PRVÁ ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER
Úvodné ustanovenia

PRVÁ HLAVA
VZNIK A ZMENA SLUŽOBNÉHO POMERU
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
Vymenovanie a povyšovanie do hodností
Prevedenie na inú funkciu
Zaradenie do zálohy

DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
Ukladanie disciplinárnych trestov

TRETIA HLAVA
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky

(1) V mene Policajného zboru Slovenskej republiky¹) (ďalej len „policajný zbor“) koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „služobné orgány“).

(2) Policajti sú v služobnom pomere k policajnému zboru.

(3) Služobné orgány sú v rozsahu svojej právomoci oprávnené ukladať podriadeným policajtom služobné úlohy, riadiť ich činnosť a vydávať im na tento účel rozkazy, nariadenia a pokyny.

ŠTVRTÁ HLAVA
NÁLEŽITOSTI POLICAJTOV, NÁHRADY SLUŽOBNÝCH VÝDAVKOV A VÝCHOVNÉ

PIATA HLAVA
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE SLUŽBY

ŠIESTA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
Osobitné podmienky pre výkon služby policajtiek

SIEDMA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY

Prvý oddiel
Zodpovednosť policajta za škodu
Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti policajta za škodu
Rozsah náhrady škody

Druhý oddiel
Zodpovednosť policajného zboru za škodu
Zodpovednosť za škodu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti policajného zboru za škodu

ÔSMA HLAVA
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU A S NÍM SÚVISIACE NÁROKY
Prepustenie
Príspevok za službu

DEVIATA HLAVA
USTANOVENIE O KONANÍ

Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia

Druhý oddiel
Preskúmavanie rozhodnutí

Tretí oddiel
Mimoriadne opravné prostriedky a preskúmavanie rozhodnutí súdom

DESIATA HLAVA
VZŤAHY SLUŽOBNÝCH ORGÁNOV A ODBOROVÝCH ORGÁNOV
Zabezpečenie činností odborových orgánov

(1) Do služobného pomeru môže byť prijatý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a) je bezúhonný,

b) má požadované vzdelanie,

c) je telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a

d) vykonal základnú alebo náhradnú vojenskú službu, pokiaľ podlieha brannej povinnosti.

(2) Služobné orgány sú povinné oboznámiť občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, so základnými povinnosťami a právami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami služby a s hmotným zabezpečením.

(3) Občan, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania vyrozumený v ustanovenej lehote.

a) deň prijatia do služobného pomeru,

b) funkciu, do ktorej je ustanovený, a miesto služobného pôsobiska,

c) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

(1) Občan je prijímaný do služobného pomeru na základe rozhodnutia služobného orgánu. Výrok rozhodnutia o prijatí musí obsahovať

f) dĺžku služobného pomeru, ak je občan prijímaný výnimočne do služobného pomeru na dobu určitú.

e) dĺžku skúšobnej doby, ak bola určená,

d) výšku funkčného platu, prípadne príplatkov,

(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti prijímacieho konania.

(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi službu v tento deň.

(2) Ak občan nemôže nastúpiť službu preto, že deň prijatia pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo sviatok, považuje sa podmienka nástupu služby v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi službu v najbližší nasledujúci deň služby.

(3) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu.

(4) Policajtovi sa po dobu trvania služobného pomeru prerušuje členstvo a činnosť v politických stranách a v politických hnutiach.²)

(1) Policajt pri vzniku služobného pomeru skladá služobnú prísahu.

„Slávnostne vyhlasujem, že budem čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem vždy spravovať ústavou a zákonmi.
Tak prisahám!“
(2) Služobná prísaha znie:

(1) Pri vzniku služobného pomeru môže byť určená skúšobná doba, a to najdlhšie na dvanásť mesiacov.

(2) V skúšobnej dobe nesmie byť policajt zaradený do samostatného výkonu služby bezpečnostnej povahy.

(3) Určenú skúšobnú dobu možno so súhlasom policajta skrátiť, ak dosahuje policajt v priebehu skúšobnej doby veľmi dobré výsledky vo výkone služby.

(4) Doba, po ktorú bol policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz, sa do skúšobnej doby započítava v rozsahu najviac 10 dní.

(1) Policajt vykonáva službu spravidla v služobnej rovnošate.

(2) Na služobných rovnošatách a ich súčastiach nosia policajti štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Podrobnosti o služobnej rovnošate ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) V policajnom zbore sa používajú dva druhy hodností policajtov, ktoré sú si vzájomne rovnocenné.

	I. druh hodnosti	II. druh hodnosti
a)	1. skupina hodností:
	rotný	seržant asistent
	strážmajster	mladší seržant
	nadstrážmajster	seržant
	podpráporčík	starší seržant
	práporčík	štábny seržant
	nadpráporčík	vrchný seržant
b)	2. skupina hodností:
	podporučík	mladší inšpektor
	poručík	inšpektor
	nadporučík	starší inšpektor
	kapitán	vrchný inšpektor
	major	komisár
	podplukovník	štábny komisár
	plukovník	vrchný komisár
c)	3. skupina hodností:
	generál	generál.

(2) Ustanovujú sa tieto druhy hodností policajtov:

c) spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre hodnosť.

b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti a

(1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa tieto podmienky:

a) je ustanovený na funkcii, pre ktorú je určená vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a dosahuje dobré výsledky vo výkone služby,

(2) Policajt v 1. skupine hodností má nárok na

a) povýšenie do vyššej hodnosti v 1. skupine hodností, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,

b) povýšenie do hodnosti podporučíka alebo mladšieho inšpektora, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady pre túto hodnosť a po dobu dvoch rokov úspešne vykonával funkciu, pre ktorú je ustanovená hodnosť v 2. skupine hodností,

c) povýšenie do hodnosti poručíka alebo inšpektora, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie.

c) podmienky pre vymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom pomere.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

a) kvalifikačné predpoklady pre hodnosť a dobu výsluhy rokov v hodnosti,

b) podmienky, za ktorých občan, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie, môže byť vymenovaný pri prijatí do služobného pomeru do hodnosti poručíka alebo inšpektora alebo do hodnosti vyššej,

(1) Policajtovi možno prepožičať vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne má, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobné úlohy, ktorými je poverený. Prepožičanie hodnosti však nezakladá nárok na úpravu služobného príjmu.

(2) Hodnosť prepožičiavajú orgány uvedené v § 12.

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.

(2) Služobné hodnotenie spočíva v posúdení plnenia služobných povinností a spôsobilosti policajta na ďalší výkon funkcie alebo služby.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o služobnom hodnotení.

(2) Minister môže ustanoviť, ktoré funkcie v policajnom zbore sa obsadzujú na základe konkurzu, a podrobnosti o konkurznom konaní.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom kvalifikačné predpoklady pre funkciu.

(1) Služobný orgán ustanovuje policajta do voľných funkcií v súlade s potrebami policajného zboru, podľa dosiahnutej kvalifikácie a záveru služobného hodnotenia a so zreteľom na zdravotný stav policajta.

a) ak bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. e) alebo f) a jeho ponechanie v doterajšej funkcii do skončenia služobného pomeru nie je možné,

b) ak vykazuje bez viny služobných orgánov sústavne neuspokojivé výsledky vo výkone služby, a ak bol na ne v posledných dvanástich mesiacoch najmenej dvakrát písomne upozornený nadriadeným služobným orgánom, a nedostatky v primeranej dobe neodstránil,

c) ak nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre vykonávanú funkciu.

a) ak došlo v dôsledku organizačných zmien k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b) ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu,

c) ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

e) ak ukončil štúdium na škole policajného zboru³) a bol zaradený na funkcii poslucháč.

(3) Prevedenie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie, a to aj v inom mieste služobného pôsobiska v tom istom druhu služby, a ak to nie je možné, v inom druhu služby. Z doterajšej funkcie sa policajt tiež odvolá, ak má byť ustanovený do vyššej funkcie. Pri ustanovovaní do inej funkcie sa postupuje podľa § 15 ods. 1.

(2) Policajt môže byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

(1) Policajt musí byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

d) ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, alebo

(2) Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho premiestnením podľa odseku 1 nemožno počas premiestnenia ustanoviť iného policajta.

(1) Policajt môže byť premiestnený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne len v tom istom mieste služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby.

(2) Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho preložením podľa odseku 1 nemožno počas preloženia ustanoviť iného policajta.

(1) Policajt môže byť preložený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne do iného miesta služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby; opätovne môže byť preložený až po uplynutí dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia. Pokiaľ s tým policajt súhlasí, môže byť preložený do iného miesta služobného pôsobiska aj na dlhšiu dobu, prípadne opätovne preložený aj pred uplynutím doby dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia.

(3) Na zmeny uvedené v odsekoch 1 a 2 v služobnom pomere sa nevzťahuje ustanovenie § 17.

(2) Policajta možno previesť na inú funkciu, trvale premiestniť alebo trvale preložiť, ak o to požiada.

(1) Zmeny v služobnom pomere možno vykonať tiež na základe dohody policajta a služobného orgánu.

(1) Policajt môže byť vyslaný na čas nevyhnutne potrebný na služobnú cestu.

(2) Policajt môže byť na získanie potrebných skúseností vyslaný na stáž. Bez jeho súhlasu môže byť doba vyslania na stáž najviac šesť mesiacov.

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, možno policajta na nevyhnutne potrebný čas poveriť zastupovaním iného policajta ustanoveného vo funkcii rovnakej alebo vyššej úrovne.

(3) Policajtovi, ktorý zastupuje iného policajta v plnom rozsahu činnosti po dobu dlhšiu ako 4 týždne a zastupovanie nie je súčasťou jeho povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, patrí od prvého dňa zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške určenej služobným orgánom v rámci rozpätia príplatku za vedenie ustanoveného pre zastupovaného policajta. Ak prislúcha policajtovi v riadiacej funkcii príplatok za zastupovanie podľa predchádzajúcej vety a aj jeho príplatok za vedenie, vypláca sa mu len vyšší z týchto príplatkov.

(2) Ak je to pre policajta výhodnejšie, patrí mu v prípadoch uvedených v odseku 1 funkčný plat v rovnakej výške, v akej by mu patril, keby bol ustanovený do príslušnej funkcie, a to odo dňa zastupovania.

(4) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zastupovaní vo funkcii.

(1) Policajti, ktorí nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 24 až 27, môžu byť zaradení do

(2) O zaradení policajtov do záloh uvedených v odseku 1 písm. a) až c) a o ich vyňatí z týchto záloh rozhoduje minister.

(3) O zaradení policajtov do zálohy uvedenej v odseku 1 písm. d) a o ich vyňatí z tejto zálohy rozhodujú služobné orgány.

d) neplacenej zálohy.

c) zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,

b) zálohy pre policajtov študujúcich na školách,

a) činnej zálohy,

d) dlhodobo uvoľnení na plnenie úloh v odborových orgánoch (§ 145).

b) z dôležitých záujmov služby vyslaní na plnenie služobných úloh v civilnej organizácii, ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a bezpečnostných službách,

c) pridelení (vyslaní) na výkon služby v zahraničí,

(1) Do činnej zálohy sa zaraďujú policajti, ktorí boli so svojím súhlasom

(2) Po skončení zaradenia v činnej zálohe sa policajti ustanovia do funkcií podľa § 15.

a) z dôvodu všeobecného záujmu po dohode s civilnou organizáciou pridelení k tejto organizácii,

b) nevykonávajú službu v dôsledku služobného voľna, ktoré im bolo poskytnuté podľa § 58.

(1) Do neplatenej zálohy sa zaradia policajti, ktorí

(2) Do neplatenej zálohy podľa odseku 1 sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný príjem na dobu dlhšiu ako dva mesiace, a policajtky, ktorým bola udelená ďalšia materská dovolenka.

a) nemôžu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu vykonávať službu (§ 57 ods. 1) a bolo im udelené služobné voľno bez nároku na služobný príjem, alebo

(2) Výkonu služby možno policajta pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť meisacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby pozbavenia výkonu služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.

(4) Ak sa pozbavenie výkonu služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt pozbavený výkonu služby, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol pozbavený výkonu služby, prepustený zo služobného pomeru.

(3) Policajtovi, ktorý bol pozbavený výkonu služby, patrí odo dňa pozbavenia 50 % služobného príjmu, najmenej však vždy vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % služobného príjmu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 80 % služobného príjmu.

(1) Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo sa dopustil trestného činu a ďalšie ponechanie vo výkone služby by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo priebeh prešetrovania činu, môže byť rozhodnutím služobného orgánu dočasne pozbavený výkonu služby.

(1) Policajt je povinný:

a) plniť úlohy, ktoré sú mu uložené zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami a pokynmi nadriadených, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať riadne službu,

c) ohlásiť svojmu nadriadenému závady a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon služby, a hroziacu škodu,

e) pri výkone služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti.

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bránia iné dôležitejšie služobné úlohy alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu iné osoby,

(2) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia alebo pokynu, je ho policajt povinný splniť. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť ohlási bez zbytočného odkladu vyššiemu nadriadenému.

c) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

a) organizovať, riadiť a kontrolovať výkon služby,

b) zabezpečovať, aby policajti boli na výkon služby náležite vycvičení a vyškolení,

c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(1) Odmenami sú:

a) písomná pochvala,

b) peňažný alebo iný dar,

(2) Odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

(3) Do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) môže minister povýšiť in memoriam tiež policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností.

(1) Disciplinárnym priestupkom je zavinené porušenie základných povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2) Ako disciplinárny priestupok sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“),⁴) a vybaví tiež konanie, ktoré má znaky trestného činu, pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.⁵)

d) zákaz činnosti,

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie funkčného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

e) prepadnutie veci.

(1) Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho priestupku alebo priestupku, výčitka, disciplinárny trest sa neuloží.

(2) Za disciplinárny priestupok možno policajtovi uložiť len jeden z disciplinárnych trestov uvedených v § 36 písm. a) až c).

(3) Disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti rotného, seržanta asistenta, podporučíka, mladšieho inšpektora alebo generála.

(4) Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárny trest uvedený v § 36 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne tresty možno uložiť samostatne alebo spolu; tresty uvedené v § 36 písm. a), b) nie je možné uložiť súčasne.

(5) Disciplinárny trest zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.⁶)

(6) Disciplinárnym trestom zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

(7) Disciplinárny trest zákazu činnosti sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bol tento disciplinárny trest uložený, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu zákazu činnosti rozhoduje služobný orgán, ktorý trest uložil.

(1) Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav; policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

(3) Uložením disciplinárneho trestu nie je policajt zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú disciplinárnym priestupkom alebo priestupkom spôsobil.

(1) Za disciplinárny priestupok možno disciplinárny trest uložiť najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho priestupku a len do tridsať dní odo dňa, kedy sa o disciplinárnom priestupku dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených policajta, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku. Lehota na uloženie disciplinárneho trestu za konanie uvedené v osobitných predpisoch⁵) sa riadi premlčacou dobou podľa osobitného predpisu.⁷) Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, bolo predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína lehota tridsať dní pre uloženie disciplinárneho trestu dňom, kedy sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto šetrenia; uvedená lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(2) Ak sa dopustil policajt disciplinárneho priestupku v cudzine, začína plynúť tridsaťdňová lehota pre uloženie disciplinárneho trestu dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, pokiaľ sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v dobe, keď sa policajt zdržiaval v cuzine; inak platí ustanovenie tretej vety odseku 1.

(3) Doba, na ktorú bol policajtovi uložený disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň, sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti.

(1) Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárny trest do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložený disciplinárny trest len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok urážky na cti, môže byť disciplinárny trest uložený len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí služobný orgán, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí služobný orgán poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadal.

(5) Poškodený a navrhovateľ môže požiadať služobný orgán nadriadený služobnému orgánu, ktorý vo veci konal, o preskúmanie vybavenia priestupku. O tomto oprávnení musí byť poškodený a navrhovateľ poučený.

(1) Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bol disciplinárny trest uložený skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2) Disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak sa vzťahuje na disciplinárny priestupok, priestupok alebo trestný čin amnestia.

(3) Amnestiu na disciplinárne priestupky udeľuje minister.

(1) Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu sa disciplinárny trest zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený. Ak disciplinárny trest zákazu činnosti neskončil v tejto dobe, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2) Príslušný služobný orgán môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho trestu, ak policajt výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bol však uložený disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roku alebo zákaz činnosti, môže tak služobný orgán urobiť najskôr po uplynutí polovice času výkonu tohto trestu.

c) posudzovanie, či bola zmeškaná lehota na podanie podnetu,

d) určenie blízkej osoby,

e) zisťovanie výšky spôsobenej škody,

f) spoločné konanie,

h) zastavenie konania.

g) odloženie veci,

a) rozhodovanie, či konanie policajta má všetky znaky priestupku potrebné pre určenie viny,

b) rozhodovanie o prepadnutí veci, zákaze činnosti a upustení od výkonu jeho zvyšku,

(1) Dĺžka základného času služby v týždni sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.

(2) Služobný orgán môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali, pokiaľ možno, na sobotu a nedeľu. Pokiaľ to povaha služby vyžaduje, môže byť služba rozvrhnutá nerovnomerne; priemerný čas služby však nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presiahnuť hranicu určenú pre dĺžku základného času služby v týždni.

(2) O rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhodujú príslušné služobné orgány; určia tiež začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej smeny môže byť najviac 24 hodín.

(1) Policajt má najdlhšie po každých piatich hodinách nepretržitého výkonu služby nárok na prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa prestávky na jedenie a oddych započítavajú do základného času služby.

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, policajt je povinný vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia základného času služby v týždni, a v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2) Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na 6 hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.

(3) Služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného služobného orgánu.

(1) Ak koná policajt službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu výkonu takejto služby peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobnému príjmu zvýšená o 25 %; ak je takáto služba vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni, patrí mu peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobnému príjmu zvýšená o 50 %.

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, možno policajtovi nariadiť služobnú pohotovosť na pracovisku alebo mimo pracoviska.

(2) Peňažná náhrada podľa odseku 1 nepatrí v prípade, ak sa policajt so služobným orgánom dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ak neposkytne služobný orgán policajtovi náhradné voľno v čase troch kalendárnych mesiacov po výkone služby alebo v inak dohodnutej dobe, najneskôr však do 12 mesiacov po výkone služby, patrí policajtovi peňažná náhrada podľa odseku 1.

(2) Za každú hodinu služobnej pohotovosti na pracovisku nad základný čas služby patrí policajtovi osobitná odmena vo výške 50 % a v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok vo výške 100 % jeho priemerného hodinového služobného príjmu, pokiaľ sa policajt a služobný orgán nedohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ustanovenie § 48a ods. 2 druhej vety platí obdobne.

(3) Za každú hodinu služobnej pohotovosti mimo pracoviska nad základný čas služby patrí policajtovi osobitná odmena vo výške 15 % a v deň nepretržitého odpočinku v týždni vo výške 25 % jeho priemerného hodinového služobného príjmu.

(3) Policajtovi, ktorému prislúcha príplatok za vedenie a má postavenie štatutárneho orgánu, peňažná náhrada alebo náhrané voľno podľa odsekov 1 a 2 neprislúcha.

(4) Minister po prerokovaní s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určí, ktorým policajtom poberajúcim príplatok za vedenie patrí peňažná náhrada alebo náhradné voľno podľa odsekov 1 a 2 len za službu vykonávanú v noci alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

(1) Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak v ňom vykonával službu aspoň 60 dní.

(1) Ak koná policajt službu vo sviatok, patrí mu za každú hodinu výkonu takejto služby peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobnému príjmu zvýšená o 100 %, pokiaľ sa služobný orgán s policajtom nedohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ustanovenie § 48a ods. 2 druhej vety platí obdobne.

(2) Policajtovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na obvyklý deň výkonu jeho služby, patrí peňažná náhrada vo výške priemerného služobného príjmu, pokiaľ mu služobný príjem ušiel v dôsledku sviatku. Náhrada služobného príjmu v tejto výške patrí policajtovi tiež za deň, v ktorom mu bolo poskytnuté náhradné voľno za službu vykonávanú vo sviatok.

(2) Za kalendárny rok, v ktorom vznikol alebo skončil služobný pomer, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, aj keď nesplnil podmienku uvedenú v odseku 1.

(3) Náhrada služobného príjmu za sviatok nepatrí policajtovi, ktorý neospravedlnene nevykonával službu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu alebo nevykonával službu nariadenú služobným orgánom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto služieb.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, aký čas sa posudzuje ako čas výkonu služby.

(1) Základná výmera dovolenky je 37 kalendárnych dní. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o 14 kalendárnych dní policajtovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom kalendárnom roku bola policajtovi poskytnutá preventívna rehabilitácia.

(1) Policajtovi patrí za každú hodinu služby vykonávanej v noci príplatok vo výške 20 % priemerného hodinového služobného príjmu a za každú hodinu služby vykonávanej v sobotu alebo v nedeľu príplatok vo výške 25 % priemerného hodinového služobného príjmu.

(2) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Ak vznikne služobný pomer najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky i za tento kalendárny mesiac; za kalendárny mesiac, v ktorom služobný pomer skončil, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, len ak v tomto mesiaci trval služobný pomer dlhšie ako 15 dní.

(2) Nocou sa rozumie čas od 22.00 hodiny do 06.00 hodiny.

(4) Za službu vykonávanú v čase služobnej pohotovosti patrí policajtovi služobný príjem. Osobitná odmena za služobnú pohotovosť v takomto prípade nepatrí.

(5) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti.

(1) Dovolenka sa spravidla vyčerpáva vcelku; ak sa poskytuje v častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej 14 kalendárnych dní, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak.

(2) Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 50 ods. 1. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3) Nástup dovolenky určuje služobný orgán, a to s prihliadnutím na záujmy služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.

(4) Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je služobný orgán povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Služobný orgán je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.

(5) Služobný orgán nemôže určiť čerpanie dovolenky v dobe, kedy je policajt uznaný neschopným služby pre chorobu alebo úraz, ani v dobe, po ktorú je policajtka na materskej dovolenke. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v službe môže služobný orgán určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

(6) Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka tak, aby zahrňovala toľko hodín, v ktorých by inak konal službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

(7) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

(1) Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný neschopným služby pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje tiež nástupom na materskú dovolenku.

(2) Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom služby, nezapočítava sa do dovolenky.

(1) Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný príjem, ktorý tvoria jednotlivé zložky služobného príjmu určeného mesačným výmerom, na ktoré mal policajt nárok v deň predchádzajúci dňu nástupu dovolenky. Pohyblivé príplatky a odmeny sa do služobného príjmu počas dovolenky nezapočítavajú. Na žiadosť policajta mu musí byť služobný príjem splatný v priebehu dovolenky vyplatený už pred nastúpením dovolenky.

(2) Policajtovi patrí za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške služobného príjmu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky, pokiaľ dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roka.

(1) Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke siedmich kalendárnych dní. Ak policajt túto službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky.

(2) Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 54 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

(3) Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá služba je zdraviu škodlivá alebo mimoriadne náročná.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu sa poskytuje služobné voľno kvôli prekážkam z dôvodu všeobecného záujmu, kvôli dôležitým osobným prekážkam a v akom rozsahu patrí služobný príjem počas tohto služobného voľna.

(1) Ak policajt nemôže kvôli prekážkam z dôvodu všeobecného záujmu alebo kvôli dôležitým osobným prekážkam vykonávať službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas.

(2) Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno kvôli prekážkam v službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný príjem, pokiaľ mu nebola poskytnutá odmena alebo vyplatená náhrada služobného príjmu podľa osobitných predpisov.

(1) Služobné voľno bez nároku na služobný príjem sa poskytne policajtovi po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc alebo príspevok podľa osobitných predpisov.⁸)

(2) Policajtovi môže byť poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný príjem na nevyhnutne potrebnú dobu, ak o to požiada z vážnych dôvodov.

(1) Policajt má nárok na tieto náležitosti:

a) služobný príjem, ktorý tvorí: funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov, hodnostný príplatok, ako aj príplatky a odmeny vo výške a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom vydaným podľa § 59e,

c) naturálne náležitosti.

b) osobitné jednorazové peňažné náležitosti,

(2) Za služobný príjem sa nepovažujú plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so služobným pomerom, najmä náhrady výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom služby, ako aj osobitná odmena za služobnú pohotovosť a peňažná náhrada za službu vykonávanú nad základný čas služby v týždni.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky nároku na naturálne náležitosti, ich výšku, výplatné termíny a ďalšie podrobnosti.

(1) Na ustanovenie tarify funkčného platu sa policajt zaraďuje do platovej triedy v súlade s charakteristikami platových tried ustanovených osobitným predpisom vydaným podľa § 59e.

(1) Služobný príjem sa vypláca za celý kalendárny mesiac.

(2) Pre jednotlivé platové triedy platia tieto minimálne tarify funkčného platu:

platová trieda	minimálna tarifa funkčného platu Kčs mesačne
1	2 200
2	2 350
3	2 500
4	2 650
5	2 800
6	3 000
7	3 200
8	3 500
9	3 900
10	4 400
11	5 000
12	5 700

(2) Pri skončení služobného pomeru je služobný príjem splatný v deň skončenia služobného pomeru.

b) sumy prepadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého peňažného trestu,

(1) Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať na základe písomného súhlasu policajta. Inak možno zo služobného príjmu zraziť len

h) služobný príjem vyplatený za dovolenku alebo jej časť, pokiaľ je policajt povinný ho vrátiť pri skončení služobného pomeru.

g) nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

f) sumy rodičovského príspevku a ostatných dávok poskytovaných štátom, ktoré je policajt povinný vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,

a) daň zo mzdy,

e) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je policajt povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,

d) preplatky na dávkach nemocenského poistenia, pokiaľ je policajt povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,

c) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom, orgánmi miestnej samosprávy alebo orgánmi miestnej štátnej správy,

(2) O výkone rozhodnutia zrážkami zo služobného príjmu platia všeobecne záväzné právne predpisy.⁹)

(3) Poradie zrážok zo služobného príjmu sa riadi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.¹⁰)

(1) Policajtovi patrí náhrada cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných povinností; rovnako mu patrí náhrada za používanie vlastných predmetov potrebných na výkon služby, ak ich policajt používa so súhlasom služobného orgánu.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky nároku na náhradu výdavkov uvedených v odseku 1, ich výšku a ďalšie podrobnosti.

a) katalóg pracovných činností, kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy a spôsob zaraďovania do platových tried,

c) podmienky poskytovania a výšku osobného príplatku, príplatku za vedenie, osobitného príplatku a osobitných jednorazových peňažných náležitostí.

b) mesačnú výmeru hodnostných príplatkov pre jednotlivé skupiny a druhy hodností,

(1) Služobný príjem sa vypláca policajtovi v peniazoch a je splatný v mesiaci, v ktorom služobný pomer vznikol alebo trvá.

(2) Služobný príjem sa vypláca policajtovi spravidla v služobnej dobe a na pracovisku. Ak sa policajt nemôže dostaviť na výplatu z vážnych dôvodov alebo ak vykonáva službu na vzdialenom pracovisku, zašle sa mu služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr nasledujúci deň na náklady a nebezpečenstvo odosielateľa.

(4) Na žiadosť policajta je finančný orgán povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných náležitostí v prospech policajta po vykonaní prípadných zrážok zo služobného príjmu podľa príslušných právnych predpisov poukázať sumu určenú policajtom na jeho účet v peňažnom ústave na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3) Na žiadosť policajta mu finančný orgán predloží na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bol vypočítaný jeho služobný príjem.

(5) Policajt môže na prijatie služobného príjmu, prípadne iných peňažných náležitostí písomne splnomocniť inú osobu. Manželovi možno služobný príjem, prípadne iné peňažné náležitosti vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť služobný príjem, prípadne iné peňažné náležitosti inej osobe než policajtovi len vtedy, ak to povoľuje osobitný zákon.^8a)

(1) Na zisťovanie priemerného služobného príjmu policajta pre účely tohto zákona sa použijú obdobne ustanovenia osobitného predpisu.^8b)

(2) Bližšiu úpravu zisťovania priemerného služobného príjmu upraví minister.

(1) Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone služby zaisťujú služobné orgány.

a) dbať pri tvorbe služobných predpisov na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,

b) kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov, rozkazov a pokynov vydaných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,

c) zisťovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania a sústavne vytvárať podmienky pre predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom policajt vykonáva službu.

(2) Služobné orgány sú povinné najmä:

(3) Služobné orgány sú povinné starať sa aj o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú na pracoviskách policajného zboru.

(4) Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby policajtov vydá ministerstvo.

a) dodržiavať právne predpisy, rozkazy a pokyny vydané na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,

c) zúčastniť sa na školení a výcviku uskutočňovanom v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, podrobiť sa skúškam z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a lekárskym prehliadkam,

b) používať pri výkone služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky a pomôcky,

d) bez zbytočného odkladu oznamovať svojmu nadriadenému nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie policajtov pri výkone služby.

(1) Služobné orgány vytvárajú policajtom podmienky pre riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon služby.

b) zabezpečovať pre policajtov zdravotnícku starostlivosť, zriaďovať a udržiavať zdravotnícke zariadenia,

(2) Služobné orgány sú najmä povinné:

a) starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov,

c) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

d) starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

e) vytvárať priaznivé podmienky pre závodné stravovanie,

f) zabezpečovať ubytovanie policajtov,

g) vytvárať podmienky pre uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov policajtov.

(1) Policajný zbor môže s policajtom uzavrieť dohodu, ktorou sa zaväzuje umožniť policajtovi získanie alebo zvýšenie vzdelania a policajt sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Policajný zbor sa môže s policajtom tiež dohodnúť, že policajt uhradí aj náklady, ktoré boli vynaložené na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania, ak jeho služobný pomer skončí uvoľnením, stratou hodnosti alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. d), e) alebo f) pred získaním predpokladaného vzdelania alebo pred zvýšením vzdelania.

c) čas, po ktorý sa policajt zaväzuje zotrvať po skončení štúdia v služobnom pomere, a

a) stupeň vzdelania a forma štúdia,

b) študijný odbor,

(2) Dohoda uvedená v odseku 1 musí byť uzatvorená písomne a musí v nej byť uvedené:
inak je dohoda neplatná.

d) celková suma, ktorú možno od policajta požadovať ako úhradu nákladov, ak nesplnil svoj záväzok,

(3) Ak nesplní policajt svoj záväzok len čiastočne, povinnosť náhrady nákladov sa pomerne zníži.

(4) Povinnosť náhrady nákladov nevznikne, ak služobný pomer skončil prepustením z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a) alebo b).

(5) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o podmienkach získania alebo zvýšenia vzdelania podľa predchádzajúcich odsekov; môže tiež ustanoviť, kedy možno policajtovi úhradu nákladov celkom alebo čiastočne odpustiť.

(1) Vymedzenému okruhu policajtov sa poskytuje na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní 14 kalendárnych dní v roku.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom okruh policajtov uvedených v odseku 1 a podmienky pre poskytovanie preventívnej rehabilitácie policajtom.

(1) Policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani zaraďovaná do služieb, ktorých výkon je pre ňu fyzicky neprimeraný, škodí jej organizmu alebo ohrozuje jej materské poslanie.

(2) Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani zaraďovaná do služieb, ktorých výkon podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov tkvejúcich v jej osobe. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(1) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť zaraďovaná do nočných služieb, do služieb konaných nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti môže byť zaraďovaná policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

(2) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo obce služobného pôsobiska alebo bydliska.

(1) Ak tehotná policajtka vykonáva funkciu, ktorej výkon je tehotným policajtkám zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, sú služobné orgány povinné dočasne ju previesť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(2) Ak policajtka dosahuje vo funkcii, na ktorú bola prevedená bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovanávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení.¹⁴)

(1) Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo obvodu obce služobného pôsobiska alebo bydliska alebo preložiť do iného miesta služobného pôsobiska len s jej súhlasom.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(1) Služobné orgány sú povinné pri zaraďovaní do služby prihliadať aj na potreby policajtiek starajúcich sa o deti mladšie ako 15 rokov.

(2) Služobné orgány určia policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby alebo ho inak vhodne upravia, ak v tom nebráni dôležitý záujem služby.

(1) Nároky policajtiek na materskú dovolenku a na prestávky na dojčenie sa riadia predpismi platnými pre pracovníčky v pracovnom pomere.¹⁵)

(2) Ak policajtka požiada služobný orgán o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.

(1) Policajt zodpovedá policajnému zboru za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, čo sa rozumie výkonom služby a priamou súvislosťou s ním.

(3) Ak škoda bola spôsobená aj porušením povinnosti zo strany policajného zboru, zodpovednosť policajta sa pomerne obmedzí.

(4) Zavinenie policajta preukazuje služobný orgán s výnimkou prípadov uvedených v § 82 a 84.

(4) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom funkcie, pre výkon ktorých je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti nevyhnutné.

(3) Policajt sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(1) Ak policajt prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie (hotovosti, ceniny, materiálové zásoby, tovar a iné hodnoty), zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohode môže byť s policajtom súčasne dohodnuté, že ak bude vykonávať službu s viacerými policajtami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok spoločne.

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

(1) Policajt, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak je prevádzaný na inú funkciu, premiestňovaný na iné pracovisko alebo prekladaný do iného miesta služobného pôsobiska, alebo pokiaľ policajný zbor v čase do jedného mesiaca od obdržania jeho písomného upozornenia neodstráni závady v podmienkach výkonu služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže policajt od dohody tiež odstúpiť, ak je na pracovisko ustanovený iný policajt, alebo ustanovený iný vedúci pracoviska alebo jeho zástupca. Odstúpenie musí byť oznámené policajnému zboru písomne.

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia služobného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

c) ktorú spôsobil v stave, keď bez vlastného zavinenia nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.

b) ktorú spôsobil pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ tento stav sám úmyselne nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam, alebo

a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu služby, alebo

(1) Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, pokiaľ ju neodčiní uvedením do pôvodného stavu.

(2) Výška náhrady škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého policajta trojnásobok jeho hrubého mesačného služobného príjmu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená

(3) Ak bola škoda spôsobená tiež policajným zborom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(4) Ak zodpovedá za škodu niekoľko policajtov, je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu úmyselne, zodpovedá za celú škodu úmyselne spôsobenú.

b) v opitosti, ktorú si policajt privodil, alebo v dôsledku toho, že zneužil iné návykové látky.

a) na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov alebo

(2) Podiel náhrady určenej podľa odseku 1 nesmie u jednotlivých policajtov, s výnimkou príslušného nadriadeného a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich hrubému mesačnému služobnému príjmu. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť príslušný nadriadený a jeho zástupca podľa pomeru svojich hrubých služobných príjmov.

(3) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť bola zavinená niektorým zo spoločne zodpovedných policajtov, uhradí schodok tento policajt podľa miery svojho zavinenia. Zostávujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední policajti podielmi určenými podľa predchádzajúceho odseku.

(1) Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým policajtom určí podiel náhrady podľa pomeru ich hrubých služobných príjmov, pričom služobný príjem príslušného nadriadeného a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.

(3) Pri určovaní výšky náhrady škody podľa odseku 1 sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajtom, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.

(2) Ak bola spôsobená škoda z nedbanlivosti vodičom pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ďalej ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(1) Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, než je skutočná škoda, prípadne než je trojnásobok hrubého mesačného služobného príjmu. Výška náhrady škody musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak presahuje trojnásobok hrubého mesačného služobného príjmu policajta, najmenej suma rovnajúca sa jeho hrubému mesačnému služobnému príjmu. Ak ide o škodu spôsobenú v opitosti alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, tiež súd.

(1) Výšku požadovanej náhrady škody určuje služobný orgán, ktorý ju prerokuje s policajtom.

(4) Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne služobný orgán o povinnosti policajta uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

(3) V prípade, že nedôjde k dohode podľa odseku 2, rozhodne o náhrade škody podľa tohto oddielu služobný orgán.

(2) Ak sa služobný orgán a policajt dohodnú na náhrade škody, uzatvoria o tom písomnú dohodu.

(1) Ak bola policajtovi spôsobená pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(2) Policajný zbor zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh služobné orgány.

(3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá policajný zbor, ak policajt vykonával v ňom službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených.

(1) Ak došlo pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu policajta na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú policajný zbor. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na pracovisko (zhromaždisko) služobným orgánom.

(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, avšak len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

(2) Ako služobný úraz sa posudzuje tiež úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby.

c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, konal ľahkomyselne a musel si pritom byť, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, vedomý, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

a) postihnutý policajt porušil svojím zavinením právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) škodu si spôsobil postihnutý policajt svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok a policajný zbor nemohol škode zabrániť,

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b) jednou z príčin škody bola opitosť postihnutého policajta alebo zneužitie iných návykových látok postihnutým policajtom, alebo

(5) Za ľahkomyselné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika služby.

(4) Pri posudzovaní, či policajt porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, sa nemožno odvolávať len na všeobecné ustanovenia, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

(3) Ak sa policajný zbor zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery jeho zavinenia; v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. c) uhradí však policajný zbor aspoň jednu tretinu škody.

(2) Policajný zbor sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(1) Policajný zbor sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

a) pri služobnom zákroku alebo

c) náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

b) náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

e) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

a) náhradu za stratu na služobnom príjme,

d) náhradu za vecnú škodu,

(2) Náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) policajta po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí policajtovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.

(4) Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu, ktorý mu bol spôsobený trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení zvláštnych úloh uložených služobnými orgánmi, alebo pri práci s výbušninami, s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, alebo za iných obdobne nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs. Ak však došlo k takémuto úrazu za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky 100 000 Kčs. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 20 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs patrí za podmienok ustanovených v prvej vete tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

(3) Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazove vo výške a za podmienok ustanovených právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.¹⁶)

(1) Náhrada za stratu na služobnom príjme počas neschopnosti policajta na službu sa poskytuje v takej výške, aby spolu so služobným príjmom v chorobe alebo nemocenským sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania.

c) náhradu nákladov na výživu pozostalých,

b) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

a) náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

e) náhradu vecnej škody.

d) jednorazové odškodnenie pozostalých,

(4) Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.

(3) Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťatu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške ustanovenej pracovnoprávnymi predpismi. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých priznať aj rodičom zomretého policajta.

(2) Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

(1) Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa predpisov o nemocenskej starostlivosti.

(1) Policajný zbor môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, prípadne rodičom zomretého príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, ktoré sú obdobne nebezpečné a zvlášť nebezpečné, určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a určí postup služobných orgánov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky na poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.

(1) Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

(2) Ak nastali zmeny vo vývoji mzdovej úrovne, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom príjme patriacej policajtovi po skončení neschopnosti na službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitných predpisov.¹⁷)

(3) Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom vyššie limity jednorazového mimoriadneho odškodnenia, než ustanovuje tento zákon.

(1) Policajný zbor zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním na určenom alebo obvyklom mieste.

(2) Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré služobný orgán neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá policajný zbor len do sumy 2000 Kčs. Ak škoda na týchto veciach bola spôsobená iným policajtom alebo pracovníkom policajného zboru alebo ak služobný orgán tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza sa škoda bez obmedzenia.

(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil služobnému orgánu bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, ked sa o škode dozvedel.

(2) Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku utrpel škodu na veci, má nárok voči policajnému zboru na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(1) Ak utrpel policajt škodu na veci pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri službe konanej na vykonanie mimoriadnych bezpečnostných opatrení, zodpovedá za ňu policajný zbor.

(1) O náhrade škody podľa tohto oddielu rozhoduje služobný orgán.

(2) Ak služobný orgán preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť policajného zboru sa pomerne obmedzí.

(1) Ak policajný zbor poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ nebolo vopred dohodnuté inak.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má policajný zbor, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval (vykonával službu) za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval (vykonával službu) v týchto organizáciách za uvedených podmienok.

a) zrušením v skúšobnej dobe,

c) prepustením,

b) uvoľnením,

d) stratou hodnosti,

f) úmrtím policajta.

e) uplynutím dohodnutej doby,

(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

(2) Služobný pomer podľa odseku 1 skončí uplynutím štyroch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a služobný orgán nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie služobnému orgánu.

(1) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak

f) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby,

c) spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť na inú funkciu, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov policajného zboru schválených vládou Slovenskej republiky nie je iné zaradenie v policajnom zbore,

(2) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e) alebo f) môže byť rozhodnuté len do dvoch mesiacov odo dňa, kedy služobný orgán dôvod prepustenia zistil, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení policajtovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz.

(1) Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2) Pri prepustení skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3) Ak policajt porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť úmyselne alebo ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, je možné skončiť služobný pomer prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. e) alebo f) dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

c) keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo osamelý policajt trvalo stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 3 roky.

b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia poskytnutého v dobe dočasnej neschopnosti na výkon služby až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,

(1) Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to je v dobe,

a) keď bol uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v opitosti alebo zneužitím iných návykových látok,

(2) Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. c), e) a f).

(3) Ak bolo rozhodnutie o prepustení doručené policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 111 ods. 2 nezapočítava v prípade, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(1) Ak končí služobný pomer, je služobný orgán povinný policajtovi vydať najneskôr v deň skončenia služobného pomeru služobný posudok.

(2) Ak služobný orgán podáva inému zamestnávateľovi alebo štátnemu orgánu posudok o služobnej činnosti policajta, musí policajta s jeho obsahom oboznámiť a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Iné informácie o policajtovi je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak.

(3) Pri skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči policajnému zboru, výšku, poradie a v prospech koho sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, poskytované podľa osobitných predpisov.

(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň 6 rokov. Základná výška odchodného je jednonásobok posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu posledného hrubého služobného príjmu. Ak je to pre policajta výhodnejšie, vymeriava sa odchodné z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

(2) Pokiaľ bol policajt prepustený podľa § 110 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.

(3) Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu zákon tento nárok zachová.

(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a) alebo b), patrí platové vyrovnanie, ak nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo na príspevok za službu.

(2) Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého služobného príjmu sa poskytuje od začatia zárobkovej činnosti alebo od začiatku poskytovania hmotného zabezpečenia podľa osobitných predpisov¹⁸) do uplynutia dvanástich mesiacov od skončenia služobného pomeru.

(3) Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov.

(2) Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.

(1) Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d).

(1) Príspevok je 25 % služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok zvyšuje o 1 % služobného príjmu, najviac však do výšky 40 % služobného príjmu.

(2) Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

(1) Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa osobitných predpisov¹⁹) patrí oprávnenému vyšší príspevok.

(2) Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

(1) Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.²⁰)

(2) Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.²¹)

(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho urobil, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do protokolu u služobného orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

(3) Na žiadosť účastníka konania musí byť prijatie podania potvrdené.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví pre ňu služobný orgán lehotu.

(1) Rozhodnutie služobného orgánu musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, ktorý služobný orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie služobného orgánu a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(3) V odôvodnení rozhodnutia služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého služobného orgánu.

(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6) Rozhodnutie služobného orgánu, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, je právoplatné.

(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.²²)

(2) Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(3) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto čast, pokiaľ z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(1) Neplatný je právny úkon,

e) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

d) ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným, alebo

c) ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,

b) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza,

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, kedy tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3) Služobný orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

(4) Služobný orgán je povinný urobiť opatrenia, aby nahliadnutím do spisov nebolo porušené štátne alebo služobné tajomstvo.

(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali konanie a nespôsobili jeho prieťahy.

(4) Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(2) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu vecí, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(1) Na dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitnými predpismi.²³)

(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný orgán.

(2) Služobný orgán nahradí svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká.

(1) Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií, hradí tento orgán. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2) Odvolanie môže policajt podať tiež proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o zamestnaní a služobnému posudku v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(1) Proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(3) Odvolanie sa podáva u služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4) Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a u príslušného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5) Služobný orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody a proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nevyhovujúci vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7) Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(1) Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu, spravidla najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.

(4) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; služobný orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(5) Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

(3) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(2) Z účasti na konaní senátu je vylúčený člen, u ktorého s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo účastníkovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie z konania v senáte vylúčený, rozhoduje jej predseda.

(1) Odvolacie orgány zriaďujú na prerokúvanie odvolaní poradné komisie. Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a ďalších najmenej piatich členov. Odvolania prerokúvajú komisie v senátoch, ktoré určí jej predseda.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať (podať rozklad).

(1) Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť, a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej.

(2) Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej možno podať rozklad.

(2) Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, môže ho minister zrušiť a rozhodnúť vo veci samej.

a) prepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. d) alebo e),

(3) Ak požiada policajt, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) alebo c) súdom, o odklad výkonu rozhodnutia, služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa predchádzajúceho odseku je možné podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 135, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(1) Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o

c) uložení disciplinárneho trestu.

b) náhrade škody alebo neoprávnenom majetkovom prospechu, ktorá presahuje sumu 5000 Kčs, alebo

(4) Pri preskúmaní rozhodnutia služobného orgánu súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.²⁴)

(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

(2) Služobný orgán je povinný
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

b) návrh prepustenia policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a) a e),

c) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci pre výkon doterajšej funkcie alebo pre výkon akejkoľvek funkcie v policajnom zbore,

a) návrh prevedenia policajta na inú funkciu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a d) a ods. 2 písm. b) a c),

(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa vyzvania služobným orgánom, služobný orgán postupuje ďalej bez jeho stanoviska.

(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok pre využívanie volného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene policajného zboru príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.

(2) Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitných predpisov.²⁵)

b) vyžadovať od služobných orgánov informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných služobnými orgánmi na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d) vyjadrovať sa k návrhom na preloženie do iného miesta služobného pôsobiska, na premiestnenie policajta, na pozbavenie výkonu služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby.

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

(1) Súčinnosť služobných orgánov s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že služobné orgány sú povinné umožniť príslušným odborovým orgánom

(1) Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa zaraďuje do zálohy. Minister po dohode s príslušným odborovým orgánom určí okruh odborových funkcií, pri výkone ktorých sa policajt zaraďuje do zálohy.

(2) Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 15.

(3) Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa udelí voľno s nárokom na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.

(1) Služobné orgány poskytujú na zabezpečenie činnosti základných odborových organizácií a ich orgánov nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

(2) Podrobnosti o poskytovaní materiálnych a technických prostriedkov upraví minister po dohode s príslušným odborovým orgánom.

(2) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas služobnému orgánu podľa odseku 1, je rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára neplatné.

(1) Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 110 ods. 1 písm. b), c), e) alebo f).