, alebo za iných obdobne nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs. Ak však došlo k takémuto úrazu za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky 100 000 Kčs. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs patrí za podmienok ustanovených v prvej vete tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

a) náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

b) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c) náhradu nákladov na výživu pozostalých,

d) jednorazové odškodnenie pozostalých,

e) náhradu vecnej škody.

(1) Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa predpisov o nemocenskej starostlivosti.

(2) Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

(3) Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťatu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške ustanovenej pracovnoprávnymi predpismi. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých priznať aj rodičom zomretého policajta.

(4) Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.

(1) Policajný zbor môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, prípadne rodičom zomretého príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, ktoré sú obdobne nebezpečné a zvlášť nebezpečné, určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a určí postup služobných orgánov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky na poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.

(1) Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

(2) Ak nastali zmeny vo vývoji mzdovej úrovne, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom príjme patriacej policajtovi po skončení neschopnosti na službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitných predpisov.¹⁷)

(3) Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom vyššie limity jednorazového mimoriadneho odškodnenia, než ustanovuje tento zákon.

(1) Policajný zbor zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním na určenom alebo obvyklom mieste.

(2) Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré služobný orgán neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá policajný zbor len do sumy 2000 Kčs. Ak škoda na týchto veciach bola spôsobená iným policajtom alebo pracovníkom policajného zboru alebo ak služobný orgán tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza sa škoda bez obmedzenia.

(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil služobnému orgánu bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, ked sa o škode dozvedel.

(1) Ak utrpel policajt škodu na veci pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri službe konanej na vykonanie mimoriadnych bezpečnostných opatrení, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(2) Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku utrpel škodu na veci, má nárok voči policajnému zboru na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(1) O náhrade škody podľa tohto oddielu rozhoduje služobný orgán.

(2) Ak služobný orgán preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť policajného zboru sa pomerne obmedzí.

(1) Ak policajný zbor poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ nebolo vopred dohodnuté inak.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má policajný zbor, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval (vykonával službu) za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval (vykonával službu) v týchto organizáciách za uvedených podmienok.