(1) Požívateľ štátneho odpočívneho platu, ktorý je štátnym zamestnancom v činnej službe, v ktorej je účastný penzijného zaopatrenia, stráca nárok na štátny odpočivný plat dňom 31. júla 1945 a ak je ustanovený v služobnom pomere za účinnosti tohto nariadenia, dňom predchádzajúcim dňu, od ktorého prislúcha plat z činnej služby. Pokiaľ by úhrnné odpočivné platy prislúchaly vyššou čiastkou, než činní úhrnný plat z činnej služby, prislúcha po dobu činnej služby rozdiel. Ak nepresahuje úhrnný plat z činnej služby 48.000 Kčs ročne, vypláca sa čiastka odpovedajúca odpočivnému platu do takej výšky, pokiaľ úhrn oboch platov s prípadným rozdielom podľa vety druhej, neprekročí uvedenú hranicu.