(2) Ak nedosiahne taký zamestnanec pri skončení činnej služby, uvedenej v odseku 1, nároku na odpočivný plat z tejto služby, nadobúda opäť nároku na zaniklý odpočivný plat; inak je doba rozhodná pre predchádzajúce výslužné (bez doby pripočítanej podľa § 62 služobnej pragmatiky a obdobných ustanovení) doterajšou mierou započitateľná pre nárok na výslužné a jeho výmeru zo služobného pomeru uvedeného v odseku 1. Odpočivné platy z tohto služobného pomeru nesmú však byť vymerané čiastkou nižšou než odpočivné platy zaniklé.