Diel VII.

A. Požívatelia odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných.
Prídavok za zranenie.
Vojnový prídavok.
Zmena niektorých predpisov o vojenských zaopatrovacích platoch.
Ustanovenia o zaopatrenosti niektorých požívateľov zaopatrovacích platov.
Súbeh s inými platmi (zárobkovým príjmom).

B. Požívatelia odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných.

(1) Požívateľom odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných a zamestnancom na dovolenej s čakateľným, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie § 51 ods. 1 tohto nariadenia alebo ustanovenie čl. V. § 1 ods. 1 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 139 Sb., ktorým sa dočasne upravujú platové a niektoré služobné pomery vojenských a četníckych gážistov, po prípade obdobné ustanovenia vydané podľa § 3 dekrétu č. 86/1945 Sb. alebo § 2 dekrétu č. 94/1945 Sb., prislúcha namiesto mimoriadneho príspevku podľa § 12 ods. 2 zákona č. 40/1941 Sl. z. a drahotného prídavku podľa § 3 zákona č 129/1942 Sl. z. v znení čl. I zákona č.. 102/1943 Sl. z. a čl. I. zákona č. 169/1943 Sl. z. k výslužnému (čakateľnému), k vdovskej penzii a sirotskej penzii, drahotný prídavok, ktorý činí:

u požívateľov
výslužného (čakateľného)	vdovskej penzie	sirotskej penzie
	Kčs ročne
7.800	6.000	4.200

(2) Drahotný prídavok neprislúcha k čiastke odpovedajúcej odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu, vyplácanej podľa ustanovenia § 83 ods. 1. V prípadoch §§ 84, 85 a 87 prislúcha drahotný prídavok iba k odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu týmito ustanoveniami v zásade nedotknutému.

(3) Požívateľom darov a penzií z milosti a odpočivných (zaopatrovacích) platov povolených podľa voľnej úvahy, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie § 51 ods. 4 tohto nariadenia alebo ustanovenie čl. V. § 1 ods. 4 zákona č. 139/1946 Sb., po prípade obdobné ustanovenia vydané podľa § 3 dekrétu č. 86/1945 Sb. alebo § 2 dekrétu č. 94/1945 Sb., prislúcha namiesto doterajšieho drahotného prídavku podľa predpisov uvedených v odseku 1 jednotný drahotný prídavok 2.400 Kčs ročne.

(4) Z prídavkov podľa odsekov 1 a 3 vymeriava sa poistné podľa zákona zo dňa 18. decembra 1941, č. 270 Sl. z., o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

a) ak stratili bez vlastnej úmyselnej viny spôsobilosť k vojenskej (četníckej) službe zranením alebo ťažkou poruchou zdravia, spôsobenou pri vykonávaní činnej služby alebo zvláštnosťami vojenskej (četníckej) služby a nemajú z jedného a toho istého dôvodu nárok na vyššiu výmeru	1.800 Kčs,
ak za okolností uvedených pod písm. a)
b) stratili jednu ruku alebo nohu, obe ruky alebo nohy, ale môžu ešte používať laketných a kolenných klbov, za každú končatinu	3.600 Kčs,
c) oslepli na jedno oko	4.800 Kčs,
d) stratili celé horné alebo dolné končatiny alebo obe horné alebo dolné končatiny,: alebo utrpeli ťažké poškodenia, ktoré nie sú zvlášť uvedené pod písm. b) až g), ale u ktorých sníženie schopnosti k primeranému občianskému povolaniu, spôsobené zranením alebo poruchou zdravia, rovná sa sníženiu tejto schopnosti, spôsobenému stratou celej hornej alebo dolnej končatiny alebo poruchou zdravia tohto stupňa, za každú končatinu	6.000 Kčs,
e) ohluchli na obidve uši, alebo stratili reč	7.200 Kčs,
f) oslepli na obidve oči, alebo sa stali tak slabozrakými, že môžu iba rozoznávať veľké predmety len na najbližšiu vzdialenosť, alebo rozlišovať svetlo od tmy.....	10.800 Kčs,
g) sú úplné ochrnutí alebo bezmocní tak, že stále potrebujú pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby	12.000 Kčs.

(1) Vojenským a četníckym dôstojníkom a čakateľom (vojenským gážistom v hodnostných triedach a čakateľom, četníckym gážistom v hodnostných triedach, hlavným strážmajstrom-veliteľom staníc, po prípade okresov a hlavným strážmajstrom konajúcim rovnocennú službu četnícku), trvale neschopným vojenskej (četníckej) služby, prislúcha namiesto doterajšieho prídavku za zranenie (§ 67 zákona zo dňa 17. februára 1922, č. 76 Sb., o vojenských zaopatrovacích požitkoch, v znení zákona zo dňa 1. júna 1944, č. 60 Sl. z., a § 37 zákona zo dňa 4. júla 1923, č. 153 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné pomery četníctva a niektoré četnícke požitky, najmä odpočivné a zaopatrovacie), trvale prídavok za zranenie podľa následkov zranenia (poruchy zdravia) v tejto ročnej výmere:

v prípadoch podľa ods. 1, písm. a)	1.080 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. b)	1.440 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. c)	1.920 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. d)	2.400 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. e)	2.880 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. f)	4.320 Kčs,
v prípadoch podľa ods. 1, písm. g)	4.800 Kčs.

(2) Ostatným vojenským a četníckym gážistom prislúcha za rovnakých predpokladov namiesto doterajšieho prídavku za zranenie podľa § 68 zákona č. 76/1922 Sb., po prípade § 38 zákona č. 153/1923 Sb., prídavok za zranenie v tejto ročnej výmere:

(3) Ak prislúchajú jednej osobe dva alebo viac prídavkov za zranenie podľa ustanovení odseku 1 alebo 2, nesmie ich úhrn prevyšovať u osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, 12.000 Kčs a u osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 2, 4.800 Kčs.

(4) V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa, najmä ak sa objavily následky zranenia (poruchy zdravia) po lehote uvedenej v § 69 ods. 2 zákona č. 76/1922 Sb., po prípade v § 39 ods. 2 zákona č. 153/1923 Sb., môže Ministerstvo národnej obrany, a ak ide o četníckych gážistov, Povereníctvo vnútra, vecne prejednať i žiadosti o prídavok za zranenie podané po tejto lehote.

(5) Predvojnovým invalidom z počtu mužstva, ktorým prislúcha prídavok za zranenie podľa ustanovení §§ 91 až 93 zákona zo dňa 27. decembra 1875, č. 158 r. z. (§ 102 zákona č. 76/1922 Sb. a § 18 zákona č. 60/1944 Sl. z.), priznáva sa namiesto doterajšieho prídavku za zranenie v čiastke 600 Kčs prídavok za zranenie v čiastke 720 Kčs, namiesto prídavku v čiastke 1.200 Kčs prídavok v čiastke 1.440 Kčs a namiesto prídavku 1.800 Kčs prídavok 2.160 Kčs ročne.

(1) Nárok na výslužné podľa § 23 zákona č. 76/1922 Sb. treba zistiť superarbitračným konaním a uplatniť najneskôr do piatich rokov po vystúpení z poslednej činnej služby vojenskej, po prípade u osôb, ktorým bol nárok na výslužné podľa superarbitračného konania odoprený, do troch rokov odo dňa, v ktorom bol gážista (čakateľ) posledne predstavený superarbitračnej komisii. V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa, obzvlášť ak sa objavila porucha (poškodenie) zdravia po lehotách uvedených v predchádzajúcej vete, môže Ministerstvo národnej obrany vecne prejednať aj žiadosti o výslužné, podané po týchto lehotách.

(2) Ustanovenie § 23 zákona č. 76/1922 Sb. platí aj pre osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 98 tohto zákona; neplatí však pre ne ustanovenie § 24 toho istého zákona.

(1) Ak zomrel štátny zamestnanec, ktorého manželstvo bolo rozlúčené bez viny alebo bez prevážnej viny manželky, môže príslušné povereníctvo v dohode s Povereníctvom financií povoliť podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií, rozlúčenej manželke do odvolania príspevok na výživu až do výšky vdovskej penzie. Ak sa má povoliť príspevok na výživu vedľa zaopatrovacích platov, ktoré pozostalým prislúchajú podľa zákona, nesmie byť jeho povolením vcelku prekročená príslušná výmera výslužného zomrelého zamestnanca.

(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak bolo manželstvo štátneho zamestnanca prehlásené za neplatné.

(3) Štátnymi zamestnancami podľa predchádzajúcich odsekov sa rozumejú osoby, ktoré sú účastné štátneho penzijného zaopatrenia.

(1) Pre štátne zaopatrovacie platy, ktorých požívanie je viazané nezaopatrenosťou oprávneného požívateľa, je rozhodným plné a čiastočné zaopatrenie.

(2) Plným zaopatrením sa rozumie:

(3) Čiastočným zaopatrením sa rozumie nadobudnutie príjmov, ktoré síce prevyšujú čiastku rozhodnú pre zaopatrenosť (§ 78), nedosahujú však čiastky, pri ktorej nastáva plná zaopatrenosť.

a) nadobudnutie príjmov, ktoré dosahujú alebo prevyšujú súčet čiastky rozhodnej pre zaopatrenosť (§ 78) a čiastky príslušného základného zaopatrovacieho platu (bez príslušenstva). Sirotská penzia s prípadným prídavkom k sirotskej penzii (čl. I. § 9 ods. 2 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 Sb. z roku 1920, o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov, a obdobné predpisy) sa pri tom rozdelia podľa hláv;

b) výdaj.

(2) Čiastka stanovená v odseku 1 platí s hľadiska predpisov o príspevku na výchovu a sirotskej penzii (platoch obdobných) len pre deti staršie 18 rokov; až do dovŕšenia 18. roku veku považujú sa deti s hľadiska uvedených predpisov za nezaopatrené bez ohľadu na vlastný príjem.

(1) Čiastka rozhodná pre zaopatrenosť činí 7.200 Kčs ročne.

(4) Príjmy, pokiaľ netrvajú po celý rok alebo ktorých výška behom roku sa mení, je treba stanoviť pre príslušné obdobie čiastkou ročnou.

(3) Od hrubých príjmov sa odpočítajú len také výdavky, ktoré sú v bezprostrednej súvislosti s prameňom príjmov, ako sú pri príjmoch so služobného pomeru poistné, po prípade príspevky (poistné príspevky) podľa zákonov o verejnoprávnom sociálnom poistení, po prípade zaopatrenie, pri samostatnom povolaní výdavky prevodzovacie a udržovacie.

(2) Vecné príjmy sa ocenia:
čiastky, při ktorej nastává plná zaopatrenosť.

a)	hodnota bytu	20%
b)	hodnota úplnej stravy	40%
c)	hodnota odevu a bielizne	20%
d)	hodnota ostatných životných potrieb	20%

(1) Príjmami podľa § 77 ods. 2 písm. a) a ods. 3 sa rozumejú akékoľvek príjmy v peniazoch a akékoľvek príjmy vecné. Ak ide však o zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, nepripočíta sa k príjmu – pokiaľ tieto platy nie sú viazané tiež nemajetnosťou oprávneného – výnos vlastného majetku.

(1) Po dobu plnej zaopatrenosti spočíva nárok na zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, pokiaľ tento nárok podľa iných všeobecne platných predpisov nezanikne vôbec. Ostatné zaopatrovacie platy či zákonné alebo z milosti a podľa voľnej úvahy, pokiaľ sú viazané nezaopatrenosťou oprávneného, zanikajú dosiahnutím plnej zaopatrenosti.

(3) Pri zániku alebo spočívaní nároku na zaopatrovací plat podľa odseku 1 zastavuje sa zaopatrovací plat koncom mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť zánik alebo spočívanie nároku spôsobivšia; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, koncom mesiaca predchádzajúceho. Pri oživnutí alebo zmene nároku na zaopatrovací plat podľa predchádzajúcich odsekov prislúcha zaopatrovací plat (nový zaopatrovací plat) od prvého dňa mesiaca, ktorý bezprostredne nasleduje po skutočnosti oživnutie alebo zmenu nároku spôsobivšej; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, už od tohoto dňa.

(2) Po dobu čiastočnej zaopatrenosti snižujú sa zaopatrovacie platy uvedené v predchádzajúcom odseku, pokiaľ z iného dôvodu nezaniknú celkom, o čiastku, o ktorú príjem spôsobujúci čiastočnú zaopatrenosť prevyšuje čiastku rozhodnú podľa § 78 ods. 1. Drahotný prídavok sa snižuje v pomere, v akom sa snižuje zaopatrovací plat.

(2) Príjemci zaopatrovacích platov (§ 77 ods. 1) sú povinní včas oznámiť vyplácajúcemu úradu (odsek 1) všetky skutočnosti rozhodné pre zaopatrenosť a pri výplate zaopatrovacích platov podať prehlásenie, či nezaopatrenosť trvá. Zanedbanie tejto povinnosti alebo nesprávne údaje sú trestné podľa všeobecných predpisov trestných.

(1) K opatreniam podľa §§ 77 až 80 je príslušný úrad, ktorého likvidujúci orgán prevádza výplatu zaopatrovacích platov (úrad vyplácajúci).

(3) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre požívateľku štátneho vdovského zaopatrovacieho platu. Pri skončení činnej služby nadobúda táto požívateľka opäť nároku na zaniklý vdovský zaopatrovací plat. Pre jeho výplatu platí ustanovenie § 87.

(4) Ak zanikne nárok na štátny vdovský zaopatrovací plat podľa odseku 3, neposudzujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(2) Ak nedosiahne taký zamestnanec pri skončení činnej služby, uvedenej v odseku 1, nároku na odpočivný plat z tejto služby, nadobúda opäť nároku na zaniklý odpočivný plat; inak je doba rozhodná pre predchádzajúce výslužné (bez doby pripočítanej podľa § 62 služobnej pragmatiky a obdobných ustanovení) doterajšou mierou započitateľná pre nárok na výslužné a jeho výmeru zo služobného pomeru uvedeného v odseku 1. Odpočivné platy z tohto služobného pomeru nesmú však byť vymerané čiastkou nižšou než odpočivné platy zaniklé.

(1) Požívateľ štátneho odpočívneho platu, ktorý je štátnym zamestnancom v činnej službe, v ktorej je účastný penzijného zaopatrenia, stráca nárok na štátny odpočivný plat dňom 31. júla 1945 a ak je ustanovený v služobnom pomere za účinnosti tohto nariadenia, dňom predchádzajúcim dňu, od ktorého prislúcha plat z činnej služby. Pokiaľ by úhrnné odpočivné platy prislúchaly vyššou čiastkou, než činní úhrnný plat z činnej služby, prislúcha po dobu činnej služby rozdiel. Ak nepresahuje úhrnný plat z činnej služby 48.000 Kčs ročne, vypláca sa čiastka odpovedajúca odpočivnému platu do takej výšky, pokiaľ úhrn oboch platov s prípadným rozdielom podľa vety druhej, neprekročí uvedenú hranicu.

(3) Zánikom odpočivných platov nesmú celkové odpočivné platy klesnúť pod sumu 36.000 Kčs ročne.

(1) Požívateľ štátneho odpočivného platu, ktorý má viac než jeden taký plat, má od 1. augusta 1945 nárok len na jeden z nich podľa vlastnej voľby, ostatné nároky zanikajú; dokiaľ nebude voľba vykonaná, treba vyplácať odpočivný plat najvyšší.

(2) Ak si zvolí odpočivný plat, ktorý vyplýva z poslednej služby, treba tento odpočivný plat znovu vymerať podľa príslušných predpisov tak, že sa k dobe pre jeho výmeru rozhodnej pripočíta doba, ktorá bola rozhodná pre výmeru zaniklého odpočivného platu.

(2) Pozostalým po osobách, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia §§ 83 a 84, vymerajú sa zaopatrovacie platy tak, ako keby týchto ustanovení nebolo; na takto vymerané zaopatrovacie platy vzťahujú sa potom ustanovenia predchádzajúceho odseku a § 90. Úmrtné (pohrabné) prislúcha však len raz, a to vo výmere pre pozostalých najpriaznivejšej.

(1) Ustanovenia § 84 ods. 1 a 3 platia obdobne tiež pre požívateľov štátnych zaopatrovacích platov s odchýlkou, že hranica stanovená v odseku 3 sa určuje čiastkou 27.600 Kčs ročne pre vdovské platy a čiastkou 13.800 Kčs ročne pre platy sirotské (sirôt obojstranne osirelých).

(2) Ak sa zastaví podľa predchádzajúceho odseku výplata štátneho zaopatrovacieho platu, nepovažujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(1) Ak má alebo nadobudne niekto nárok na štátny odpočivný plat a zároveň na štátny zaopatrovací plat, vypláca sa plat vyšší a výplata nižšieho platu sa zastaví dňom 31. júla 1945, po prípade dňom, kedy sa tieto nároky stretnú. Zastavením výplaty nesmú celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne.

(2) Snížením výplaty podľa odseku 1 nesmie úhrn nesnížených i snížených platov klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k štátnemu odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu ešte iný verejný odpočivný (zaopatrovací) plat (§ 92 ods. 2), po prípade niekoľko takých platov, snižuje sa výplata štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu o polovicu nižšieho platu (ak sú rovnakej výšky o polovicu ktoréhokoľvek), po prípade týmto spôsobom toľkokrát, koľko má požívateľ uvedených platov.

(2) Honoráre za literárne a umelecké diela chránené autorským právom, nie sú zárobkovým príjmom podľa ustanovenia tohto paragrafu.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu zárobkový príjem podrobený dani dôchodkovej (dani zo mzdy), snižuje sa výplata štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov o jednu tretinu zárobkového príjmu. Toto sníženie nesmie presahovať polovicu odpočivných (zaopatrovacích) platov a nesmie ním klesnúť úhrn odpočivných (zaopatrovacích) platov a zárobkového príjmu pod čiastku 84.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(3) Až do právoplatného vymerania dane dôchodkovej prevedie sa sníženie výplaty štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu dočasne.

a) učiteľských osôb, na ktoré sa vzťahuje učiteľský zákon, a ich pozostalých,

a to v rozsahu stanovenom v odseku 1.
b) vyplácané z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných,

(1) Štátnymi odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa §§ 83 až 91 rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, a to jak základné odpočivné (zaopatrovacie) platy - či už zákonné alebo podľa voľnej úvahy - tak aj ich všetky príslušenstva (výchovné, doplňovací prídavok ženatých, vyrovnávacie prídavky, drahotné prídavky a pod.) s výnimkou jednorázových dávok, ako aj prídavku za zranenie podľa zákonov č. 76/1922 Sb. a 153/1923 Sb. a §§ 66 až 68 tohto nariadenia a vojnového prídavku podľa zákona č. 76/1922 Sb. a §§ 69 až 72 tohto nariadenia.

(2) Inými verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy